BRATISLAVA. Dopravné lietadlo Boeing 777 malajzijských aerolínií vzlietlo 8. marca 2014 z Kualy Lumpuru na linke do Pekingu. Ale nikdy tam nedorazilo.
Spolu s 227 cestujúcimi a dvanástimi členmi posádky zmizlo. A okrem niekoľkých náhodných trosiek, ktoré moria vyplavili na pláže, sa ho doposiaľ nepodarilo nájsť a vlastne ani zrekonštruovať jeho posledné hodiny.
Desať rokov po zmiznutí je let MH370 jednou z najživších záhad civilného letectva.
Malajzijská vláda teraz oznámila, že je ochotná podporiť novú pátraciu akciu, ale s poznámkou, že zaplatí len v prípade, že sa podarí niečo nájsť.
Pátrať po lietadle má texaská firma Ocean Infinity, ktorá pátrala už v roku 2018, informoval magazín Time. Poznamenáva, že vláda v Kuala Lumpure už dlhšie trvá na tom, že nepodporí ďalšiu pátraciu akciu, kým sa neobjavia nové stopy, ktoré by mohli viesť k nájdeniu lietadla.
„Vláda je dlhodobo odhodlaná nájsť MH370,“ cituje Time malajzijského ministra dopravy Anthonyho Lokeho. „Dúfame, že dokážeme nájsť lietadlo a povedať pozostalým pravdu,“ povedal počas pietneho stretnutia pri príležitosti desiateho výročia zmiznutia lietadla.
V článku sa dočítate:
- Čo zatiaľ vieme o priebehu letu a zmiznutí lietadla.
- Aké stopy doposiaľ vydalo more.
- Kedy sa skončili zatiaľ posledné pátracie akcie.
- Aké hypotézy kolujú o zániku lietadla.
Bez poplachu, bez stopy
Najväčším problémom pri pátraní, aj pri snahe určiť príčinu zmiznutia lietadla, je fakt, že podľa všetkých dostupných záznamov nie je jasné, čo sa na palube dialo a k akým udalostiam tam mohlo dôjsť. Posádka nevyslala núdzové volanie, neinformovala o únose ani o poruche.
Lietadlo vzlietlo 42 minút po polnoci miestneho času a po úvodnom manévrovaní bez problémov nastúpalo do letovej hladiny 350 (zhruba 10 700 metrov nadmorskej výšky), čo posádka lietadla potvrdila do vysielačky.
V čase 01:19:30 dostalo lietadlo inštrukciu od riadenia letovej prevádzky v Kuala Lumpure, aby sa posádka preladila na frekvenciu vo vietnamskom Ho Či Minovom Meste. Kapitán Zaharie Ahmad Shah potvrdil prijatie inštrukcie a s Kuala Lumpurom sa rozlúčil slovami „Dobrú noc, Malaysian 370“.
Boli to posledné slová posádky lietadla, ktoré zazneli v éteri.
Od tej chvíle sa ďalšia trajektória letu dala vyskladať už len na základe radarovej stopy, signálu palubného odpovedača a satelitného sledovania.
O necelé dve minúty sa lietadlo stratilo z civilných radarov, čo znamená, že prestal fungovať jeho palubný odpovedač.
Odpovedač (transpondér) je prístroj, ktorý aktívne vysiela polohu lietadla a jeho základné informácie. Vďaka tomu je lietadlo viditeľné na takzvaných sekundárnych radaroch, ktoré sa využívajú v civilnom riadení letovej prevádzky. Ich operátori na obrazovkách nevidia radarový odraz, ale objekt s konkrétnymi informáciami získanými z odpovedača.
Tradičný radar, ktorý zistí objekt v trojrozmernom priestore, sa nazýva primárny a v dnešných časoch sa používa ako doplňujúci, uplatnenie má aj vo vojenskom letectve.
Sledovanie mlčiaceho lietadla tak pokračovalo na obrazovkách primárnych vojenských radarov. Tak je známe, že takmer okamžite po poslednej rádiokorešpondencii sa lietadlo začalo obracať na juhozápad a opustilo plánovanú trasu.
Nie je jasné, či išlo o úmysel alebo o dôsledok mimoriadnej situácie na palube. Lietadlo automaticky udržiavalo spojenie so satelitným systémom Inmarsat, vďaka čomu sa aspoň zhruba dá zrekonštruovať jeho trajektória po strate spojenia. Lietadlo pravdepodobne letelo viac ako sedem a pol hodiny, je teda pravdepodobné, že letelo, kým neminulo všetko palivo.
Pre zväčšenie kliknite. (zdroj: SME - Miroslav Mezei)Teórie aj film
Čierne skrinky sa doposiaľ nepodarilo nájsť. Kdekoľvek sú, signál o svojej polohe vysielali iba 30 dní, kým sa im nevybili batérie. Vzhľadom na to, koľko hodín trval tajomný let, neposkytli by kompletnú odpoveď, keďže zaznamenávajú len zhruba posledné dve hodiny letových údajov.
Morské prúdy medzitým vyplavili niekoľko trosiek, ktoré sa podarilo spojiť s letom MH370, ale ani prepočty morských prúdov nestačili, aby sa pátracie skupiny dostali k vraku.
Hypotézy o príčine zmiznutia lietadla sa rôznia - od samovraždy pilota či pilotov, zásahu pasažiera až po možnosť, že posádka stratila vedomie pre hypoxiu a lietadlo nemala pod kontrolou. V prospech tejto možnosti údajne svedčí aj stav jednej z trosiek - flaperonu, teda pohyblivej plochy na odtokovej (zadnej) strane krídla.
Jej stav po nájdení napovedal, že lietadlo vo chvíli svojho zániku nebolo v pristávacej konfigurácii, a preto na morskú hladinu zrejme dopadlo nekontrolovane. Nešlo by tak o riadené núdzové pristátie na hladinu vody (ditching).
Jednou z hypotéz je aj únos, keďže odklon od plánovanej trasy sa zrejme odohral manuálne, pripomínajú New York Times. Neexistujú však žiadne ďalšie informácie o možnom únoscovi. Nik nežiadal o výkupné, nik sa k možnému únosu neprihlásil.
O zmiznutí MH370 vznikol pred rokom aj dokumentárny film v produkcii Netflixu. Aj ten však priniesol viac otázok ako odpovedí.
Malajzia ponúka odmenu
Posledné pátranie po stratenom lietadle sa uskutočnilo v roku 2018. Aj vtedy pátrala americká firma Ocean Infinity, ktorej vláda v Kuala Lumpure ponúkla odmenu 70 miliónov dolárov - ak nájde lietadlo, pripomína CNN.
„Toto pátranie je najnáročnejšie a najdôležitejšie,“ vyhlásil podľa New York Times Oliver Plunkett, šéf firmy Ocean Infinity.
„Pracujeme s mnohými odborníkmi vo firme aj mimo nej, analyzujeme dáta a snažíme sa zúžiť oblasť pátrania tak, aby sme mohli dúfať v nejaké výsledky,“ dodal.
