LONDÝN. Bývalá britská premiérka Theresa Mayová sa nebude uchádzať o opätovné zvolenie za zákonodarkyňu.
Uviedla to v piatok a ukončila tak svoju 27-ročnú kariéru v parlamente, ktorú poznačilo búrlivé obdobie na čele krajiny, zažívajúcej i odchod z Európskej únie. Informovala o tom agentúra Reuters.
Vedenie prenechala Johnsonovi
Mayová (67) sa stala poslednou z dlhého radu politikov Konzervatívnej strany, ktorí naznačili svoj odchod z parlamentu vo voľbách koncom tohto roka.
Prieskumy verejnej mienky v súčasnosti ukazujú, že táto vládnuca strana by mala prísť o moc v prospech opozičnej Labouristickej strany.
Mayová sa stala premiérkou v roku 2016 po tom, ako vtedajší líder David Cameron odstúpil po šokujúcom hlasovaní za vystúpenie Británie z EÚ. Na realizáciu tohto bezprecedentného rozhodnutia, pre ktoré jej predchodca nezanechal žiadny plán, ju vybrali jej kolegovia z Konzervatívnej strany.
O tri roky neskôr však skončila v úrade, keďže nedokázala uskutočniť brexit podľa plánu ani nájsť spôsob, ako dosiahnuť, aby britský parlament schválil jej plán vystúpenia. Vedenie prenechala Borisovi Johnsonovi, ktorý pre svoju víziu odchodu Británie z EÚ získal väčšinu národa.
Dominoval brexit
Po odchode z funkcie zostala Mayová poslankyňou za svoj volebný obvod v juhovýchodnom Anglicku, ale v piatok uviedla, že jej čoraz viac času zaberá boj proti modernému otroctvu a obchodovaniu s ľuďmi, uvádza Reuters.
Mayovej funkčnému obdobiu dominoval brexit, pričom dohliadala na jedno z najnepokojnejších období v nedávnej britskej politickej histórii, keď sa snažila udržať pohromade stranu a krajinu, ktorá bola hlboko rozdelená v otázke, čo vystúpenie z EÚ bude znamenať pre Britániu v budúcnosti.
Po "zdedení" malej parlamentnej väčšiny sa v roku 2017 snažila využiť počiatočnú vlnu popularity a vypísala predčasné voľby, aby získala silnejší mandát.
Tento plán však nevyšiel. Konzervatívci stratili celkovú väčšinu a stali sa závislí od podpory menšej strany, aby sa udržali pri moci, čo ešte viac sťažilo Mayovej úsilie presadiť v parlamente svoje plány na brexit.
V roku 2019, keď čelila sérii straníckych vzbúr a parlamentnej patovej situácii, ktorá otestovala národnú ústavu, odstúpila z funkcie predsedníčky vlády a emotívne opísala túto úlohu ako "česť svojho života".
