KODAŇ. Nórsky krajne pravicový extrémista Anders Behring Breivik, ktorý v roku 2011 zabil 77 ľudí, neuspel so svojím druhým pokusom žalovať Nórsko za údajné porušovanie jeho ľudských práv.
Masový vrah, ktorý si zmenil meno na Fjotolf Hansen, tvrdí, že jeho väzba na samotke, v ktorej je od roku 2012, predstavuje nehumánne zaobchádzanie na základe Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Breivika pritom zadržiavajú v dvojposchodovom komplexe s kuchyňou, jedálňou a obývačkou s konzolou Xbox, niekoľkými kreslami a obrázkami Eiffelovej veže na stene. Má tam tiež posilňovňu a troch papagájov. Jeho právnik však tvrdil, že pre Breivika je nemožné, aby mal nejaké zmysluplné vzťahy s ľuďmi z vonkajšieho sveta. Bránenie jeho klientovi v odosielaní listov je podľa advokáta ďalším porušením jeho ľudských práv.
Mestský súd v Osle vo štvrtok zamietol jeho žalobu voči nórskemu ministerstvu spravodlivosti, pričom sudkyňa Birgitte Kolrud v rozsudku poznamenala, že „Breivik má dobré väzenské podmienky a relatívne veľkú slobodu v každodennom živote“. Breivik sa proti rozsudku okamžite odvolal, informovali nórske noviny Aftenposten.
Breivik 22. júla 2011 odpálil v hlavnom meste Oslo bombu, ktorá zabila osem ľudí. Následne odišiel na ostrov, kde postrieľal 69 mladých ľudí, ktorí sa zúčastňovali na tábore mládežníckeho krídla Strany práce. Odsúdili ho na maximálny možný trest odňatia slobody 21 rokov. Trest však možno predĺžiť na základe ustanovenia, ktoré umožňuje úradom držať zločincov vo väzení dovtedy, kým sú považovaní za hrozbu pre spoločnosť. Za svoje útoky, ktoré vykreslil ako križiacku výpravu proti multikulturalizmu v Nórsku, Breivik neprejavil žiadnu ľútosť.
Mnohí považujú Breivikove snahy na súdoch za pokusy upútať pozornosť na svoju vec alebo sa dokonca opäť dostať do centra pozornosti medzinárodného spoločenstva, ako to občas robil počas svojho trestného procesu.