Autor je riaditeľom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Členstvo europoslancov v politických frakciách je kľúčové pri presadzovaní vlastnej agendy. Ich zaradenie do najdôležitejších politických skupín zvyšuje možnosti ich výtlaku, keďže nachádzanie podpory pre svoje návrhy zo strany ďalších europoslancov je jednoduchšie.
Nezaradení poslanci majú v tomto kontexte oveľa ťažšiu pozíciu, keďže podpora kolegov pre ich návrhy sa im hľadá oveľa zložitejšie. Vzhľadom na oveľa ťažšiu presaditeľnosť vlastných návrhov sa ich úloha redukuje skôr na komentovanie návrhov iných poslancov.
Slovenskí europoslanci pôsobia v rôznych frakciách, druhý najpočetnejší poslanecký klub – Socialisti a demokrati – je však od jesene minulého roka bez zástupcov Slovenska. Dve slovenské europoslankyne Monika Beňová a Katarína Roth Neveďalová z frakcie vystúpili, slovenský europoslanec si zasa pozastavil členstvo.
K vystúpeniu z frakcie Socialistov a demokratov (SaD) viedlo europoslankyne rozhodnutie pozastaviť členstvo strany Smer – SSD, ktorú v europarlamente reprezentujú, v Strane európskych socialistov (PES). Európska strana tak reagovala na vytvorenie vládnej koalície Smeru so Slovenskou národnou stranou, ktorej predstaviteľov považuje vzhľadom na deklarované názory a postoje za extrémistických.
Monika Beňová, ktorá je v europarlamente najdlhšie pôsobiacim zástupcom, respektíve zástupkyňou zo Slovenska, na takýto krok PES nevidí dôvod – Smer už vládu s SNS tvoril aj v minulosti a vtedy k pozastaveniu jeho členstva neprišlo. Zároveň však priznáva, že SMER - SSD sa vo svojej predvolebnej kampani a rétorike jeho lídrov prispôsobil viac očakávaniam a hodnotovým orientáciám svojich voličov.
To, či sa vo voľbách 8. júna potvrdí príklon voličov smerom k nacionalistickým a populistickým stranám, je nateraz otázne. Tradičné politické strany, respektíve ich frakcie, by v každom prípade mali hľadať nové spôsoby, ako svoje idey urobiť pre občanov atraktívnejšími.
Mali by si uvedomiť, že boj o voliča nevyhrajú iba bazírovaním na tradičných postupoch a rétorike. Neznamená to však, že by mali vo svojich vyjadreniach relativizovať hodnoty, na ktorých je EÚ založená a spochybňovať princípy jej fungovania.
Občania EÚ, prinajmenšom ich významná časť, sa naisto zaujíma o scenáre zefektívnenia fungovania EÚ tak, aby prinášala ešte výraznejšie benefity pre celé spoločenstvo, jednotlivé členské štáty i ich samotných. V rétorike by preto mal prevažovať konštruktívny prístup.
Monika Beňová očakáva, že PES zrejme svoje rozhodnutie o pozastavení členstva pre SMER - SSD po eurovoľbách prehodnotí, keďže hlasy poslancov zastupujúcich slovenskú stranu budú pri hlasovaniach v novom europarlamente potrebné. Pokiaľ sa tak nestane, Smer sa s PES definitívne rozlúči. Na sebareflexiu vo vlastnej strane však v tejto súvislosti nevidí žiadny dôvod.
Európsky parlament v pozícii spolurozhodovateľa
Zástupcom Slovenska, ktorý aktuálne v europarlamente zastáva pozíciu podpredsedu po Michalovi Šimečkovi, sa stal Martin Hojsík.
Monika Beňová zastávala v europarlamente až do vystúpenia z frakcie Socialistov a demokratov pozíciu kvestorky, a to dokonca počas dvoch volebných období. Túto funkciu však nepovažuje v kontexte formovania európskych politík či pozícií EP za zásadnú. Ide totiž o pozíciu súvisiacu s vnútorným fungovaním parlamentu, zameranú viac na realizáciu praktických otázok, akými je napríklad dodržiavanie kódexu správania sa, ale i dostupnosť rôzneho typu služieb pre europoslancov.
Pozície predsedov a podpredsedov sú z hľadiska politického rozmeru europarlamentu predsa len významnejšie, aj keď ich presah na jednotlivé členské štáty je skôr obmedzený.
Samotné pôsobenie europarlamentu v rozhodovacom procese na úrovni EÚ by sa výrazne posilnilo až na základe schválenia zásadných reforiem. Treba však uznať, že po prijatí Lisabonskej zmluvy v roku 2009 kompetencie europarlamentu predsa len vzrástli. Parlament si napríklad môže od Európskej komisie vyžiadať legislatívnu iniciatívu, v konečnom dôsledku je však pri prijímaní dôležitých noriem iba spolurozhodovateľom.
Nezriedka sa tiež stáva, že pozície parlamentu a Európskej rady k rovnakej téme sú diametrálne odlišné. Existuje síce možnosť nachádzať prieniky, spoločné riešenia, obzvlášť pri citlivých témach sa to však často nedarí. V prijímaní legislatívnych opatrení tak prichádza ku sklzom, respektíve sa legislatíva odsúva.
V súčasnosti viaceré členské štáty uvažujú o uskutočnení rozsiahlych reforiem, ktoré by významným spôsobom ovplyvnili chod EÚ v budúcnosti. Patrí medzi ne aj prechod od jednomyseľného hlasovania k spôsobu hlasovania kvalifikovanou väčšinou. V tejto otázke sú a zrejme aj zostanú predstavitelia členských štátov EÚ i europoslanci rozdelení.
Niektorí – a patrí medzi nich aj Monika Beňová – sa odporúčajú zamerať skôr na dôslednú implementáciu Lisabonskej zmluvy, ktorej návrh bol riadne prediskutovaný v „národných“ parlamentoch členských štátov a ktorá vstúpila do platnosti iba v roku 2009. Iní považujú takéto riešenie za nepostačujúce.
V každom prípade, možnosť sformulovať pozíciu k týmto otázkam by mala vládnym predstaviteľom napomôcť dobre štruktúrovaná diskusia so zástupcami širšej odbornej verejnosti.
Európske témy nie sú viditeľné
Slovensko v účasti v eurovoľbách dlhodobo zaostáva za ostatnými krajinami. Stalo sa známe najnižšou účasťou v rámci celej EÚ. Vyššiu účasť v posledných eurovoľbách v roku 2019 možno – prinajmenšom do istej miery – pripísať aj pretrvávajúcemu záujmu voličov súvisiacemu s prezidentskými voľbami, ktoré eurovoľbám predchádzali.
Európske témy boli v slovenskom predvolebnom diskurze pred minuloročnými parlamentnými voľbami prítomné iba v obmedzenej miere. Viacerí politickí predstavitelia sa zdráhali precíznejšie formulovať vlastné názory na európske politiky, respektíve fungovanie EÚ, nehovoriac už o návrhoch konštruktívnych riešení. Šancu pôsobiť motivujúco na voličov tak slovenské parlamentné strany do značnej miery nevyužili.
Absentuje tiež širšia diskusia zameraná na dôležité otázky budúcnosti európskej integrácie, napríklad aj pokiaľ ide o na úrovni EÚ intenzívne diskutovanú otázku otvárania zmlúv či prechodu od jednotného hlasovania k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou. Diskusia k tejto téme sa na Slovensku začala realizovať iba v úzkom kruhu expertov, ďalej však nepokračuje.
Naopak, strany aktuálnej vládnej koalície k nej pristúpili veľmi politicky a prípadné obmedzenia práva veta pri rozhodovacích procesoch kategoricky odmietajú, bez iniciovania akejkoľvek diskusie.
Nie je preto vylúčené, že táto otázka bude tvoriť jednu z nosných tém kampane pred voľbami do europarlamentu. Problémom nízkej účasti slovenských voličov v eurovoľbách je i fakt, že otázka reprezentácie v Európskom parlamente a s ňou súvisiaca možnosť ovplyvniť fungovanie EÚ sa dostáva do pozornosti predstaviteľov väčšiny politických strán až v predvolebnom období.
Tesne po voľbách a ani neskôr sa ňou nikto intenzívne nezaoberá. Miera účasti v eurovoľbách tak kopíruje nezáujem „domácich“ politikov o európske záležitosti.
Tento článok vyšiel v rámci projektu realizovaného s finančnou podporou Európskej únie v rámci grantového programu Európskeho parlamentu v oblasti komunikácie. Obsah odráža názory autora a je zaň výlučne zodpovedná Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.
