GAZA. Hnutie Hamas v stredu vyzvalo Palestínčanov, aby v marci na začiatku moslimského posvätného mesiaca ramadán vnikli do mešity al-Aksá v Jeruzaleme.
"Toto je výzva pre našich ľudí v Jeruzaleme a na Západnom brehu Jordánu, aby od prvého dňa ramadánu pochodovali do al-Aksá," uviedol politický vodca hnutia Ismail Haníja. V televíznom prejave povedal, že hnutie Hamas prejavuje flexibilitu, je však pripravené pokračovať v bojoch.
Výzvou reagoval na amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý v pondelok uviedol, že dúfa v dosiahnutie dohody o prímerí v Pásme Gazy a prepustení zadržiavaných rukojemníkov.
Prímerie by podľa jeho slov mohlo vstúpiť do platnosti začiatkom budúceho týždňa. Ramadán sa tento rok začína 10. marca večer. Izrael v pondelok oznámil, že povolí počas ramadánu modlitby v mešite al-Aksá, ale budú pre ne platiť bezpečnostné obmedzenia.
OSN varuje pred hladomorom v Gaze, potravinová pomoc je nedostatočná Čítajte Izrael v súčasnosti posudzuje postup
Spojené štáty v stredu Izrael vyzvali, aby moslimom počas ramadánu povolil modlitby v al-Aksá v Jeruzaleme.
Prístup k mešite v komplexe Chrámovej hory má podľa hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Matthewa Millera priamu súvislosť s bezpečnosťou Izraela. "Vyvolávať napätie na Západnom brehu Jordánu či v širšom regióne nie je v záujme Izraela," povedal.
Izrael v súčasnosti posudzuje postup pri moslimských modlitbách v Jeruzaleme počas ramadánu, ktorý sa v závislosti od lunárneho kalendára začína 10. alebo 11. marca.
Izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir minulý týždeň povedal, že palestínski obyvatelia Západného brehu Jordánu by nemali mať počas ramadánu povolený vstup do Jeruzalema na modlitby.
"Nemôžeme podstúpiť toto riziko," povedal. Dodal, že Izrael nemôže povoliť slávnosti pre hnutie Hamas na Chrámovej hore, keď sú izraelské ženy a deti rukojemníkmi v Pásme Gazy. Ben Gvir vedie ultrapravicovú stranu Náboženský sionismus, ktorá presadzuje kontrolu Židov nad celým komplexom Chrámovej hory.
USA žiada o dohodu pred ramadánom
USA sa usilujú, aby ešte pred začiatkom ramadánu vstúpila do platnosti dohoda, v rámci ktorej Izrael pozastaví útoky v Pásme Gay a a Hamas prepustí rukojemníkov zajatých 7. októbra.
Súčasťou moslimského okrsku na Chrámovej hore je mešita al-Aksá, ktorú považujú moslimovia za tretie najsvätejšie miesto svojho náboženstva.
Židia tam smú prichádzať len v presne stanovené hodiny, ale nesmú sa tam modliť, aby sa predišlo napätiu s moslimskou komunitou.
Na Chrámovej hore v Jeruzaleme sa zachoval pozostatok vonkajších hradieb židovského chrámu, ktorý zničili Rimania. Dnes je to najposvätnejšie miesto Židov a k Múru nárekov prichádza mnoho židovských pútnikov modliť sa, modlitby tiež vkladajú na kúsku papiera do jeho štrbín.
O podrobnostiach rokujú
Zástupcovia Izraela a Hamasu v Katare rokujú o podrobnostiach dohody o prímerí. Katarskí sprostredkovatelia však podľa AP tvrdia, že najspornejšie záležitosti ešte stále nie sú vyriešené.
Katar je kľúčovým sprostredkovateľom rozhovorov medzi palestínskym hnutím Hamas, Izraelom, Egyptom a Spojenými štátmi. Hovorca katarského ministerstva zahraničných vecí Madžíd Ansárí v utorok vyjadril očakávanie, že dohodu o prímerí sa čoskoro podarí dosiahnuť.
Izraelská armáda začala vojenskú kampaň v Pásme Gazy po útokoch Hamasu a ďalších palestínskych skupín zo 7. októbra 2023. Teroristi počas nich zabili asi 1200 ľudí a zhruba 250 ďalších uniesli ako rukojemníkov.
V bojoch bolo zabitých takmer 30-tisíc Palestínčanov a viac než 70-tisíc ďalších utrpelo zranenia, uvádza ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy ovládané Hamasom.
Haníja útok zo 7. októbra označil za krok s cieľom ukončiť izraelské útoky na palestínske územia a miesta.
