BRATISLAVA, GAZA. „Bola to zatiaľ najhoršia noc od nášho príchodu do Rafahu. Smrť bola tak blízko, pretože strely a rakety dopadali dvesto metrov od nášho stanového tábora,“ opísal pre agentúru Reuters pondelňajší izraelský útok Palestínčan Emad.
Podnikateľ a otec šiestich detí minulý mesiac utiekol so svojou rodinou pred izraelskými útokmi do Rafahu. Práve toto mesto na hraniciach s Egyptom považujú mnohí experti za posledné bezpečné miesto v Pásme Gazy.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu hovorí, že je pripravený do mesta poslať vojakov. Od toho ho odhovára jeho najsilnejší spojenec - americký prezident Joe Biden.
Spojené štáty zároveň na Izrael tlačia, aby pristúpil na prímerie, ktoré sa cez prostredníkov pokúšajú dohodnúť v ostatných dňoch. Hamas už svoje podmienky predostrel, Netanjahu ich však označil za neprijateľné.
„Z toho, čo som doteraz videl, by ste aj vy povedali nie, ““odpovedal minulý týždeň na novinársku otázku o odmietnutí dohody s Hamasom.
V článku sa dočítate aj:
- Čo sa deje okolo mesta Rafah.
- Aké podmienky prímeria žiada Hamas.
- Prečo ich Netanjahu odmietol.
- Ako USA presvedčia Izrael, aby prijal prímerie.
Obavy o Rafah
Izrael využil nálety na Rafah na odpútanie pozornosti a podarilo sa mu oslobodiť dvoch rukojemníkov. „Na tejto operácii sme dlho pracovali. Čakali sme na tie správne podmienky,“ uviedol Richard Hecht, jeden z hovorcov izraelskej armády.
Počas útokov zomrelo najmenej 67 ľudí, uviedlo ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy, ktoré je pod kontrolou Hamasu.
Biden v nedeľu na Netanjahua apeloval, aby vojenskú operáciu v Rafahu nezačínal bez toho, aby bola zaistená bezpečnosť civilistov. Podľa izraelského premiéra armáda pracuje na evakuačnom pláne.
Do Rafahu utieklo z iných častí Pásma Gazy viac ako milión ľudí. Niektorí sa museli presunúť viackrát.
„Rafah je jedným z najhustejšie obývaných miest na svete, hemží sa to tam deťmi a rodinami. Musia byť chránení. Nemajú kam inam ísť,“ napísala na twitteri Catherine Russell, výkonná riaditeľka Detského fondu OSN (UNICEF).
Severne od Rafahu sme vyčistili viaceré oblasti, kde sa môžu civilisti presunúť, povedal Netanjahu v rozhovore pre americkú stanicu ABC News.
Humanitárni pracovníci však tvrdia, že to nie je pravda. „Oblasti, ktoré boli vyhlásené za bezpečné, už takými nie sú,“ povedal pre BBC koordinátor humanitárnej pomoci OSN Jamie McGoldrick, ktorý sa prednedávnom vrátil z Gazy.
Presunúť sa nemôžu ani smerom na juh. Tam už je totiž len uzatvorená egyptská hranica.
Prímerie podľa Hamasu
Hamas v nedeľu pohrozil, že akákoľvek operácia by narušila rozhovory o možnom prepustení ďalších izraelských rukojemníkov. V Pásme Gazy stále zadržiavajú 132 zajatcov, ktorých odvliekli počas útoku 7. októbra minulého roka.
Boje medzi Izraelom a Hamasom odvtedy prerušili len raz, na týždeň vlani v novembri. Palestínski teroristi vtedy prepustili viac ako stovku rukojemníkov - len ženy a maloletých. Izrael výmenou za to prepustil z väzenia približne 240 palestínskych väzňov - tiež ženy a chlapcov do 18 rokov.
Hamas svoje požiadavky na prímerie zverejnil minulý týždeň. Navrhovanú dohodu rozdelil do troch fáz, každá by trvala 45 dní. Vojna by sa tak podľa nich mohla skončiť za 135 dní.
Útok na Rafah by sa nemal začať bez plánu na ochranu civilistov, vyzval Biden Izrael Čítajte V prvej fáze by prepustili všetky izraelské ženy, chlapcov pod 19 rokov, seniorov a chorých rukojemníkov za palestínske ženy a deti vo väzniciach. Izraelské sily by sa stiahli z obývaných oblastí Gazy a začala by sa obnova nemocníc a utečeneckých táborov.
Počas druhej fázy by Hamas prepustil zostávajúcich zajatcov výmenou za ďalších väzňov a izraelské sily by úplne opustili Pásmo Gazy. V poslednej fáze by si strany vzájomne vymenili telá mŕtvych.
Ide o odpoveď na návrh druhej strany, ktorý pomohli sprostredkovať Egypt a Katar. Jeho znenie však nezverejnili.
Snahy o prímerie podporuje aj americký prezident Biden, návrh Hamasu však označil za „trocha prehnaný“. Netanjahu otvorene hovorí, že Izrael takýto návrh neprijme.
Snahy USA
Biden opakuje, že v boji proti Hamasu naďalej stojí po boku Izraela. Zároveň však apeluje na upokojenie situácie v Rafahu aj na prímerie. Robí tak priamou linkou s Netanjahuom, ale aj diplomatickým úsilím.
V pondelok preto prijme v Bielom dome jordánskeho kráľa Abdalláha II., s ktorým chce hovoriť o riešení konfliktu medzi Izraelom a Pásmom Gazy. V Jordánsku žije početná komunita palestínskych utečencov a ich potomkov a kráľ už o potrebe prímeria hovoril viackrát.
Netanjahu podporuje ďalšie útoky na Rafah. Plán pre civilistov ešte nemá Čítajte Šéf CIA William Burns má zas vycestovať do Káhiry, kde sa bude pokračovať v diplomatických rozhovoroch o rukojemníkoch Hamasu, povedal pre denník New York Times nemenovaný zdroj oboznámený s rokovaniami.
Minulý týždeň Blízky východ navštívil americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Stretol sa s egyptským prezidentom Abdom al-Fattáhom as-Sísím, katarským emirom Tamímom ibn Hamadom al-Sáním aj Mahmúdom Abbásom, prezidentom palestínskej samosprávy na Západnom brehu Jordánu.
Viaceré podmienky, ktoré predkladá Hamas, podľa Blinkena nemožno splniť. „Vidíme však priestor na pokračovanie v rokovaniach, aby sme zistili, či môžeme dospieť k dohode, a to máme v úmysle,“ povedal neskôr v Izraeli, kde sa stretol s tamojším premiérom.
Netanjahu sa však s jeho názorom nestotožňuje. „Iné riešenie ako absolútne víťazstvo neexistuje. Ak Hamas v Gaze prežije, ďalší masaker je len otázkou času,“ povedal krátko po ich stretnutí.
