Správu priebežne aktualizujeme
MOSKVA, BRATISLAVA. V roku 2012 označil denník Wall Street Journal ruského opozičného politika Alexeja Navaľného za „človeka, ktorého sa Vladimir Putin najviac bojí“. Navaľnyj prežil niekoľkonásobné otrávenie aj vysoké tresty spolitizovaných súdov.
V piatok oddelenie Federálnej väzenskej služby v Jamalskoneneckom autonómnom okruhu na severe Ruska oznámilo, že opozičný politik a aktivista je mŕtvy.
Zomrel v trestaneckej kolónii vo veku 47 rokov, informujú o tom aj ruské opozičné médiá. Navaľnyj podľa väzenskej služby upadol do bezvedomia po prechádzke, propagandistická televízia RT hovorí o smrti na následky krvnej zrazeniny.
Úmrtie syna potvrdil jeho otec Anatolyj Navaľnyj. Ešte v stredu sa pritom Navaľnyj stretol s právnikmi a všetko bolo v poriadku, tvrdí jeho právnik Leonid Soloviov. Na poslednom videu zo štvrtkového súdu sa ešte Navaľnyj usmieval. Protikorupčný kanál VChK-OGPU tvrdí, že správa väzenskej služby o Navaľného úmrtí sa na webe objavila dve minúty po oficiálnom čase smrti.
Od decembra bol Navaľnyj v trestaneckej kolónii za polárnym kruhom, v utorok ho opäť poslali na samotku, kde má obmedzený pohyb aj práva. Na samotke bol za posledné roky už 27-krát.
Loading
...Ruskí opoziční aktivisti aj novinári pripisujú smrť Navaľného Putinovmu režimu.
"Toto je vražda. Každý na svete by si to mal uvedomiť. Objednávateľ dal príkaz na zabitie Navaľného pred niekoľkými rokmi a tento príkaz nikdy nezrušil. Objednávateľ sa volá Vladimir Putin. Žiadne iné 'verzie' neexistujú a ani nemôžu existovať," napísala na Telegrame ruská novinárka a riaditeľka občianskej organizácie Rusko za mrežami Oľga Romanovová.
Väznili ho aj otrávili
Alexej Navaľnyj patril k najvýraznejším kritikom režimu Vladimira Putina – jeho videá na sociálnych sieťach roky sledovali milióny ľudí a jeho Fond boja proti korupcii pravidelne odhaľoval korupčné správanie ľudí v Kremli.
V roku 2013 ešte kandidoval v moskovských primátorských voľbách, kde skončil s 27 percentami hlasov druhý. V ďalších voľbách mu už súdy zakázali kandidovať, do ulíc však dokázal na protesty dostať státisíce ľudí.
Vladimir Putin Navaľného dlhé roky ignoroval - nazýval ho len blogerom a jeho meno nevyslovoval.
V auguste 2020 Navaľnyj presviedčal voličov na Sibíri, aby v miestnych voľbách dali šancu aj kandidátom, ktorí nepatria do strany Vladimira Putina Jednotné Rusko. Po ceste z Tomska do Moskvy mu však v lietadle prišlo zle a aktivista upadol do kómy.
Nemeckí lekári, ktorí ho následne v Berlíne liečili, potvrdili, že Navaľného otrávili nervovou látkou novičok.
Alexej Navaľnyj
- narodil sa v roku 1976 v Butyni pri Moskve,
- začínal v opozičnej strane Jabloko a hlásil sa k nacionalistickej politike,
- v roku 2013 kandidoval za starostu Moskvy, skončil druhý,
- v prezidentských voľbách v roku 2018 mu už súd zakázal kandidovať,
- v rokoch 2017 a 2021 zverejnil videá o korupcii Dmitrija Medvedeva aj Vladimira Putina,
- od roku 2011 bol najmenej desaťkrát uväznený, v roku 2021 ho odsúdili na dva a pol roka väzenia,
- v auguste 2023 mu trest predĺžili na 19 rokov a poslali ho do trestaneckej kolónie za polárny kruh.
Napriek hrozbe väzenia sa Navaľnyj do Ruska v januári 2021 vrátil, pričom ho rovno na letisku zatkli. Moskovský súd ho vtedy poslal do väzenia na dva a pol roka za to, že porušil podmienku a odcestoval do zahraničia. V ten rok jeho protikorupčnú nadáciu postavilo Rusko mimo zákona a jeho stúpencov začali kriminalizovať aj za predchádzajúce aktivity.
Navaľnému potom pridali deväť rokov za spreneveru a pohŕdanie súdom, v auguste 2023 mu zvýšili trest na devätnásť rokov v trestaneckej kolónii.
Navaľnyj trest očakával a pred vyrieknutím rozsudku ho označil za "stalinský". „Zamyslite sa nad tým, prečo musí byť trest taký nápadne dlhý. Jeho cieľom je terorizovať - všetkých vás, viac ako mňa,“ povedal Navaľnyj.
Vyzval vtedy svojich priaznivcov, aby sa režimu vzopreli a rozprávali sa so susedmi, nalepili leták, podporovali opozičné organizácie alebo šírili informácie o korupcii Putinovho režimu. Maľovať po stenách alebo ísť na pouličné zhromaždenie. „Nie je nič zahanbujúce na tom, že si vyberiete najbezpečnejší spôsob odporu. Hanebné je nerobiť nič. Hanebné je nechať sa zastrašiť.“
Navaľnyj zomrel za polárnym kruhom mesiac pred ruskými prezidentskými voľbami, v ktorých Putin nemá žiadneho reálneho protikandidáta. Podnikateľ a Putinov kritik žijúci v exile Michail Chodorkovskij v reakcii na Navaľného smrť vyzval voličov, aby išli hlasovať a na hlasovací lístok napísali meno Alexeja Navaľného. "Ak ste nevedeli alebo ste boli na pochybách, ako sa v ten deň zachovať, tu je vaša odpoveď."
Nehovorte, že je to ako za Stalina. Putinovho kritika Navaľného odsúdili na ďalších 19 rokov Čítajte Opozíciu odstránili alebo odstavili
Smrťou Navaľného sa rozšíril zoznam opozičných politikov a kritikov Kremľa, ktorí sú mŕvi. V roku 2015 na moste neďaleko Kremľa zavraždili jedného z lídrov ruskej opozície Borisa Nemcova. Aj keď súd o dva roky neskôr odsúdil za jeho vraždu päticu mužov z Čečenska, objednávateľ vraždy zostáva neznámy.
V roku 2006 na prahu jej moskovského bytu zastrelili ruskú investigatívnu novinárku Annu Politkovskú, podobne ako v prípade Nemcova síce vrahov odsúdili, no objednávateľa nenašli.
Zo svojej vraždy v roku 2006 obvinil Vladimira Putina aj bývalý ruský agent Alexander Litvinenko. Toho otrávili dvaja agenti v Londýne rádioaktívnym polóniom. Britské vyšetrovanie dospelo v roku 2016 k záveru, že Litvinenkovu vraždu zrejme osobne nariadil prezident Vladimir Putin, Európsky súd pre ľudské práva v roku 2021 potvrdil, že za jeho smrť boli zodpovední ruskí agenti.
Rodina mu umierala za Stalina, dvakrát ho otrávili. Putinov oponent strávi štvrť storočia vo väzení Čítajte Novičokom otrávili v roku 2018 v Británii aj bývalého dvojitého agenta Sergeja Skripaľa, ten sa však z otravy zotavil. Skripaľ v roku 2006 odovzdal mená ruských agentov britskej rozviedke MI6, o štyri roky neskôr ho v rámci výmeny väzňov odovzdali do Británie.
Viacerí opoziční politici v Rusku skončili v posledných rokoch aj vo väzení. Známemu ruskému novinárovi a aktivistovi Vladimirovi Kara-Murzovi moskovský súd v apríli 2023 vymeral 25-ročný trest za to, že šíril „dezinformácie o ruskej armáde“.
V záverečnej reči Kara-Murza povedal, že ľutuje len jednu vec. „Nedokázal som presvedčiť dostatok svojich spoluobčanov a politikov v demokratických krajinách , aké nebezpečenstvo predstavuje kremeľský režim pre Rusko a pre svet.“
