BUDAPEŠŤ. Maďarská prezidentka Katalin Nováková sa v nedeľu už aj oficiálne vzdala postu hlavy štátu.
Uviedol to v pondelok server 24.hu s odvolaním sa na Novákovej list adresovaný predsedovi Národného zhromaždenia Lászlóovi Kövérovi, ktorý bol zverejnený na stránke parlamentu.
Milosť v súvislosti s pedofíliou
Prezidentka v sobotu podvečer vo verejnoprávnej televízii M1 oznámila, že odstupuje z funkcie hlavy štátu. Ako uviedla, udelila milosť, ktorá v mnohých vyvolala nepokoj a zmätok. Podotkla, že amnestiu považuje za azda najcitlivejšiu zo všetkých právomocí hlavy štátu.
Orbán by zrušil priame voľby do Európskeho parlamentu. Z Ukrajiny chce nárazník Čítajte Podľa jej tvrdenia sa vlani v apríli rozhodla o udelení amnestie v presvedčení, že bývalý zástupca riaditeľa detského domova v Bicske Endre K., odsúdený za krytie svojho nadriadeného, nezneužíval tamojšie deti. Riaditeľ v domove sexuálne zneužíval deti a mladistvých. Endre K. nielenže vedel, že riaditeľ ústavu obťažoval niekoľko detí, ale v mene jedného z nich napísal aj krivú výpoveď. Nováková priznala, že urobila chybu.
Po prepuknutí kauzy žiadali odstúpenie Novákovej a vyvodenie zodpovednosti exministerky spravodlivosti Judit Vargovej občianske organizácie i opozičné strany.
Vargová minulú sobotu oznámila, že sa vzdáva svojho mandátu a sťahuje sa z verejného života. Kontrasignovala totiž kontroverznú prezidentskú amnestiu podpísanú Novákovou.
Vargová pôsobila ako predsedníčka výboru parlamentu pre európske záležitosti a poslankyňa parlamentu. Podľa tlačových správ mala byť lídrom kandidátky strán vládneho bloku Fidesz-KDNP v júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Premiér Viktor Orbán minulý štvrtok v mene vlády predložil do parlamentu novelu ústavy, ktorá by páchateľovi v budúcnosti znemožnila udelenie amnestie v prípade trestných činov spáchaných na maloletých. Tým podľa servera premiér vlastne priznal, že Nováková urobila vážnu chybu.
Maďarsko bude mať nového prezidenta v marci. Vyhlásil to v nedeľu predseda parlamentnej frakcie vládnej strany Fidesz Máté Kocsis v súvislosti s abdikáciou prezidentky.
"Ak (Nováková) v nedeľu podpíše demisiu, bude o nej parlament musieť do 15 dní hlasovať. To znamená, že poslanci budú môcť prijať rozhodnutie v prvý deň jarnej schôdze, ktorá bude 26. februára. Potom bude potrebné do 30 dní zvoliť novú hlavu štátu," spresnil Kocsis.
Priama voľba prezidenta bez šance na úspech
Opozícia si želá presadiť priame prezidentské voľby namiesto terajšej voľby hlavy štátu parlamentom, avšak šanca na takúto zmenu prakticky neexistuje.
Občanmi volený prezident by podľa autora analýzy Zoltána Simona mal určite dostať silnejšie právomoci než len terajšie protokolárne povinnosti. Okrem novely ústavy by si priama voľba prezidenta vyžadovala zmeny niekoľkých volebných zákonov a mnohých ďalších právnych noriem.
K tomu všetkému by bola potrebná aj podpora zo strany vládneho bloku Fidesz-KDNP, ktorý má aktuálne v parlamente dvojtretinovú väčšinu. Takýto scenár je však podľa Simona bez šance na úspech.
Od roku 1989 bola v Maďarsku niekoľkokrát nastolená otázka priamej voľby hlavy štátu, ktorá je však maďarskému politickému systému cudzia, a blok Fidesz-KDNP ponechal v novej ústave prijatej v roku 2011 pôvodný systém "slabého" prezidenta.
Népszava podotýka, že v tomto regióne sa prezident volí priamo v Českej republike, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku.
V nemeckom politickom systéme, ktorý sa najviac podobá maďarskému, existuje okrem "slabého" prezidenta voleného parlamentom aj inštitúcia hornej komory Spolková rada (Bundesrat).
