ŠTOKHOLM. Švédsko neobnoví vyšetrovanie havárie trajektu Estonia v Baltskom mori z roku 1994, pri ktorom zahynulo 852 ľudí. Vyšetrovatelia v Estónsku, Fínsku a Švédsku nezistili žiadne dôkazy o kolízii alebo výbuchu na trajekte, uviedla švédska prokuratúra.
Televízny dokument odvysielaný v roku 2020 zverejnil aj dieru v trupe vraku, čo viedlo k výzvam na nové vyšetrovanie okolností havárie.
"Nič nenasvedčuje, že by došlo k zrážke s (inou) loďou alebo plávajúcim predmetom, ani k výbuchu na prove," uviedla vo vyhlásení prokurátorka Karolina Wieslanderová. Vyšetrovanie estónskych orgánov s pomocou Fínska a Švédska neznamená, že "vyšlo najavo niečo iné, čo by dávalo dôvod predpokladať, že bol spáchaný trestný čin", dodala.
Trajekt Estonia plával z Tallinnu do Štokholmu, keď sa približne v polovici trasy 27. septembra 1994 potopil približne 40 kilometrov od fínskeho ostrova Utö. Na jeho palube sa nachádzalo 803 pasažierov, najmä Švédov, a 186 členov prevažne estónskej posádky.
Nehodu neprežilo 852 ľudí. Potopenie trajektu MS Estonia opäť vyšetrujú Čítajte Nehodu prežilo len 138 osôb a záchranárom sa podarilo z mora vytiahnuť 93 mŕtvych tiel. Bola to najhoršia námorná katastrofa v Európe v mierových časoch v 20. storočí.
Estonia sa potopila približne 30 minút po prvom núdzovom volaní. Vyšetrovanie Švédska, Estónska a Fínska v roku 1997 ako príčinu nešťastia určilo zlyhanie zámkov na rampe predných vrát trajektu. Rozbúrené more vráta odtrhlo, dovnútra sa dostala voda a trajekt sa potopil. Dnes leží v hĺbke 80 metrov pod hladinou.
Švédsko, Estónsko a Fínsko sa rok po nehode spoločne dohodli, že vrak bude oficiálne miestom posledného odpočinku obetí a zároveň prijali spoločnú legislatívu zakazujúcu narúšanie pietneho charakteru lokality. V jeho útrobách je "pochovaných" 758 tiel. Vrak lode leží v medzinárodných vodách a zákaz sa tak týka len obyvateľov signatárskych krajín.
