Premiér a vláda Palestínskej samosprávy podali demisiu. Čo to znamená pre Palestínčanov?

Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.

Palestínska samospráva, ktorá spravuje časti Izraelom okupovaného Západného brehu Jordánu, prechádza otrasmi po tom, ako prezident Mahmúd Abbás v pondelok prijal demisiu svojho premiéra a vlády.

Otvára tak možnú cestu k revitalizácii palestínskeho vládnutia, ktoré je podľa Washingtonu a ďalších krajín nevyhnutné na to, aby Palestínska samospráva mohla prevziať rozšírenú úlohu v povojnovom Pásme Gazy.

Prinášame dôležité informácie o tom, čo táto situácia znamená.

Čo je Palestínska samospráva?

Palestínska samospráva bola zriadená ako súčasť dohôd z Osla v roku 1993. Bola navrhnutá ako dočasný orgán. Táto dohoda medzi Izraelom a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny mala položiť základy pre riešenie dvoch štátov a zaviesť palestínsku samovládu nad palestínskymi územiami.

Desaťročia rokovaní neviedli k dosiahnutiu mieru ani k vytvoreniu palestínskeho štátu a úrad sa snažil fungovať pod izraelskou okupáciou. V priebehu rokov dochádzalo k častým výbuchom násilia. Izrael udržiava účinnú bezpečnostnú kontrolu vo väčšine častí Západného brehu Jordánu v spolupráci s Palestínskou samosprávou, čo je opatrenie, ktorým Palestínčania všeobecne opovrhujú. Úrad a Abbása považujú za skorumpovaných a neefektívnych a obviňujú ich, že nedokázali zlepšiť život Palestínčanov ani po desaťročiach pri moci.

Úrad, ktorý sídli v Ramalláhu a ovládla ho Abbásova strana Fatah, má obmedzené vládne právomoci v niektorých častiach palestínskych území. Izrael v roku 2005 stiahol svojich vojakov a osadníkov z Pásma Gazy a prenechal jeho riadenie Palestínskej samospráve, pričom blokoval enklávu po zemi, vo vzduchu a na mori. Krátky a krvavý konflikt medzi hnutím Fatah a militantnou skupinou Hamas vypukol po tom, ako Hamas zvíťazil v parlamentných voľbách v roku 2006. Hamas vládne v Pásme Gazy od roku 2007, keď vytlačil Palestínsku samosprávu.

Východný Jeruzalem, ktorý chcú Palestínčania získať ako hlavné mesto svojho budúceho štátu, anektoval v roku 1967 Izrael. Ten považuje celý Jeruzalem za svoje nedeliteľné hlavné mesto, čo medzinárodné spoločenstvo vidí ako nezákonný krok.

Aký je vzťah Palestínskej samosprávy k Izraelu a Spojeným štátom?

Vojna v Gaze obnovila medzinárodné snahy vdýchnuť nový život sužovanej Palestínskej samospráve. V posledných mesiacoch sa americkí predstavitelia sťahovali do Ramalláhu a diskutovali o spôsoboch, ako priniesť legitimitu vládnucemu orgánu, aby mohol po vojne zohrávať vedúcu úlohu v Gaze.

Palestínski predstavitelia sa síce občas ohradili voči tomu, čo kritizovali ako zasahovanie zo strany Spojených štátov. Zároveň však verili, že toto by mohla byť príležitosť na dosiahnutie jednoty na palestínskych územiach.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Analytik Záhora: Útoky Izraela v Pásme Gazy už nie sú sebaobrana, ale kolektívny trest Čítajte 

Bidenova administratíva podporuje vytvorenie nezávislého palestínskeho štátu, ale tvrdí, že existuje viacero spôsobov, ako k nemu dospieť. Fatah na rozdiel od Hamasu uznáva Izrael a usiluje sa o dvojštátne riešenie.

Mohammed Štajeh v pondelok v prejave, v ktorom ponúkol svoju rezignáciu na post predsedu vlády Palestínskej samosprávy, obvinil Izrael z oslabovania Palestínskej samosprávy zadržiavaním platieb daní a premenou samosprávy na administratívny a bezpečnostný subjekt „zbavený akéhokoľvek politického významu“.

Prečo odstúpil kabinet Palestínskej samosprávy a čo bude nasledovať?

Abbásova kancelária v pondelok oznámila, že prezident prijal demisiu svojho premiéra a kabinetu. Štajeh predtým počas dňa v televíznom vyhlásení uviedol, že predložil svoju ponuku na odstúpenie, a dodal, že „ďalšia fáza“ si vyžaduje „novú vládu a politické opatrenia, ktoré zohľadnia novú realitu v Pásme Gazy, národnú jednotu a naliehavú potrebu dosiahnuť medzipalestínsky konsenzus“.

Podľa Palestínskej tlačovej agentúry (Wafa) Abbás požiadal Štajehovu vládu, aby zostala v pozícii dočasnej vlády, kým sa nevytvorí nová.

Odstúpenie Štajehovho kabinetu by mohlo pripraviť pôdu na vytvorenie úradníckej vlády a nového splnomocneného premiéra, ktorý by pracoval po boku Abbása - čo Washington podporuje.

Hlavné prekážky však pretrvávajú: Izrael vyhlásil, že v žiadnom povojnovom scenári nebude akceptovať vládu Palestínskej samosprávy nad Pásmom Gazy a ostro sa postavil proti výzvam Washingtonu na vytvorenie palestínskeho štátu. Otázkou tiež zostáva, do akej miery bude Abbás ochotný vzdať sa svojich právomocí alebo zaviesť hlboké reformy, ktoré by išli nad rámec výmeny tvárí vo vláde.

Úrad izraelského premiéra v pondelok nereagoval na žiadosť o komentár.

Aká je úloha Mahmúda Abbása?

Abbás vedie Palestínsku samosprávu už 19 rokov. Očakáva sa, že 88-ročný prezident zostane na čele novej úradníckej palestínskej vlády, čo bude pravdepodobne kontroverzné. Abbás od roku 2006 neusporiadal voľby a jeho posledné funkčné obdobie, na ktoré bol zvolený za prezidenta, sa skončilo v roku 2009.

V nedávnom prieskume verejnej mienky, ktorý sa uskutočnil na Západnom brehu Jordánu a v Pásme Gazy, Palestínske centrum pre politiku a prieskum verejnej mienky zistilo, že 88 percent Palestínčanov si želá Abbásovo odstúpenie.

Na tejto správe sa podieľali aj Hazem Balousha, Shira Rubin, Sufian Taha, Victoria Bisset a Miriam Berger.