LONDÝN. Britský Najvyšší súd začne rozhodovať o vydaní zakladateľa servera WikiLeaks Juliana Assangea do Spojených štátov, kde má čeliť obvineniu zo špionáže.
Assange sa proti vydaniu do USA bráni už viac než desať rokov. Sedem rokov strávil na veľvyslanectve Ekvádoru v Londýne, posledných päť rokov v prísne stráženom britskom väzení Belmarsh.
O jeho vydanie Veľkú Britániu požiadal Washington a ak britský Najvyšší súd jeho žiadosť zamietne, Assange môže požiadať Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) o zablokovanie vydania. Jeho právni zástupcovia sa však obávajú, že kým ESĽP stihne žiadosti vyhovieť, Assange by už na palube lietadla mohol smerovať do USA. Tam mu podľa jeho zástancov hrozí až 175 rokov väzenia.
Assangeova manželka Stella vystríhala pred jeho zhoršujúcim sa fyzickým aj psychickým stavom. Obáva sa tiež, že by sa v americkom väzení mohol pokúsiť o samovraždu. Proces označila za politicky motivovaný a tvrdí, že ak by žiadosť o vydanie podala iná krajina než USA, orgány Spojeného kráľovstva by ju zamietli.
Assange bol v roku 2010 zatknutý v Londýne na žiadosť Švédska, kde bol obvinený zo znásilnenia a sexuálneho útoku na dve ženy. Bol prepustený na kauciu, ale v roku 2012 sa nedostavil na súdne pojednávanie. Požiadal o azyl Ekvádor a zotrval na pôde jeho veľvyslanectva v Londýne. V roku 2019 z neho však bol vyhostený a zatkli ho britské úrady. Švédske úrady v roku 2019 obvinenia zo sexuálne motivovaných zločinov stiahli pre premlčanie.
