Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Viac ako dva roky po tom, čo bojovníci Talibanu vpadli do afganského hlavného mesta, prevzali v ňom moc a sľúbili, že Afganistan očistia od "západnej dekadencie", začali mnohí z nich oceňovať výhody mestského života.
Niektorí trávia víkendy v mestských zábavných parkoch. Iní sledujú kriketové zápasy na veľkých obrazovkách. Ďalší si na facebooku robia selfie s panorámou mesta alebo si kupujú knihy vydané na Západe. Väčšinu rán sú kábulské školy angličtiny preplnené vojakmi Talibanu v maskáčoch, ktorí rovnako ako ostatní študenti dychtia po štúdiu v zahraničí.
Taliban naďalej mení Kábul, ale objavili sa aj úvahy o tom, či ako mesto začalo meniť Taliban.
„Zmenili sa v mnohých ohľadoch,“ povedal 50-ročný Abdulrahman Rahmání počas nedávnej návštevy kábulskej zoologickej záhrady, kam si prišiel pozrieť levy. Rahmání je bývalý bojovník, ktorý pomáhal Talibanu dobyť Kábul v roku 1996 a potom opäť v roku 2021.
Niektorí talibovia teraz ľutujú že vedeniu ozbrojenej kampane obetovali svoj vlastný materiálny úspech. Práve nedávno, spomína Rahmání, mu iný vojak Talibanu povedal, že je smutný, pretože sa spolu s bratom vzdali štúdia. „Keby sme boli študovali, teraz by sme sedeli v kanceláriách,“ povedal Rahmánímu.
Nič nenasvedčuje tomu, že by tieto zmeny viedli k zmierneniu represívnej politiky Talibanu, najmä jeho kampane proti právam žien. A niet pochýb, že pre mnohých talibov, ktorí sa v roku 2021 priviezli do Kábulu na korbách pickupov, je toto mesto s približne piatimi miliónmi obyvateľov sklamaním. Hovoria, že život v meste je osamelejší, stresujúcejší a menej náboženský, než si predstavovali.
Niektorí z bojovníkov Talibanu tu vyrastali pred odchodom na afganský vidiek, kde sa pridali k povstalcom. Iní nikdy neodišli a podporovali Taliban ako informátori. Pre väčšinu mužov, ktorí ovládli afganské hlavné mesto, však boli jasné svetlá mesta neznáme a Kábul predstavoval výzvu plnú zvodov.
V článku sa dočítate:
- aké seriály sa páčia talibom,
- čo robí kábulská predavačka oblečenia, keď sa nikto nepozerá,
- že chce Taliban vybudovať New City.
Zriedkavý jav
Rahmání sníva, že jedného dňa sa Kábul stane afganskou obdobou Dubaja, nablýskaného centra obchodu v Spojených arabských emirátoch. „Keď sa vyriešia ekonomické problémy, veci sa masívne zmenia,“ povedal.
Niektorí členovia Talibanu si už teraz pestujú luxusné chúťky. Zatiaľ čo predstavitelia novej vlády spočiatku nakupovali motorky, teraz sa čoraz viac zaujímajú o nablýskaný Land Cruiser, tvrdia predajcovia.
Život v meste už poznačil aj 19-ročného vojaka Talibanu Abdula Mobina Mansora a jeho kamarátov. Zhodujú sa, že napríklad spoľahlivý prístup na internet je pre nich čoraz dôležitejší.
Hovoria, že si obľúbili televízne seriály, ktoré sa najlepšie sledujú vo vysokom rozlíšení. Ich obľúbenými sú turecká kriminálna dráma Údolie vlkov a Jumong, juhokórejský historický seriál o princovi, ktorý musí dobyť ďaleké krajiny.
Mansor povedal, že stále dáva prednosť vidieku, kam sa možno časom vráti. „Veľmi však dúfam, že tam dovtedy bude elektrina a ďalšia moderná infraštruktúra,“ povedal.
Niektorí vojaci, ako napríklad 35-ročný Hassam Khan, hovoria, že si len ťažko vedia predstaviť, že by sa museli vrátiť. Khan povedal, že sa spočiatku ťažko prispôsoboval mestu. Mal pocit, že sa ho obyvatelia Kábulu boja a keď sa príliš dlho pozeral do počítača, boleli ho oči. S prístupom k elektrine, vode, výučbe angličtiny a hodinám informatiky však zmenil názor. „Tento život sa mi páči,“ povedal.
Niektorí Afganci, ktorí boli proti prevzatiu moci Talibanom, hovoria, že si tiež všimli rozdiel. Tárik Ahmad Amarkhail, 20-ročný predavač okuliarov, povedal, že čoraz viac má pocit, že Taliban „sa snaží prijať náš životný štýl“.
„Prišli z hôr, nerozumeli nášmu jazyku a nevedeli nič o našej kultúre,“ povedal Amarkhail.
Keď prišli, odsúdili podľa jeho slov džínsy a iné západné oblečenie a zničili hudobné nástroje. Keď však Amarkhail a jeho priatelia nedávno dorazili k bezpečnostným kontrolným stanovištiam s hudbou hrajúcou v autách, vojaci Talibanu im podľa jeho slov jednoducho zamávali. Zatiaľ čo západné civilné oblečenie sa stalo na kábulských uliciach zriedkavým javom, niektorých obyvateľov prekvapilo, že Taliban si obľúbil vojenské uniformy, ktoré sa nápadne podobajú na tie, ktoré nosili ich bývalí nepriatelia.
V rozhovoroch viac ako pol tucta mladších a starších zamestnancov režimu uviedlo ako hlavnú odmenu za svoj boj prístup k vzdelaniu. „Keď sme dobyli Kábul, sľúbili sme, že sa staneme lepšou verziou seba samých,“ povedal 25-ročný Laal Mohammad Zakir, sympatizant Talibanu, ktorý sa stal zamestnancom ministerstva financií. Povedal, že sa zapísal na intenzívny kurz angličtiny, aby mohol jedného dňa študovať v zahraničí.
Hľadanie pokoja
Nie všetkých však láka veľkomesto.
Zabihullah Misbah a jeho priateľ Ahmadzai Fatih, obaja 25-roční, boli medzi prvými militantmi, ktorí v roku 2021 vtrhli do Kábulu. Misbah si Kábul stále spája predovšetkým so „zlými vecami“, ako je napríklad cudzoložstvo. „Keď ste na dedine, ste viac spojení s Bohom,“ povedal. Vďaka menšiemu počtu rozptýlení sa tam „človek venuje hlavne modlitbe“.
Sociálne väzby v dedinách sú pevnejšie, povedal Misbah, a život tam je menej osamelý.
„Keď sa venujete džihádu, upokojuje vás to, ale keď sme sem prišli, nemohli sme nájsť pokoj,“ povedal Fatih.
Hoci mnohí Afganci utiekli z Kábulu keď doň vtrhol Taliban, Kábul sa opäť stal preplneným mestom, ktorým býval v minulosti. Prechod cez smogom zahalené hlavné mesto z jednej strany na druhú môže trvať aj niekoľko hodín.
Mansor a jeho priatelia priznali, že toxický vzduch a odlúčenie od rodín na afganskom vidieku ich nútia prehodnotiť život v meste. „Tí, ktorí sem priviedli svoje rodiny, sú šťastnejší ako my,“ povedal Mansor, ktorý si zatiaľ nenašiel manželku. Nájomné v meste je drahé a byty príliš malé, povedal.
Keď vojaci Talibanu potrebujú utiecť, vylezú na kopec v centre Kábulu, kde nový režim umiestnil gigantickú vlajku Islamského štátu, alebo sa vyberú k vodnej nádrži Qargha na okraji mesta, kde sa na korbách svojich pickupov občerstvujú pistáciami.
Žiadna zmena
Obyvatelia Kábulu, ktorí s obavami sledovali príchod Talibanu v roku 2021, dúfajú, že počet bývalých militantov, ktorým sa zapáčil život vo veľkomeste, preváži nad tými, ktorých mesto odpudzuje, a že Taliban sa tak umierneni.
Mnohé ženy však takýto vývoj vo svojom okolí nezaznamenali. Univerzity sú pre ne naďalej zatvorené a dievčatá staršie ako šesť rokov nesmú chodiť do školy. Vedenie Talibanu z Afganistanu urobilo najrepresívnejšiu krajinu na svete pre ženy, tvrdí OSN.
„Taliban sa nezmení,“ povedala 25-ročná Roqya. Predaj v jej stánku s dámskym oblečením podľa jej slov minulý mesiac náhle klesol po tom, čo Talibanom riadené ministerstvo mravov a cností dočasne zadržalo ženy pre porušovanie pravidiel obliekania.
„Žiadne z dievčat sa už neodvážilo vyjsť von samo,“ povedala Roqya, ktorá tesne pred prevzatím moci ukončila bakalárske štúdium fyziky. Keď sa nikto nepozerá, stále si pod pultom číta vedecké knihy.
Honosné plány
Taliban má veľké plány povojnovej obnovy, ale hlavnou prekážkou by sa mohli stať obmedzenia pre ženy. Mnohí zahraniční donori na protest počas uplynulého dva a pol roka krajinu opustili. Súkromných investorov je stále málo.
Mohlo by lákadlo drahých mrakodrapov, impozantných nových mešít a ciest bez výmoľov nakoniec prinútiť Taliban ku kompromisu, ako dúfajú niektorí Afganci?
V posledných mesiacoch hnutie pokračuje v plánoch na obnovenie prác na vzorovom meste na predmestí Kábulu, ktoré bolo prvýkrát navrhnuté pred viac ako desiatimi rokmi za predchádzajúcej vlády podporovanej USA, ale nikdy nebolo postavené.
„Nazveme ho Kábul New City,“ povedal Hamdulláh Nomání, talibanský minister pre rozvoj miest.
Moqadam Amin, 57-ročný stavebný manažér, povedal, že prvé diskusie medzi jeho spoločnosťou a novou vládou naznačili, že Taliban chce menej ambiciózny projekt s lacnejšími možnosťami bývania. Teraz sa však zdá, že Taliban podporil pôvodné honosné plány, ktoré predpokladajú výstavbu výškových budov, škôl, univerzít, bazénov, parkov a nákupných centier.
Ak sa aj plánovanie New City v Kábule niekedy dokončí, jeho výstavba ešte môže trvať desaťročia. Zatiaľ je určený pozemok prístupný len po provizórnych cestách lemovaných továrňami na výrobu tehál, pri ktorých v piesku na kobercoch sedia osamelí realitní agenti.
