Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Spojené štáty americké naliehajú na haitského premiéra, aby uvoľnil cestu k voľbám nového prezidenta. Funkcia je neobsadená od roku 2021. Situáciu vyostruje rastúci tlak ozbrojených povstalcov doma a vlád zo zahraničia.
Veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomas-Greenfieldová novinárom povedala, že americká vláda požiadala premiéra Ariela Henryho, aby „pokročil v politickom procese, ktorý povedie k vytvoreniu prechodnej prezidentskej rady, ktorá zase povedie k voľbám“.
Keďže ozbrojené gangy, ktoré kontrolujú približne 80 percent haitského hlavného mesta, žiadali Henryho zosadenie, premiér sa pri návrate z Kene nedostal domov.
V článku sa dočítate:
- čo Henrymu údajne navrhlo americké ministerstvo zahraničných vecí,
- aká je situácia na Haiti,
- kde pochybilo medzinárodné spoločenstvo.
Henry, ktorý je najvyšším predstaviteľom Haiti od stále nevyriešenej vraždy prezidenta Jovenela Moïseho v júli 2021, navštívil Keňu minulý týždeň. Jeho cieľom bolo získať podporu na vyslanie bezpečnostných síl na Haiti, čo je kľúčový prvok jeho plánu na obnovenie pokoja.
Schválila to OSN a sily vedie Keňa. Keď sa však v utorok vracal domov, Dominikánska republika, ktorá s spolu s Haiti leží na karibskom ostrove Hispaniola, zamietla jeho lietadlu povolenie na pristátie.
Henry teda zamieril do Portorika, ktoré patrí k Spojeným štátom.
A kým prezidentský úrad zostáva neobsadený a zákonodarcom vypršalo funkčné obdobie – na čele najchudobnejšej krajiny západnej pologule zostáva Henry.
Obnovenie pokoja
Diplomat Ronald Sanders v utorok pre denník The Washington Post uviedol, že Henry dostal od amerického ministerstva zahraničných vecí správu, v ktorej ho Američania žiadali, aby za určitých podmienok zvážil odstúpenie.
Sanders, veľvyslanec Antiguy a Barbudy v Spojených štátoch, uviedol, že správa, ktorá mu bola opísaná, obsahovala tiež vyhlásenie, ktoré mohol Henry prečítať pri oznámení rezignácie.
Sedemdesiatštyriročný lekár Henry, ktorý sa do funkcie nedostal vo voľbách a je čoraz izolovanejší, zatiaľ odstúpiť odmietol.
Americké ministerstvo zahraničných vecí bezprostredne nereagovalo na žiadosť o komentár. Hovorca Matthew Miller počas dňa poprel, že by Spojené štáty na Henryho naliehali, aby odstúpil.
„Nevyzývame ho, ani netlačíme, aby odstúpil,“ povedal Miller. „Naliehavo ho však vyzývame, aby urýchlil prechod k posilnenej a inkluzívnej vládnej štruktúre, ktorá bude urýchlene postupovať tak, aby pomohla krajine pripraviť sa na mnohonárodnú bezpečnostnú podpornú misiu, ktorá bude riešiť bezpečnostnú situáciu a pripraví pôdu pre slobodné a spravodlivé voľby.“
Po Henryho odchode do Kene haitské gangy dramaticky vystupňovali násilie v krajine. Bezpečnosť tam už neexistuje.
Víkendový útok na najväčšiu väznicu na Haiti umožnil útek tisícov väzňov vrátane niektorých najznámejších zločincov v krajine, čo prinútilo úrady vyhlásiť na 72 hodín výnimočný stav a zákaz nočného vychádzania.
V pondelok gangy podpálili policajnú stanicu neďaleko letiska a na samotné letisko viackrát vystrelili. Policajné odbory informovali o útokoch na viaceré policajné stanice v celom hlavnom meste Port-au-Prince.
Ozbrojené gangy tak ovládajú Port-au-Prince aj niektoré časti vidieka, beztrestne znásilňujú, unášajú a zabíjajú ľudí. Americké ministerstvo zahraničných vecí v stredu vyzvalo amerických občanov, aby Haiti čo najskôr opustili.
Nevyhnutná rezignácia
Vodca najmocnejšieho haitského gangu Jimmy Chérizier, bývalý policajný dôstojník známy ako „Barbecue“, dal tento týždeň Henrymu ultimátum: Odstúp, inak „krajina smeruje priamo ku genocíde“.
„Ak ho bude medzinárodné spoločenstvo naďalej podporovať, privedie nás k občianskej vojne,“ varoval Chérizier. „Budeme bojovať, až kým Ariel Henry neodstúpi.“
Karibskí lídri, ktorí v Henrym vidia skôr prekážku ako pomoc, ho tiež vyzvali, aby odstúpil. V utorok Karibské spoločenstvo (Caricom) navrhlo aj harmonogram ďalších krokov.
Jeden z haitských politikov, ktorý sa zúčastnil na rokovaniach haitských lídrov a Karibského spoločenstva, uviedol, že Henryho rezignácia je „nevyhnutná“. Podľa tohto politika, ktorý pod podmienkou anonymity opísal súkromné diskusie, navrhli haitskí a karibskí lídri dvojhlavú prechodnú vládu, v ktorej by sa o moc delili premiér a prezidentská rada.
Vedúci predstavitelia Karibského spoločenstva čoraz častejšie tvrdia, že s Henrym ako predsedom vlády sa nemožno pohnúť dopredu.
„Ak je jasné, že váš čas vypršal – a to tak v rámci štátu, ako aj zo strany zainteresovaných strán mimo štátu, – neviem, aký zmysel má vaše zotrvávanie,“ povedal Sanders. „Najmä keď ani nie ste v krajine a trčíte v Portoriku s veľmi malou možnosťou vrátiť sa do krajiny, ktorej máte byť premiérom.“
Zaplatili životmi
Henry hovoril o konaní volieb, ale nevyhlásil ich. O tom, že by mohol zostať premiérom a deliť sa o moc s prezidentskou radou, diskutujú niektorí haitskí politici už dlho.
Ostatní lídri však túto myšlienku odmietli.
Nie je jasné, či je Henry ochotný odstúpiť – „alebo či na tom vôbec záleží“, povedal Jake Johnston, výskumný pracovník, ktorý sa zaoberá Haiti v Centre pre ekonomický a politický výskum so sídlom vo Washingtone.
„Henryho legitimita pochádza od medzinárodného spoločenstva, nie od kohokoľvek na Haiti,“ dodal. Vzhľadom na bezpečnostné podmienky je nepravdepodobné, že voľby sa budú dať uskutočniť v krátkom čase.
Medzinárodné spoločenstvo malo podľa Johnstona prestať Henryho podporovať už dávno. „Za to, že čakali tak dlho, že to posúvali až na okraj, nielenže Haiťania zaplatili životmi, ale riešenie krízy sa stalo oveľa ťažším,“ povedal Johnston. „Rokovania teraz prebiehajú s doslovnou aj obraznou pištoľou pri hlave každého z nás.“
V hlavnom meste je nedostatok vody a potravín. Pre násilnosti sú mnohých ľudí uväznení vo svojich domoch, zatvorená je väčšina verejných nemocníc.
Univerzitná nemocnica La Paix, jedna z mála, ktoré ešte fungujú, je „preťažená“, uviedol v stredu pre denník The Post jej medicínsky riaditeľ Jean Philippe Lerbourg.
Od 29. februára podľa neho prijali v La Paix 66 obetí streľby a desiatky pacientov s inými zraneniami. Dve z obetí streľby zomreli. „Už to nemôžeme dlho vydržať,“ povedal Lerbourg. „Dochádza nám krv a máme málo personálu, pretože mnohí sa nemôžu dostať do nemocnice.“
