ATÉNY, BRATISLAVA. Grékyne Christine Leimoni a Victorii Kalfaki si čoskoro splnia sen. Napriek tomu, že pár tvoria tretinu svojho života a vychovávajú spolu štvorročnú dcéru Niovi, ich vláda ich doteraz nepovažovala za právoplatnú rodinu.
To by sa malo zmeniť po tom, čo grécky parlament vo štvrtok prijal zákon o manželstvách párov rovnakého pohlavia. Podľa novej legislatívy okrem ich zväzku grécka vláda uzná aj to, že obe sú právoplatnými matkami ich dieťaťa.
"Je to začiatok všeobecného akceptovania rozmanitosti v krajine a prijatia toho, že všetci ľudia majú rovnaké práva. Pre nás je to potvrdením reality, pretože som matka Niovi, a to by mal zákon uznať. Pravda sa tak vďaka legislatíve stane skutočnosťou," vyjadrila sa pre web BBC Leimoniová.
Kritické hlasy proti zákonu prichádzajú najmä z gréckej ortodoxnej cirkvi, ktorá homosexualitu považuje za hriech. So znením zákona nie sú úplne spokojné ani ľudskoprávne organizácie či progresívni politici - avšak z úplne iných dôvodov.
V článku sa dočítate aj:
- aké práva dáva zákon párom rovnakého pohlavia,
- prečo je ortodoxná cirkev proti,
- čo na zákone prekáža kvír organizáciám,
- ktoré krajiny majú uzákonené manželstvá pre páry rovnakého pohlavia.
Ako odmietnutie od vlastnej krajiny
Leimoniová a Kalfakiová sa zobrali vo Veľkej Británii, kde roky pracovali. Po dvoch rokoch od návratu do vlasti bude ich manželstvo oficiálne aj v Grécku.
V zahraničí sa im narodila aj dcéra. Chceli ju zaregistrovať na gréckej ambasáde v Londýne, no odmietli ich. "Povedali nám, že sme sa nad tým mali zamyslieť predtým, ako sme ju mali," opísala Leimoniová.
"Bolo to strašné, v aute som plakala 45 minút, nemohla som prestať. Stále to vo mne vyvoláva zlé spomienky. Je to, akoby vás odmietla vaša krajina," priblížila.
Loading
...
Ďalšiu zlú skúsenosť majú priamo z Grécka. Keď ich dcéra bola v nemocnici so zápalom priedušiek, pustili k nej len Victoriu ako biologickú matku. Vajíčko pritom pochádzalo od Christiny.
"Najviac sa obávam toho, že ak sa Victorii stane niečo naozaj zlé a zomrie, naše dieťa okamžite budú mať na starosti sociálne služby,” opísala krátko pred hlasovaním parlamentu Christina.
Napriek tomu, že je jej mama, úrady by sa spýtali niekoho z Victoriinej rodiny, či by si chceli Niovi adoptovať. Ak by odmietli, dievčatko by šlo do detského domova. "Nemala by som do toho ako zasiahnuť. Dieťa by tak neprišlo len o jednu matku, ale o nás obe," dodala.
Ojedinelá politická spolupráca
Počas hlasovania parlamentu sa pred budovou zhromaždil dav ľudí. Po prijatí zákona sa z davu ozvali radostné pokriky, tlieskali a mávali dúhovými vlajkami.
Návrh zákona predložil premiér Kyriakos Mitsotakis zo stredopravicovej vládnej strany Nová demokracia.
Na jeho prijatie potreboval podporu štyroch opozičných ľavicových strán. Nakoniec v 300-člennom parlamente hlasovalo 176 poslancov za a 76 proti. Proti hlasovala aj zhruba tretina poslancov premiérovej strany alebo sa hlasovania zdržali.
"Ľudia, ktorí boli doteraz neviditeľní, sa konečne stanú viditeľnými. Spolu s nimi nájdu svoje právoplatné miesto aj mnohé deti. Reforma zlepší život našich spoluobčanov bez toho, aby - a to zdôrazňujem - iným niečo vzala," povedal premiér v rozprave pred hlasovaním parlamentu.
Prijatie zákona vypovedá podľa neho o tom, že súčasné Grécko je progresívna a demokratická krajina oddaná európskym hodnotám.
Grécke kvír organizácie novú legislatívu privítali. "Je to historická chvíľa. Je to deň radosti," povedala pre agentúru Reuters Stella Belia, riaditeľka skupiny Dúhové rodiny.
Aktivisti za túto zmenu bojovali roky, stretávali sa však s odporom cirkvi a konzervatívnych pravicových politikov. V 2008 sa pár lesieb a pár gejov napriek zákazu demonštratívne zosobášili na malom ostrove Tilos, najvyšší súd však ich svadby anuloval.
Naposledy pokrok nastal v roku 2015, keď Grécko povolilo párom rovnakého pohlavia registrované partnerstvá. Teraz parlament schválil manželstvá aj adopcie.
"Ide o ojedinelý moment, keď sa grécki politici postavili proti pravoslávnej cirkvi," komentoval to reportér BBC Mark Lowen, ktorý pokrýva dianie v južnej Európe.
Priestor na zlepšenie
Grécko sa stalo prvou krajinou s kresťanskou pravoslávnou väčšinou, ktorá uzákonila manželstvá párov rovnakého pohlavia.
Zároveň si budú môcť páry adoptovať dieťa. Nebudú si však môcť nechať dieťa vynosiť od náhradnej matky. Tento spôsob je v Grécku dostupný len pre ženy, ktoré nemôžu mať deti zo zdravotných dôvodov.
Práve z tohto dôvodu však niektorí politici hovoria, že Grécko má ešte priestor na vylepšenie. Jedným je napríklad líder hlavnej opozičnej strany Koalícia radikálnej ľavice (známej ako SYRIZA) Stefanos Kasselakis.

Ide o prvého otvorene homosexuálneho politika v Grécku, ktorý už v minulosti povedal, že so svojím americkým manželom Tylerom McBethom by sa rodičmi chceli stať práve s pomocou náhradnej matky.
"Tento zákon nerieši každý problém, no je to začiatok," povedal poslanec Spiros Bibilas, ktorý sa verejne hlási k homosexualite.
Rovnako sa vyjadrili aj viaceré ľudskoprávne organizácie. "Pre homosexuálov a transrodových ľudí, ktorí chcú mať deti, to bolo zničujúce... opäť sa cítia, že štát ich odsúdil ako nie dosť dobrých na to, aby mali rovnaké práva ako ostatní," cituje denník The Guardian psychologičku Elenau Christidiovú, ktorá sa ako spoluzakladateľka skupiny Orlando venuje mentálnemu zdraviu kvír ľudí.
Christidiová dodala, že nenávistné reči, ktoré diskusiu sprevádzali, sú tiež dôkazom, akú dlhú cestu má pred sebou Grécko v otázke kvír ľudí.
Odpor cirkvi
Prieskum pre grécke noviny Proto Thema krátko pred zasadnutím parlamentu ukázal, že za uzákonenie je 55 percent Grékov.
Proti je najmä pravoslávna cirkev, ktorá má v Grécku výrazný vplyv. Pred pár rokmi sa k jej viere hlásilo až 90 percent občanov, aj keď podiel praktizujúcich kresťanov v krajine postupne klesá.
Cirkev svoj nesúhlas vyjadrila aj teraz. Takýto zákon "naruší sociálnu súdržnosť vlasti", povedal arcibiskup Ieronymos II.
Obáva sa, že zväzky párov rovnakého pohlavia ohrozujú tradičnú rodinu. Tú, naopak, podľa neho treba podporovať, aby sa vyriešila klesajúca pôrodnosť v mnohých európskych krajinách.
Synoda biskupov pred hlasovaním poslala poslancom list so svojimi námietkami. Poslancom, ktorí za zákon zahlasovali, pohrozila vylúčením z cirkvi.
List s podobným znením čítali počas nedeľných bohoslužieb vo všetkých pravoslávnych kostoloch v krajine. Náboženské skupiny zas proti návrhu organizovali verejné protesty. Pred budovou parlamentu napríklad držali kríže, modlili sa a spievali pasáže z Biblie.
Jeden z najotvorenejších kritikov biskup Seraphim pohrozil poslancom, ktorí zákon podporili, že ich nepustí do svojho kostola. Zároveň povedal, že odmietne pokrstiť deti párov rovnakého pohlavia, aby im "pomohol pochopiť, že to, čo ich právni zástupcovia robia, je hriech".
Slovensko stále nič
Grécko sa stalo šestnástou krajinou v Európskej únii, ktorá uzákonila takéto manželstvá. Podobné zákony majú Rakúsko, Belgicko, Holandsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Malta, Luxembursko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko.
Krajiny EÚ s manželstvami párov rovnakého pohlavia:
- Rakúsko, Belgicko, Holandsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Malta, Luxembursko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko.
Po svete je takýchto krajín celkovo 36. Mimo EÚ sú to Andorra, Argentína, Austrália, Brazília, Čile, Kanada, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Island, Ekvádor, Mexiko, Nový Zéland, Nórsko, Juhoafrická republika, Taiwan, Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko, USA a Uruguay.
Česko má registrované partnerstvá od roku 2006. Dolná komora však pojednáva o zákone o manželstvách pre páry rovnakého pohlavia.
Slovenský parlament otázku manželstiev či registrovaných partnerstiev párov rovnakého pohlavia v súčasnosti nerieši.