Vesmírny konflikt s Ruskom? Narastajú obavy z ruskej vesmírnej jadrovej zbrane

Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.

Rusko vyvíja vesmírnu jadrovú spôsobilosť, pomocou ktorej by mohlo útočiť na satelity, tvrdia ľudia oboznámení s tajnými informáciami o tejto záležitosti. Tento agresívny krok znepokojil predstaviteľov Spojených štátov. Obávajú sa, že Rusko by mohlo narušiť alebo vyradiť z činnosti dôležité komunikačné a spravodajské systémy.

„Toto [však] nie je aktívna schopnosť, ktorá by bola nasadená,“ povedal vo štvrtok novinárom hovorca Bieleho domu John Kirby. Nevyjadril sa k otázkam, či bol systém navrhnutý na použitie jadrovej zbrane, alebo ide o zbraň poháňanú jadrovou energiou. S odvolaním sa na predchádzajúce správy však povedal, že môže „potvrdiť, že to súvisí s protisatelitnou spôsobilosťou, ktorú Rusko vyvíja“.

„Hoci snaha Ruska o túto konkrétnu schopnosť je znepokojujúca, bezprostredne neohrozuje našu bezpečnosť,“ povedal Kirby. „Nehovoríme o zbrani, ktorá by mohla byť použitá na útok na ľudí alebo spôsobiť fyzické zničenie tu na zemi. Napriek tomu sme túto ruskú aktivitu pozorne sledovali a budeme ju naďalej brať veľmi vážne.“

Ide o jadrovú zbraň, nie zbraň poháňanú jadrovou energiou, uviedli dvaja americkí predstavitelia, ktorí podobne ako ostatní oboznámení s informáciami hovorili pod podmienkou anonymity.

Prekročenie jadrového prahu

Odhalenie, že Rusko vyvinulo nový druh vesmírnej zbrane, oživilo obavy z použitia jadrových zbraní vo vesmíre, ktoré sa datujú do čias studenej vojny a začiatkov objavovania vesmíru.

Dnešný vesmír nie je taký ako v roku 1957, keď vypustenie Sputnika Sovietskym zväzom spustilo roky trvajúce vesmírne preteky, ktoré vyvrcholili pristátím USA na Mesiaci v roku 1969. Teraz sa na obežnej dráhe pohybujú tisíce satelitov závratnou rýchlosťou, ktoré umožňujú všetko od signálu GPS na vašom telefóne až po obraz na televízore. A konflikt vo vesmíre, ktorý by ovplyvnil tieto satelity, by mal rozsiahle dôsledky nielen pre svetové armády, ale aj pre civilistov na celom svete.

Nasadenie takejto zbrane by „znamenalo prekročenie jadrového prahu“, povedal Ankit Panda, expert na jadrovú politiku z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.

„Nenapraviteľne by to poškodilo prostredie na nízkej obežnej dráhe Zeme,“ povedal Panda. „Potenciálne by sme sa mohli pozerať na kaskádu zrážok nefunkčných satelitov, ktoré by spôsobili, že veľké pásy nízkej obežnej dráhy Zeme by boli pre celé ľudstvo fakticky nepoužiteľné.“

Od začiatku vojny s Ukrajinou používanie komerčných satelitov na sledovanie pohybu ruských vojsk, poskytovanie internetového a komunikačného spojenia so zemou, zisťovanie odpálených rakiet a navádzanie presnej munície zvýšili obavy, že Rusko by sa mohlo zamerať na tieto systémy, ako aj na oficiálne vojenské a spravodajské satelity USA.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V americkom Kongrese sa špekuluje o údajnej novej ruskej jadrovej spôsobilosti Čítajte 

Predstavitelia Pentagonu už roky varujú, že ich satelity sú zraniteľné útokmi, a Rusko, ako aj Čína a ďalšie krajiny im dali za pravdu. V roku 2007 Čína vystrelila raketu, ktorá zničila nefunkčný meteorologický satelit. V roku 2021 Rusko zasiahlo ďalší mŕtvy satelit.

Čo presne je nová ruská zbraň, zostáva nejasné, ale systém predstavuje „vážnu hrozbu pre národnú bezpečnosť“, ako povedal americký predseda výboru Snemovne reprezentantov pre spravodajské služby, republikán Michael R. Turner zo štátu Ohio.

„Žiadam prezidenta Bidena, aby odtajnil všetky informácie týkajúce sa tejto hrozby, aby Kongres, administratíva a naši spojenci mohli otvorene diskutovať o opatreniach potrebných na reakciu na túto hrozbu,“ napísal Turner v stredajšom vyhlásení.

Kirby vo štvrtok na brífingu pre novinárov povedal len toľko, že systém je „protisatelitnou spôsobilosťou, ktorú vyvíja Rusko“.

Dodal, že administratíva mala v úmysle nakoniec odtajniť informácie o ruskom systéme, ale že tieto informácie boli predčasne zverejnené po Turnerovom záhadnom verejnom vyhlásení. „Spravodajská komunita má vážne obavy z rozsiahleho odtajnenia týchto informácií,“ povedal Kirby v nie príliš jemnej kritike Turnera za to, že spustil mediálny ošiaľ okolo ruského systému.

Samovražedný útok kamikadze

Mnohí experti na národnú bezpečnosť v oblasti vesmíru sa domnievajú, že zbraň s jadrovým pohonom je pravdepodobnejšia ako bojová hlavica. Ak je však zbraňový systém, pred ktorým Turner varoval, v skutočnosti jadrovou bombou, jej použitie by sa rovnalo „samovražednému útoku kamikadze“, povedal Todd Harrison, vedúci pracovník American Enterprise Institute. Rusko má na obežnej dráhe množstvo vlastných vojenských a spravodajských satelitov, ktoré by tiež pocítili jadrový výbuch.

„Zničíte seba, ale pritom ublížite tomu druhému,“ povedal. „Ak by sa Rusko pokúsilo použiť jadrovú zbraň vo vesmíre, bolo by to nedbalé a bezohľadné. Zasiahlo by satelity bez rozdielu vrátane ich vlastných.“

Inštalácia jadrovej zbrane vo vesmíre by bola aj porušením Zmluvy o kozmickom priestore z roku 1967.

„Jediný nedotknuteľný zákon a konsenzus dohodnutý v medzinárodnom vesmírnom práve znie: Neumiestňovať jadrové zbrane na obežnú dráhu, na Mesiac ani na nebeské telesá,“ povedal Brian Weeden, riaditeľ programového plánovania v think-tanku Secure World Foundation. Vzhľadom na prísnu povahu zmluvy a jej široké prijatie nemá odpálenie jadrovej hlavice vo vesmíre politický zmysel, povedal. „Úplne to zničí akúkoľvek dôveryhodnosť, ktorú majú [Rusi] u OSN a u Číňanov.“

Podľa správy Centra pre strategické a medzinárodné štúdie by „jadrová detonácia vo vesmíre okamžite ovplyvnila satelity v dosahu jej EMP [elektromagnetického impulzu] a vytvorila by aj prostredie s vysokým vyžarovaním, ktoré by v prípade netienených satelitov v postihnutom orbitálnom režime urýchlilo dlhodobú degradáciu satelitných komponentov“.

To by mohlo zahŕňať čínske satelity, ako aj obývanú vesmírnu stanicu, ktorú Čína zostavila na nízkej obežnej dráhe Zeme.

„Obrátilo by to proti nim celý svet, a to vrátane Číny a krajín Latinskej Ameriky a tiež Indie,“ povedal Harrison. „Keby použili jadrovú zbraň EMP vo vesmíre, vykašľali by sa na všetkých.“

Jadrový výbuch by zasiahol aj Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), ktorú spoločne prevádzkujú vesmírne agentúry Spojených štátov, Ruska, Európy, Japonska a Kanady. To však už predtým nezastavilo agresívnu taktiku Ruska vo vesmíre.

Keď Rusko v roku 2021 vyhodilo do vzduchu mŕtvy satelit, vytvorilo také veľké pole trosiek, že ohrozovalo ISS a prinútilo jej obyvateľov vrátane ruských kozmonautov pripraviť sa na núdzovú evakuáciu.

„Keďže vesmír je čoraz viac preplnený, nemali by ste chuť spôsobiť rozsiahlu deštrukciu na obežnej dráhe,“ povedal Jack Beard, riaditeľ programu vesmírneho, kybernetického a národného bezpečnostného práva na Právnickej fakulte Nebraskej univerzity. „Rusi svojou protisatelitnou misiou ukázali svoju bezohľadnosť. Bol to nezodpovedný krok, ktorý poškodil všetkých vrátane nich. Takže sa nepovzniesli nad bezohľadné rinčanie šabľami.“

Celý zoznam možností

Počas studenej vojny sa Spojené štáty podľa Pandu zaoberali protisatelitnými zbraňami s jadrovou výzbrojou. „Takúto schopnosť však už nemáme,“ povedal. Žiadna krajina ju nemá, hoci americkí predstavitelia tvrdia, že Rusko ju zrejme vyvíja. „Armády nemajú tendenciu oceňovať vesmírne zbrane s nerozlišujúcimi účinkami,“ dodal.

Minulý rok pri predstavovaní novej stratégie amerických vesmírnych síl povedal šéf vesmírnych operácií, generál Chance Saltzman, že protivesmírne aktivity môžu byť potrebné na to, aby zabránili protivníkom využiť vesmírne cielenie na útoky na ich sily. „Naše protivesmírne úsilie však vyvážime potrebou zachovať stabilitu a udržateľnosť obežných dráh, ktoré musíme používať,“ povedal.

USA viedli medzinárodné moratórium na ničivé protisatelitné útoky, ktoré vytvárajú nebezpečné polia trosiek vo vesmíre, a pravdepodobne by v reakcii na ne neodpálili raketu, povedal Weeden. Napriek tomu má Pentagon podľa neho k dispozícii „celý zoznam možností“ na zmarenie útoku, od elektronického boja až po kybernetické útoky na pozemné stanice. Obrana proti útokom vo vesmíre je však komplikovaná a závisí od povahy hrozieb, povedal.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Putin chcel prímerie na Ukrajine. Američania odmietli ísť Kyjevu poza chrbát Čítajte 

Panda uviedol, že v prípade nepredvídaných udalostí by bolo možné v závislosti od výšky, v ktorej by bola takáto zbraň umiestnená, aby Spojené štáty prepracovali stíhačku protiraketovej obrany na likvidáciu niečoho takého na nízkej obežnej dráhe Zeme.

Jadrová zbraň už bola vo vesmíre odpálená, a to Spojenými štátmi v roku 1962. Bomba s názvom Starfish Prime, s hmotnosťou 1,4 megatony, silnejšia ako atómová bomba zhodená na Hirošimu v druhej svetovej vojne, vybuchla vo výške približne 385 kilometrov a vyradila z prevádzky približne „tretinu satelitov na obežnej dráhe“, povedal Harrison. „Zasiahlo to naše satelity. Dokonca zničila vôbec prvý britský satelit, ktorý bol vypustený len niekoľko mesiacov predtým.“

Účinky takéhoto výbuchu budeme pociťovať týždne a mesiace, povedal Weeden, pretože by vznikla dlhotrvajúca radiácia.

Veľké šťavnaté ciele

Rusko čoraz viac znepokojuje rozširovanie konštelácií komerčných satelitov na obežnej dráhe, napríklad od spoločností ako Maxar a Planet, ktoré umožnili v reálnom čase snímať priebeh vojny. Iné konštelácie, ako napríklad internetový systém Starlink spoločnosti SpaceX, ktorý má v súčasnosti na obežnej dráhe približne 5400 satelitov, umožnili Ukrajine zostať v spojení počas ruského útoku a slúžili ako komunikačné záchranné lano pre vojnou zničenú krajinu.

Tieto schopnosti sú výsledkom revolúcie vo výrobe, keď sa satelity zmenšili a klesla ich cena. Namiesto niekoľkých veľkých a drahých satelitov, ktoré slúžia ako ľahké ciele, sa Pentagon čoraz viac zameriava na „proliferované architektúry“, v ktorých sa okolo zemegule roja stovky, dokonca tisíce satelitov. Ak jeden z nich vypadne, môže ho nahradiť iný.

Napriek tomu Moskva experimentovala so svojimi systémami elektronického boja Tobol v snahe narušiť prenosy Starlinku na Ukrajine, ako sa uvádza v archíve citlivých materiálov, ktoré vlani unikli na internet prostredníctvom platformy na zasielanie správ Discord. Neuvádzalo sa v ňom, či boli niektoré z ruských testov so systémom Tobol úspešné. Predstavitelia Pentagonu však uviedli, že Rusko sa neúspešne pokúsilo rušiť jeho konšteláciu.

Pentagón sa spolieha na komerčné technológie, čo sa priamo uvádza v Národnej obrannej stratégii z roku 2022: „Zvýšime spoluprácu so súkromným sektorom v prioritných oblastiach, najmä s komerčným vesmírnym priemyslom, pričom využijeme jeho technologický pokrok a podnikateľského ducha na umožnenie nových spôsobilostí.“

Niekoľko mesiacov po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 generálporučík John Shaw, zástupca veliteľa amerického vesmírneho veliteľstva, povedal, že si je istý, že jeho náprotivok v Rusku, nech je to ktokoľvek, nie je veľmi spokojný so Starlinkom, pretože pomáha Ukrajine. „Pravdepodobne podniknú kroky, aby sa pokúsili tieto komerčné služby zastaviť, pretože sú v rozpore s ruskými národnými záujmami.“

Konstantin Voroncov, zástupca riaditeľa odboru ruského ministerstva zahraničných vecí pre nešírenie zbraní a zbrojenie, o niekoľko dní neskôr počas stretnutia OSN uviedol vo svojom prejave, že súkromne prevádzkované satelity predstavujú „mimoriadne nebezpečný trend, ktorý presahuje neškodné využívanie vesmírnych technológií a ktorý sa prejavil počas posledného vývoja na Ukrajine“.

Varoval, že „kvázi civilná infraštruktúra sa môže stať legitímnym cieľom odvetných opatrení“.

Viacerí experti na národnú bezpečnosť v oblasti vesmíru uviedli, že zbraň na jadrový pohon, ako napríklad systém elektronického boja alebo systém cielenej energie, by mala väčší zmysel ako jadrová hlavica, pretože by sa dala presnejšie zamerať, usmažiť palubné počítače alebo oslepiť satelity.

Rusko podľa Secure World Foundation už nejaký čas vyvíja takéto zbrane. Vo svojej minuloročnej správe nadácia napísala, že „jadrový reaktor by bol dostatočne výkonný na to, aby podporoval rušičky pracujúce na širokom rozsahu frekvencií a rušili elektronické systémy v rozsiahlej oblasti“ vrátane niektorých obežných dráh, kde Pentagón parkuje svoje najcitlivejšie satelity.

Takýto systém „je oveľa pravdepodobnejší ako jadrová bomba ASAT [antisatelitná zbraň],“ napísal Jonathan McDowell z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics na sociálnej sieti X. „Skúsenosti sovietskeho námorníctva s vypúšťaním reaktorom poháňaných radarových satelitov siahajú do rokov 1970 až 1988, takže pre Rusko by to nebola nová schopnosť, ale bolo by to jej prvé použitie v kozmickom zbraňovom systéme.“

Harrison to vidí rovnako.

„Mám podozrenie, že by ju mohli chcieť použiť proti jednému z našich veľkých šťavnatých cieľov,“ povedal Harrison. „V prípade niektorých našich vojenských systémov stačí vyradiť len pár satelitov, aby to malo obrovský účinok.“