Vraždenie Indiánov, zničenie celých civilizácií, devastácia kultúrneho aj prírodného dedičstva. Dobytie západu, teda kolonizácia Ameriky, je dnes všeobecne známou témou.
Oveľa menej sa vie, že to nebol len western. Podobná expanzia sa udiala aj na východe, za Uralom, na Sibíri s jej nekonečnými tajgami a tundrami pretkanými veľtokmi, ktorá bola domovom pôvodných Sibírčanov s originálnou kultúrou.
Práve ruská expanzia na východ vytvorila z ríše najväčší štát sveta. Dnešné Rusko o nej zakazuje hovoriť. A do vojny na Ukrajine rekrutujú množstvo vykorenených pôvodných Sibírčanov.
Pre babičku Nonnak z národa Evenkov bola tajga živou bytosťou. Poskytovala jej všetko, čo v živote potrebovala. (zdroj: Archív P. B.)Zákaz vydania knihy
„So Sibírou som sa stretla prvý raz na gymnáziu, keď som písala históriu rodnej obce a od deväťdesiatročnej hostinskej som získala denník jej manžela, ktorý bol kedysi v Rusku ako legionár, v jeho zápiskoch som čítala o sibírskych obyvateľoch. Už ako dieťa som mala rada sibírske rozprávky, boli také odlišné od našich. Všetko sa mi prepojilo. Akosi som cítila, že sa tam dosiaľ nachádza archaický svet, v ktorom stále žijú šamani, takisto ma priťahoval život v tajge. Krátko po začiatku štúdia etnológie na Karlovej univerzite som sa v novembri 1991 vydala do Ruska. Jedna cesta mi nestačila, potrebovala som ďalšie a ďalšie.“
Česká etnologička a spisovateľka Pavlína Brzáková patrí medzi neveľa ľudí z nášho geopolitického priestoru, ktorí poznajú Sibír osobne. Odľahlé končiny navštívila mnohokrát, na rozdiel od turistov to neboli destinácie cestovných kancelárií. Celé týždne, ba aj mesiace žila medzi pôvodnými obyvateľmi v severskej tajge.
Etnologička a spisovateľka Pavlína Brzáková. (zdroj: Archív P. B.)Dostala sa až k Evenkom, pastierom sobov, žijúcim v centrálnej Sibíri. Bývali v čume, tradičnom obydlí kočovníkov obtiahnutom kožami alebo kôrou, ktoré sa podobá na indiánske típí.
„Prvé dni a týždne boli ťažké,“ hovorí Pavlína Brzáková pre SME. „Snažila som sa zapájať do práce, učiť sa rôznym činnostiam. Písala som si denník v ruštine a pastieri ma párkrát požiadali, či môžu doň nahliadnuť. Dôveru sme si budovali postupne. Potom prišli chvíle, keď mi dovolili vypytovať sa. A úľavu mi napokon priniesla veta jedného z Evenkov: Si človek ako my.“
O svojich skúsenostiach a o kultúre pôvodných Sibírčanov napísala niekoľko kníh. Potom napísala román Dědeček Oge v štýle magického realizmu, v ktorom opisuje príbeh tunguzského šamana a jeho premenu z obyčajného človeka na kmeňového liečiteľa, priblížila v nej aj praktiky sibírskych šamanov.
Pripravil sa jej ruský preklad, kniha sa vytlačila, pripravovala sa jej prezentácia v sibírskych osadách, autorka sa mala v lete 2021 zúčastniť aj na tamojšom festivale. Zo všetkého však zišlo.
Odrazu v januári 2021 prišiel príkaz, aby knihu stiahli z distribúcie. Dovolila si v nej totiž spomenúť fakty o histórii Sibíri. Vrátane následkov ruskej expanzie.
Buďte ticho, na každého sa niečo nájde Čítajte „Niektorí Evenkovia napísali petíciu, zastalo sa ma veľa ľudí, ale nič to nebolo platné,“ podotýka.
Zákaz knihy odôvodnili tým, že nie je v súlade so zákonmi Ruskej federácie.
„Áno, v románe sa objavujú zmienky o systematickom devastovaní kultúry zo strany sovietskej propagandy. Ale ako inak som mala knihu napísať, keď vznikla na základe skutočných svedectiev?“
Dobytie Sibíri
Zákaz knihy ukazuje trend putinovského Ruska ohýbať históriu podľa vôle vládcov z Kremľa. Spoločne s vyzdvihovaním sovietskych čias sa zatvárajú múzeá gulagu a väznia nepohodlných bádateľov, takisto je zakázané hovoriť o tom, čoho sa dopustilo Rusko na Sibíri.
Expanzia je podľa historikov kľúčovým znakom v dejinách Ruska. Práve vďaka dobytiu Sibíri sa Rusko stalo svetovou veľmocou, ktorej autokratická vláda riadi zaostalú krajinu.
