BRATISLAVA, BRUSEL. Americký prezidentský kandidát Donald Trump nedávno vzbudil pozornosť celého sveta, keď povedal, že by Spojené štáty neprišli na pomoc napadnutým spojencom, ktorí "neplatia", a priamo by vyzval agresora, nech si robí, čo chce.
Nie je to prvýkrát, čo Trump takýmto vyjadrením znepokojil spojencov v NATO. Písal sa júl 2018, keď Trump, vtedy americký prezident, rozrušil lídrov členských krajín podobným vyjadrením. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zvolal stretnutie lídrov za zatvorenými dverami, kde sa francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkel snažili americkému prezidentovi vysvetliť, že obranné rozpočty európskych štátov sa nedajú nafúknuť na dve percentá HDP za pár dní, spomína na stretnutie magazín Politico.
Situáciu vtedy vraj zachránil holandský premiér Mark Rutte. Vysvetlil Trumpovi, že krajiny postupne do svojej obrany investujú viac. Najdôležitejšie však bolo, že zásluhu za to pripísal Trumpovi. Ako pripomína Politico, o pravdivosti druhého výroku by sa dalo pochybovať, no stal sa základom diplomatického úspechu.
Trump potom na tlačovej konferencii po stretnutí vyhlásil, že so spojencami dosiahol "neuveriteľný pokrok".
Mark Rutte sa dnes spomína ako najpravdepodobnejší kandidát na nového generálneho tajomníka NATO. Hoci postup výberu generálneho tajomníka je neprehľadný a nemá úplne jasné pravidlá, Rutte by mal byť dostatočne kompromisným človekom, aby uspokojil členské štáty od Washingtonu po Ankaru. Osobitne vzhľadom na to, že americkým prezidentom sa opäť môže stať Donald Trump.
Rutte ešte funkciu nemá dokonale istú, v nedávnej minulosti médiá písali, že novou hlavou aliancie by mala byť žena. Krátko sa spomínala slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, o čosi vážnejšie sa rozoberali mená estónskej premiérky Kaje Kallasovej alebo predsedníčky eurokomisie Ursuly von der Leyenovej.
V článku sa dočítate:
- kto je Mark Rutte,
- prečo je práve on horúcim kandidátom,
- čo sa od nového generálneho tajomníka NATO očakáva,
- čo vieme o procese výberu generálneho tajomníka
Prijal by ho západ aj východ
Donald Trump a jeho postoj k spojeneckým záväzkom USA momentálne nie sú jedinými vnútornými problémami aliancie. Jej vedenie musí byť dostatočne razantné, aby upokojilo bezpečnostné obavy krajín na východnom krídle, ktoré sa ruskou agresiou prirodzene cítia ohrozené viac ako Paríž či Berlín. Západné metropoly by, naopak, neocenili "jastraba".
Francúzsko má problém aj s tým, aby NATO viedol človek z krajiny mimo EÚ, pripomína portál Euronews. Paríž totiž v NATO vidí aj možnosť budovať obranný rozmer Európskej únie. Aktuálny šéf Jens Stoltenberg je z Nórska, ktoré nie je členom Únie.
Najsilnejšiu armádu v aliancii majú stále Spojené štáty, a preto majú hlavné slovo aj pri výbere generálneho tajomníka. Historicky sa zažilo neformálne pravidlo, že generálnym tajomníkom NATO je Európan. Hlavným vojenským veliteľom síl NATO v Európe je zas tradične Američan.
Predchádzajúci generálni tajomníci NATO
- Jens Stoltenberg (1. október 2014 - dnes)
- Anders Fogh Rasmussen (2009 - 2014)
- Jaap de Hoop Scheffer (2004 - 2009)
- George Robertson (1999 - 2003)
- Javier Solana (1995 - 1999)
Mark Rutte už má údajne zaistenú podporu dvoch tretín členských štátov NATO a partneri zo Spojených štátov mu už niekoľkokrát naznačovali, že by ho radi videli na čele aliancie.
"Ak v Amerike vyhrá prezidentské voľby Joe Biden, práca generálneho tajomníka NATO bude už aj tak dosť náročná. Ak vyhrá Trump, šéf NATO bude musieť udržať amerického prezidenta v jednom šíku alebo zbierať čriepky aliancie," rozoberá Rutteho vyhliadky Politico.
Rutte si údajne získal Trumpove sympatie spontánnosťou a ochotou dospieť k výsledkom aj tam, kde sa rokovania zdajú zablokované.
V Európe sa zapísal ako úspešný vyjednávač, keď spolu s Angelou Merkelovou vyrokoval migračnú dohodu s Tureckom.
Samotár z komplikovanej rodiny
Mark Rutte pochádza z rodiny, ktorá si založila živobytie v niekdajšej Holandskej východnej Indii, kolónii na území dnešnej Indonézie. Jeho otec Izaäk Rutte bol obchodníkom, ktorého prvá manželka zahynula v japonskom väzenskom tábore v Jakarte. Izaäk Rutte sa oženil s jej sestrou, no rodinu z Indonézie po vyhlásení nezávislosti vyhnali. Usadili sa v holandskom Haagu, kde sa narodil aj Mark Rutte.
Vyrastal tak medzi deťmi rôzneho veku, ktoré vzišli z oboch manželstiev jeho otca. Určujúcim zážitkom pre Rutteho bola smrť jeho staršieho brata, ktorý podľahol AIDS. Mladý Mark Rutte si vraj vtedy uvedomil, že má k dispozícii len jeden život a začal sa viac sústreďovať na výsledky svojej práce.
Rutteho vzťahy sú samostatnou kapitolou. Holandský premiér žije sám a nie je známe, že by kedykoľvek mal vážny vzťah. Na pomery vrcholového politika žije sparťansky vo svojom byte v Haagu a hovorí, že single život mu vyhovuje a na dlhodobý záväzný vzťah by pre svoju prácu nemal čas. Na vlastnú premiérsku inauguráciu prišiel do kráľovského paláca na bicykli a dlho odmietal ochranku.
Systém bez pravidiel
Výber generálneho tajomníka NATO takmer nemá formálne pravidlá. Všetko stojí a padá na dohode členských štátov, ktorá vznikne v zákulisí. Aj preto môže súčasný generálny tajomník Jens Stoltenberg (mimochodom, syn slávneho otca Thorvalda Stoltenberga, niekdajšieho vysokého funkcionára OSN a splnomocnenca pre bývalú Juhosláviu) nadsluhovať. Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Európe sa tak dohodli predstavitelia členských štátov.
Stoltenberga Euronews hodnotí ako lídra s chladnou hlavou, ktorý nastavil vysokú latku. Pri výbere jeho následníka tak viac ako rodová rovnosť zaváži schopnosť udržať na jednej lodi protichodné záujmy členov aliancie od aktuálne ohrozeného východného krídla cez taktizujúci Paríž alebo Ankaru až po potenciálne nepredvídateľný Washington.
