BRATISLAVA, BUDAPEŠŤ. Najprv to bol vstup Fínska do Severoatlantickej aliancie. Nasledovala revízia rozpočtu Európskej únie, v rámci ktorej sa počítalo s finančnou pomocou pre Ukrajinu. Aktuálne sa po dlhom zdržiavaní podarilo odobriť vstup Švédska do NATO.
Všetky tieto udalosti majú spoločného menovateľa - veto maďarskej vlády, ktorá vo všetkých troch prípadoch komunikovala naoko nekompromisný postoj, no nakoniec vo všetkých troch ustúpila.
"Ako členovia NATO budeme môcť obnoviť vzájomnú plnohodnotnú dôveru," povedal o Švédsku po schválení prístupu Orbán.
Kým v prípade rozširovania NATO Budapešť kopírovala postoj Turecka, pri schvaľovaní päťdesiatmiliardového balíka pomoci bola osamelá. Nakoniec nezískala žiadny významný ústupok. Ani jej postoj k rozširovaniu NATO podľa experta nebol s Tureckom priamo koordinovaný.
Turecko dokázalo pri schvaľovaní rozširovania NATO predostrieť konkrétne požiadavky, tie maďarské boli oproti tomu veľmi neurčité. Diskutabilné sú aj diplomatické zisky, ktoré by si Budapešť svojím prístupom mohla vydobyť.
"Orbán a členovia strany Fidesz opakovane kritizovali Fínsko a Švédsko, že sa k Maďarsku správajú s dešpektom a obviňuje ho z nedostatku demokracie alebo z korupcie. Budapešť zdôrazňovala, že vzájomné vzťahy sa musia zlepšiť, ale čo tým mala na mysli, nikdy nebolo jasné," okomentovala maďarský postoj stanica Deutsche Welle.
Chcel potešiť Erdogana?
"Čo sa týka rozširovania NATO, nie je jasné (čo Budapešť získala), keďže vláda Viktora Orbána nemala žiadne jasné požiadavky alebo ciele," hovorí pre denník SME Rudolf Berkes, politický analytik z maďarského think-tanku Political Capital.
