JERUZALEM. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok vyhlásil, že víťazstvo nad radikálnym hnutím Hamas v Pásme Gazy "fatálne" zasiahne palestínskych militantov, ako aj ďalšie regionálne ozbrojené skupiny podporované Iránom.
"Úplné víťazstvo zasadí smrtiaci úder osi zla, ktorou je Irán, Hizballáh, Húsíovia a, pochopiteľne, Hamas," povedal izraelský premiér v príhovore k vojenským veliteľom.
Uviedol, že ak vo vojne s Hamasom nedosiahnu víťazstvo, bude ohrozená bezpečnosť Izraela. Nespresnil však, ako by malo toto víťazstvo vyzerať.
"Bez úplného víťazstva sa nevrátia (izraelskí) vysťahovalci, ďalší masaker bude len otázkou času a Irán, Hizballáh a ďalší budú iba oslavovať," uviedol Netanjahu.
Blinken začal v Saudskej Arábii krízové turné po Blízkom východe Čítajte Scholz telefonoval s Netanjahuom
Nemecký kancelár Olaf Scholz v pondelok telefonoval s Netanjahuom, ktorému povedal, že jedinou cestou k trvalému mieru v regióne je riešenie v podobe dvoch štátov – izraelského a palestínskeho.
"Z pohľadu spolkovej vlády jedine dvojštátne riešenie na základe rokovaní by prinieslo nádej na udržateľné riešenie konfliktu na Blízkom východe. Musí sa to týkať Pásma Gazy aj Západného brehu Jordánu," povedal Scholz podľa vyhlásenia svojho hovorcu Steffena Hebestreita.
Ústrednú rolu by pri tom podľa Scholza mala zohrať zreformovaná Palestínska samospráva.
Dvojštátne riešenie však odmieta Netanjahu aj palestínske militantné hnutie Hamas, ktoré ovláda Pásmo Gazy. Spojené štáty podľa agentúry DPA požadujú, aby po skončení vojny prevzala kontrolu nad Pásmom Gazy zreformovaná Palestínska samospráva.
Netanjahu však chce, aby Izrael z hľadiska bezpečnosti kontroloval Pásmo Gazy aj po skončení vojny a taktiež žiada jeho demilitarizáciu.
Šéfovia vlád Nemecka a Izraela sa rozprávali aj o potrebe zlepšiť prístup a dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Netanjahu v telefonáte informoval Scholza aj o situácii na hraniciach Izraela s Libanonom, kde dochádza k cezhraničným potýčkam izraelskej armády a hnutia Hizballáh.
Izrael sa dostáva do paľby s Hizballáhom
Jemenskí povstalci Húsíovia už niekoľko mesiacov útočia na lodnú dopravu v Červenom mori a tvrdia, že takto vyjadrujú nesúhlas s izraelskými vojenskými operáciami v Pásme Gazy, ktoré začali 7. októbra po útokoch Hamasu na Izrael.
Izraelská armáda sa počas uplynulých štyroch mesiacov denne dostáva do cezhraničnej paľby s libanonskou skupinou Hizballáh.
Armáda uviedla, že militanti z Libanonu v pondelok vypálili na severný Izrael niekoľko rakiet.
"Izrael zasiahol lokality, odkiaľ boli odpálené rakety, ako aj ďalšie oblasti v Libanone vrátane cieľov Hizballáhu," uvádza armáda vo svojom vyhlásení.
V súčasnosti sú na krízových návštevách na Blízkom východe francúzsky minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné a jeho americký rezortný kolega Antony Blinken. Ich cieľom je zabezpečiť prímerie medzi Izraelom a Hamasom.
Násilie voči Palestínčanom musí prestať
"V žiadnom prípade nemôže dochádzať k násilnému vysídľovaniu Palestínčanov ani z Gazy, ani zo Západného brehu Jordánu," povedal francúzsky minister počas cesty na Blízkom východe, ktorej cieľom je zabezpečiť prímerie medzi Izraelom a hnutím Hamas.
Séjourné kritizoval protipalestínsku rétoriku izraelských predstaviteľov vrátane "výziev na páchanie vojnových zločinov". Odkazoval tak na výroky niektorých spojencov premiéra Netanjahua, ktorými vyzývali na opätovné osídlenie Pásma Gazy židovskými osadníkmi po skončení vojny.
Séjourné zároveň podporil Palestínsku samosprávu prezidenta Mahmúda Abbása v Predjordánsku. "Budúcnosť Pásma Gazy je neoddeliteľná od budúcnosti Západného brehu," zdôraznil Séjourné. Podľa neho je potrebné obnoviť autoritu Palestínskej samosprávy aj v Pásme Gazy, kde vláde od roku 2007 Hamas.
Séjourné vyzval na "komplexné politické riešenie s dvoma štátmi, ktoré budú vedľa seba existovať v mieri" a taktiež vyzval na bezodkladné" obnovenie mierového procesu. Izrael a Palestínčania už viac ako desať rokov nevedú v podstate žiadne mierové rozhovory. "Bez politického riešenia nebude na Blízkom východe spravodlivý a trvalý mier," povedal Séjourné.
Francúzsky minister zahraničných vecí má navštíviť Ramalláh, kde sa stretne s ministrom zahraničných vecí Palestínskej samosprávy Rijádom al-Málikom a prezidentom Mahmúdom Abbásom.
Duchovný vyzval na ochranu kresťanov
Predstavený benediktínskeho kláštora v Jeruzaleme v pondelok vyzval izraelské úrady, aby podnikli ráznejšie opatrenia ako prevenciu pred útokmi na kresťanov.
Opát Nikodém Schnabel z kláštora Zosnutia Panny Márie v Jeruzaleme zverejnil túto výzvu po tom, ako ho v sobotu v jeruzalemskom Starom meste napadli a opľuli dvaja mladí židia.
Benediktínsky mních bol v čase incidentu na prechádzke mestom s nemeckou novinárkou, ktorý útok zdokumentovala.
Policajná hovorkyňa v pondelok uviedla, že polícia už v sobotu zadržala dvoch podozrivých, ktorým nariadila domáce väzenie. Jedným z útočníkov je 17-ročný obyvateľ Jeruzalema.
Izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac na sieti X odsúdil takéto útoky na príslušníkov iných vierovyznaní.
Opát Nikodém v pondelok v rozhovore pre agentúru DPA uviedol, že chce, aby vláda a verejnosť v Izraeli rozpoznali problém "nenávisti voči kresťanom zo strany židov".
Dodal, že nejde o "veľký problém, ale ignoruje sa". Doplnil, že po útoku mu solidaritu prejavili aj "kolegovia rabíni a moslimovia".
Útoky verejní činitelia odsúdili
Kláštor Zosnutia Panny Márie sa nachádza na okraji Starého mesta Jeruzalema a pomerne často býva terčom rôznych útokov. Opát špecifikoval, že ide o maľovanie a sprejovanie grafitov, rozrezané pneumatiky na autách, znesväcovanie cintorína či rozbité okná. V roku 2014 došlo aj k podpaľačskému útoku.
Spravodajský web i24news ku kauze dodal, že v posledných rokoch v Starom meste Jeruzalema badať nárast prípadov pľuvania na kresťanských duchovných alebo veriacich.
Hlavní izraelskí rabíni, premiér Benjamin Netanjahu, ako aj ďalšie verejné osobnosti tieto činy rozhodne odsúdili, čo podľa servera svedčí o závažnosti tohto javu.
Pľuvanie na človeka, či už na tvár, na jeho odev, na zem alebo pri vstupe do pietnych miest, je vnímané ako agresia. Podľa izraelského zákona za takýto čin hrozí trest odňatia slobody až na jeden rok, ktorý sa môže zdvojnásobiť, ak je útok motivovaný náboženskými alebo nacionalistickými dôvodmi.
Kresťania v Izraeli sú malou menšinou - tvoria len dve percentá z približne 10 miliónov občanov.
