Bogota 8. februára (TASR) - Organizácia Spojených národov a desať krajín naklonených mierovému procesu v Kolumbii sa bude aktívne zapájať do každej fázy rokovaní medzi vládou kolumbijského prezidenta Andresa Pastranu a ľavicových povstalcov. Dohodu o tom uzavreli zástupcovia vlády a povstalcov z marxistických Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC).
Dohoda o zintenzívnení aktivít medzinárodných pozorovateľov v rámci rokovaní medzi Pastranovými emisármi a vyjednávačmi FARC bola zakotvená aj v časovom pláne podpísanom vládou a rebelmi 20. januára, teda v čase, keď sa mierový dialóg - po troch rokoch úspešného napredovania - takmer ocitol v slepej uličke.
Osobitný vyslanec OSN v Kolumbie James Lemoyne a zástupcovia desiatich spriatelených štátov: Francúzska, Talianska Mexika, Kanady, Španielska, Švajčiarska, Nórska, Švédska, Kuby a Venezuely, sa zúčastnia na každom kole rokovaní a po nich budú dbať aj na verifikáciu uzavretých dohôd.
Ako informoval Camilo Gómez, splnomocnenec vlády pre mierový proces, obidve strany sa 21. januára dohodli na časovom pláne, ktorý by mal vyústiť 7. apríla do podpísania dohody o prímerí.
Vláda a povstalci budú medzi iným rokovať o zastavení únosov civilistov zo strany FARC, zatiaľ čo armáda bude intenzívnejšie bojovať proti pravicovým polovojenským skupinám.
Zlom v tri roky trvajúcich mierových rozhovoroch privítal prezident Pastrana, ktorý okamžite predĺžil do 10. apríla povolenie pre príslušníkov FARC na zotrvanie v demilitarizovanej zóne na juhu krajiny. Táto zóna má rozlohu 42.000 kilometrov štvorcových a existuje od konca roku 1998.
Kompromis sa zrodil na konci zložitých päťdňových rokovaní a predbežne pomohol zachrániť mierový proces v Kolumbii. Dosiahnutie prímeria však bude dosť zložité, pretože viac ako 17.000 príslušníkov FARC je roztrúsených po celej krajine. Okrem toho najväčšia pravicová povstalecká organizácia Jednotky kolumbijskej sebaobrany (AUC), ktorá viac ako 30 rokov bojuje s FARC, nebola do mierových rokovaní zapojená.
Občianska vojna v Kolumbii si za uplynulých 37 rokov vyžiadala asi 200.000 obetí na životoch, predovšetkým z radov civilného obyvateľstva.
