PARÍŽ, BRATISLAVA. Už začiatkom februára 2022, keď na ukrajinských hraniciach stálo viac ako 100-tisíc ruských vojakov, žiadal Kyjev od viacerých západných krajín dodávky obranných zbraní. Nemecká vláda vtedy poslala na Ukrajinu päťtisíc prilieb a spacie vaky. „Nemecké prilby nezastavia ruské guľky,“ protestovali vtedy ľudia pred Brandenburskou bránou v Berlíne.
V pondelok tieto slová pripomínal na konferencii o pomoci Ukrajine v Paríži francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Mnohí ľudia, ktorí dnes hovoria ‚nikdy, nikdy‘ sú tí istí, ktorí pred dvoma rokmi hovorili ‚nikdy, nikdy tanky, nikdy lietadlá, nikdy rakety dlhého dostrelu, nikdy toto‘,“ vravel prezident.
Bolo to len pár minút po tom, čo povedal, že Západ musí spraviť všetko pre to, aby Rusko na Ukrajine neuspelo. „Nič nie je vylúčené,“ povedal a spomenul aj debatu o nasadení vojakov zo Západu priamo na Ukrajine. Krok, ktorý zrejme prekvapil aj viacerých spojencov, už využíva Kremeľ na strašenie pred ďalšou eskaláciou. Podľa expertov však môže ísť o súčasť politického tlaku a Macronovu hru.
V článku sa dozviete:
- ako na Macronove slová reagoval Kremeľ,
- ktoré štáty odmietli plány poslať na Ukrajinu vojakov,
- prečo musela Macronove slová korigovať aj francúzska vláda,
- ktoré krajiny sú tejto možnosti otvorené.
Tlak na Putina aj snaha o pozornosť
Informáciu o tom, že na konferencii v Paríži sa bude debatovať aj o možnom vyslaní západných vojakov na Ukrajinu, zverejnil ešte v nedeľu slovenský premiér Robert Fico. Ficovo video však navodzovalo dojem, že niekto môže nútiť slovenských vojakov, aby išli na Ukrajinu a že ak sa tak nestane, Fico môže prísť o funkciu.
Macron na konferencii priznal, že o tejto otázke diskutovali. „Neexistuje však zhoda o oficiálnej podpore vyslania pozemných jednotiek,“ povedal francúzsky prezident.
