Dzurinda: Kým Putin neuvidí dvestotisícovú európsku armádu, nebude nás brať vážne

Ako efektívne odradiť Rusko od ďalšej agresie? Bývalý slovenský premiér MIKULÁŠ DZURINDA sa stal členom Medzinárodnej pracovnej skupiny pre bezpečnostnú architektúru Európy, ktorá má ambíciu túto otázku zodpovedať.

Zaujímavý je na nej predovšetkým zoznam členov - predsedajú jej bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen a Andrij Jermak, vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta. Okrem nich sú členmi skupiny bývalá americká ministerka zahraničia Hillary Clintonová, bývalý britský premiér Boris Johnson či bývalý poľský prezident Aleksander Kwaśniewski.

Dzurinda hovorí, že najdôležitejšou úlohou skupiny je priniesť nápady, ako zabezpečiť bezpečnosť Európe a Ukrajine a predostrieť tieto riešenia svetovým lídrom.

"Kým Putin neuvidí, že sme sformovali 150-200-tisícovú európsku armádu, ktorá bude pripravená Európu brániť, vážne nás brať nebude. Raz treba začať," hovorí.

Summit Európskej rady sa skončil kompromisom. Ako vnímate výsledok, ale aj proces, ktorý mu predchádzal?

Viktor Orbán má problém. Dostal sa na šikmú plochu, ktorá sa volá porušovanie zásad právneho štátu. Na druhej strane chce peniaze z eurofondov. Evidentne sa tieto dva trendy trošku bijú. Po druhé, Orbán vždy ide na hranu. Rozumie politike, mocenskej politike predovšetkým, takže niekedy rozohráva kaskadérske hry. Po tretie, došlo k jednej udalosti, ktorá ho výrazne oslabila a tou boli voľby v Poľsku. Stratil spojenca. Už sa nedokáže zabetónovať, pretože keď sa 26 krajín dohodne, že uplatní článok 7 (odňatie hlasovacích práv, pozn.red.), tak k tomu dôjde. Keď zistil, že mu nepomôže nik, tak jednoducho zdvihol ruky. Ale možno aj inak. Z kuloárov viem, že pre bruselských úradníkov nie je problém nájsť cestičky, ako problém obísť.

Narážate aj na článok z Financial Times, podľa ktorého európski politici chystali nátlakovú akciu na Maďarsko, pri ktorej by vyhlásením, že zastavia eurofondy, spôsobili škody maďarskej ekonomike?

Áno, možností, ako Ukrajine pomôcť, bolo zrejme viacero bez toho, aby Orbán mal nohu medzi dverami. Ale podľa mňa najsilnejšia, najpravdivejšia a priamočiara cesta viedla cez článok 7.

Vy ste najnovšie členom medzinárodnej pracovnej skupiny pre bezpečnostnú architektúru Európy spolu s ľuďmi ako Hillary Clinton alebo bývalý šéf NATO Anders Fogh Rasmussen. O čo presne ide?

Po rozpútaní vojny pred dvoma rokmi lídri Ukrajiny, EÚ a NATO premýšľali, ako Ukrajine pomôcť. Nikto z nás vtedy nevedel, ako dlho vojna potrvá, či dôjde k nejakému prímeriu, alebo pozastaveniu bojov. Vtedy sa prvýkrát zrodila myšlienka, zrejme v Kyjeve, že by mohla vzniknúť medzinárodná skupina politikov, bývalých politikov, ale aj predstaviteľov mimovládnych organizácií, ktorá by vypracovala systém garancií pre Ukrajinu, aby sa ďalšie útoky voči nej nezačínali. To bolo začiatkom leta 2022, vtedy som dostal prvé pozvanie do takejto skupiny.

Od koho?

Od Andersa Fogha Rasmussena. Na začiatku bola dohoda o spolupráci medzi administratívou ukrajinského prezidenta, ktorú vedie Andrij Jermak a organizáciou Rasmussen Global (konzultačnou spoločnosťou Andersa F. Rasmussena, pozn. red.) . Ten výber bol veľmi prirodzený, pretože Ukrajina chce nielen do EÚ, ale aj do NATO. Rasmussen je veľmi skúsený politik, takže vzniklo partnerstvo. Tak som dostal pozvanie od Rasmussena, zrejme aj po konzultácii s Ukrajinou, keďže moja stopa tam je dlhodobá. Táto skupina vypracovala dokument Kyiv Security Compact, ktorý prezentoval Rasmussen Zelenskému v septembri 2022. To bola naša prvá práca. Tam sa prvýkrát objavil v systéme potenciálnych garancií návrh spolupráce relevantných štátov formou dvojstranných dohôd medzi daným štátom a Ukrajinou. Tieto dohody boli orientované na pomoc Ukrajine – vojenskú, hospodársku, finančnú. Aby Rusko stratilo chuť bojovať. Dokument sa stal základom pre spoločné vyhlásenie krajín G7 o rok neskôr popri vilniuskom summite NATO. Tam sa už vyslovene hovorilo, že ak sa Ukrajina nestane členským štátom NATO, tak jej bezpečnosť bude riešená najmä na základe dvojstranných dohôd. Prvú takúto dohodu podpísal 12. januára tohto roku britský premiér Rishi Sunak v Kyjeve. Rusom sa však vojnu ukončiť nechce a narastá napätie aj v ukrajinskej spoločnosti. Blíži sa washingtonský summit NATO. Tak sa znova stretli Jermak s Rasmussenom a vytvorili túto skupinu, ktorú nazvali Task Force. V utorok sme mali prvé stretnutie, zrejme bolo v Kyjeve, ale ostatní sme boli pripojení online.

Čo dokáže pracovná skupina, ktorá nemá moc

V správe o vzniku pracovnej skupiny sa spomínajú pojmy ako nová bezpečnostná architektúra Európy, čo je výraz, ktorý rezonuje snáď už 15 rokov. Najsilnejším odstrašujúcim prostriedkom voči Rusku je NATO, presnejšie hrozba vstupu Spojených štátov do vojny. Vy popisujete iniciatívu vytvárať bilaterálne dohody. Je za tým hrozba, že by Spojené štáty pod prípadným vedením Donalda Trumpa mohli vycúvať z NATO alebo ho oslabiť?

Trump nie je rozhodujúci faktor. Primárny faktor je objektívnejší. Ukrajinci podali prihlášku do NATO už v roku 2008 a čím im je ťažšie, tým viac na to tlačia. Otázka je, čo má prijať aliancia vo Washingtone.

Ak to nefunguje vo formálnej rovine, ako s tým má pohnúť pracovná skupina?

To nie je formálny problém. To je výsostne politický a vecný problém.

Ale ak sa pohybujeme v rovine možnosti vstupu Ukrajiny do NATO alebo v rovine bezpečnostných garancií na úrovni jestvujúcich, legitímnych lídrov, ako s tým pohne pracovná skupina ľudí, ktorí sú politicky skúsení a majú kontakty, ale nemajú legitimitu, ktorú majú lídri štátov?

Nie je zmyslom, aby sme využívali nejakú legitimitu. My tam máme priniesť invenciu. Alexandr Vondra na Globsecu povedal – vymyslite niečo, lebo ja ako minister nemám čas rozmýšľať. Ja som bol osem rokov premiérom. Premiéri nemajú veľa času rozmýšľať. Potrebujú inšpiráciu, potrebujú nápad a podporu. Keď sa lídri stretnú na summite vo Washingtone, potrebujú noty a z nich si potrebujú vybrať. Netvrdím, že to, s čím prídeme my, odmávajú. Ale nepochybne si robím nádej, že ich inšpirujeme a že o tom budú premýšľať. To je zmyslom našej skupiny.

Čiže ľudia, ktorí skupinu tvoria, využijú svoje kontakty, vytvoria nejaký dokument a cez svoje kontakty sa to pokúsia dostať k lídrom so skutočnými právomocami?

Celkom presne. Takto vzniklo aj spoločné vyhlásenie lídrov G7. Prijali základnú myšlienku nášho Kyiv Strategic Compact, že kým Ukrajina nie je v NATO, tak jej budeme pomáhať na báze bilaterálnych a právne záväzných noriem. To, čo teraz urobil Rishi Sunak, je veľká vec. Podpísal so Zelenským takúto dohodu. Na rade je Francúzsko. Keď podpíšu dohody, že budú Ukrajine dodávať aj zbrane, napríklad rakety dlhého doletu alebo stíhačky, to je veľká vec. Výsledky práce našej prvej pracovnej skupiny sa stali základom pre rokovanie krajín G7. Rozhodujúcu časť týchto nápadov lídri G7 prijali.

Čo je vašou osobnou úlohou v tejto sieti?

Prísť s nápadom, s riešením. Aké stanovisko by aliancia v júli na washingtonskom summite mala prijať. Očakáva sa odo mňa, že sa vyjadrím napríklad k takej dileme, či by NATO naďalej malo zvoliť prístup strategickej trpezlivosti alebo či by mala prijať iný prístup – aktívnejší a agresívnejší voči Kremľu.

A teda aký je ten nápad?

Príďte neskôr a budem premýšľať, čo vám poviem. Ale vždy som dokázal mať návrhy. Aj v tejto diskusii budem mať návrhy. Mám názor. Ale ešte sa veľmi veľa vytrápim. Toto nie je triviálny rébus.

Bude súčasťou vašej práce aj využívať kontakty na lídrov a lobovať, presviedčať ich?

Mám to kde predostrieť, budeme sa stretávať osemnásti. Od nás sa očakáva, ako od bývalých lídrov, že prídeme s kreatívnymi návrhmi. Najprv ich budeme konfrontovať medzi sebou a tie debaty vôbec nie sú ľahké. Zjednodušene, bude medzi nami skupina ľudí, ktorí povedia – strategická trpezlivosť. Ale budú aj takí, ktorí možno povedia, že treba na Ukrajinu poslať stotisíc vojakov. Súčasťou našich aktivít bude aj prezentácia na mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo februári alebo na Globsecu. Zrejme budú aj ďalšie fóra, kde budeme získavať širšiu podporu. Budeme tie aktivity propagovať a získavať pre ne verejnú mienku.

Dôjde aj k tomu, že zdvihnete telefón a vytočíte politikov z iných krajín? Stretnete sa s nimi?

Na to celkom odpovedať neviem. Vediem think-tank Európskej ľudovej strany, mali sme v januári stretnutie s desiatimi bývalými premiérmi v Bruseli, aj to bolo vynikajúce fórum. Bol tam bývalý rakúsky kancelár Schüssel, bývalý holandský premiér Jan Peter Balkenende, bol tam Herman van Rompuy a iní. Tam som načerpal veľa nápadov.

Putin berie vážne iba armádu

V tlačovej správe o vzniku vašej skupiny je formulácia „opatrenia majú efektívne odradiť Rusko od akejkoľvek ďalšej agresie a prispieť k ukončeniu vojny“. Zdá sa, že Rusko momentálne rozumie jedinej veci – hrubej sile. Ako sa to dá urobiť? Dá sa to bez hrubej sily?

Treba tú hrubú silu ukázať.

Takže ozbrojené sily, ktoré sú fyzicky silnejšie ako tie ruské.

Počuli ste, že propagujem myšlienku európskej armády už od roku 2016?

Iste, ale to nie je vec, ktorá vznikne za rok. Nie ste sám, kto to roky propaguje. Viete si predstaviť riešenie, na ktoré by Rusko počúvlo dnes a muselo by ho rešpektovať?

Chcete hovoriť o rýchlom riešení alebo o efektívnom riešení?

Tak skúsme efektívne, tak je to sformulované v správe. Ako teda chcete prispieť k ukončeniu jestvujúcej vojny?

To sú témy, ktoré ma budú najbližšie týždne zamestnávať. Budovanie európskej armády potrvá, ale raz treba začať. Pred niekoľkými mesiacmi prvýkrát v histórii osem krajín európskej únie urobilo vojenské cvičene na juhu Španielska, kde sa simulovala aktívna operácia. Boli tam tisíce vojakov, ponorky, vrtuľníky. Prvýkrát sa simulovala európska akcia. A fungovalo to. Putin bude brať Európu a náš príspevok k aliancii vážne iba vtedy, ak k slovám pridáme skutky. Kým Putin neuvidí, že sme sformovali 150-200-tisícovú európsku armádu, ktorá bude pripravená Európu brániť, vážne nás brať nebude. Raz treba začať.

Na peniaze bolo treba extra summit

Trochu nás to vracia k európskemu summitu. Ako takéto niečo presadiť, keď v tejto chvíli je problém presadiť už finančnú pomoc Ukrajine? To má ďaleko od vojska. Akú výhodu máte vy, ktorú nemajú európski lídri?

Výhodou skupiny bývalých politikov je, že sú omnoho slobodnejší. Dnes sa netrasiem o to, koľko percent budem mať v prieskumoch verejnej mienky. Som nezávislejší, ako sú dnes jestvujúci lídri. Preto vznikajú takéto skupiny.

Ak je dnes výsledkom obrovského zápasu to, že Európa dokázala uvoľniť 50 miliárd pre Ukrajinu a americký kongres je stále zablokovaný, prečo by sa politici mali rozhýbať k niečomu väčšiemu? Čo dokážete zmeniť v praxi?

Tieto veci sú zápasom o verejnú mienku, päťdesiat miliárd nie je hračka. Trochu to dramatizujete, jediným problémom bol Orbán.

Musel na to byť mimoriadny summit.

Ale preháňate to. Najcennejšia je myšlienka, nepodceňujte kreativitu. Premiér na to často nemá kapacitu, nezriedka ani poradcov. Títo ľudia nemajú takéto skúsenosti. A po druhé, treba lámať verejnú mienku. Podpora pre Ukrajinu je dnes sizyfovská práca. Vezmite si naše zakonšpirované prostredie. To je zápas o verejnú mienku a kto má o tom viac hovoriť ako niekto, kto toho preskákal toľko, ako ja. Je to aj práca s verejnou mienkou, je to významný efekt. Aj slovenský premiér, ak má trochu chochmesu a takéto veci si prečíta a bude mať dobrú vôľu, tak sa o ne môže oprieť.

Má za sebou voličov, ktorí chcú počuť niečo iné.

Ako som povedal, ak má chochmes a dobrú vôľu. Český premiér Fiala tam asi nájde viac inšpirácie ako Fico, ale to už je problém v inej rovine.

O voľbách nehovorme

Hovoríte, že obdobie, keď ste museli sledovať preferencie, je za vami. Slovensko má teraz politickú reprezentáciu, pri ktorej pozorovatelia často tŕpnu, ako sa postaví k medzinárodným otázkam. Vnímate nejaký podiel spoluzodpovednosti, keďže sa menšie pravicové strany vrátane vašej vo voľbách nedokázali spojiť?

Nechoďme touto cestou, pán redaktor.

Prečo nie?

Nechcem o tom hovoriť, nesúvisí to s našou prácou.

Čiastočne súvisí, máme tu nejakú politickú reprezentáciu, ktorá asi nebude na vašej strane. Ale vzišla z volieb, ktorým predchádzalo nejaké dianie. A súčasťou toho diania bolo aj to, že menšie pravicové strany sa spojiť nedokázali napriek tomu, že vy máte skúsenosť so spájaním strán. Je tu nová politická realita. Pri spätnom pohľade, nemohli ste niečo urobiť lepšie?

Nechcem sa o tom rozprávať. Všetko, čo som k minulosti povedať chcel, som už povedal. Nie som Copperfield. Mám sa sťažovať, aké komentáre som čítal v SME alebo v Denníku N? Ako ste ma vyháňali z volieb, len čo som zavesil prvé plagáty? O tomto sa máme rozprávať? Domácu politiku v kontexte témy Ukrajina nechcem riešiť.

Keď ľudia uvidia zoznam členov vašej skupiny, budú sa pýtať, kto to financuje a či nie náhodou George Soros.

To myslíte vážne?

Je to moja skúsenosť. Tie otázky nevyhnutne prídu, to meno padne.

To ma veľmi pobavilo. Rovno sa ma opýtajte, či za to niečo mám.

Pôvodná otázka bola, či alebo kto túto platformu financuje.

To ja neviem, ale ja som za prácu v tej prvej skupine nedostal ani cent a tu mi tiež nikto nič nesľúbil. Ani to neočakávam. Robím to pro bono.

Aj ostatní účastníci to robia pro bono?

To mám zavolať Kwaśniewskemu, či to robí pro bono? Mám zavolať Hillary? Tam smeruje vaša otázka?

Smerovala k vám a k tomu, či tejto platforme niekto poskytol financie.

Ako to ja mám vedieť?

Ste jej členom.

To mám skúmať, kto platí Kwaśniewskeho alebo Hillary?

Skúmať to nemusíte, ale predpokladám, že keby tam bol nejaký grant alebo niečo podobné, asi o tom máte prehľad.

Nič o tom neviem, veď vám to hovorím. Dostal som jeden mail s otázkou, či som opäť ochotný dať svoje meno a to, čo som sa naučil. S radosťou som odpovedal áno a to je všetko, čo o tom viem.

Vojna na Ukrajine: Najnovšie správy o ruskej invázii

Odoberať tému Odoberať

Novinka: Dostávajte upozornenia na nové články v sledovanej téme e-mailom. Vyskúšajte novú funkciu a zapnite si odber.

• Počet obetí ruského útoku na Kryvyj Rih stúpol na 19, medzi mŕtvymi je deväť detí (SME Minúta)
• Expert: Také sankcie, aké dopadli na Rusko, by Čína nevydržala
• Na zničené elektrárne upozorňuje aj slávny boxer. Ukrajina dúfa, že ich stihne obnoviť

Počet obetí ruského útoku na Kryvyj Rih stúpol na 19, medzi mŕtvymi je deväť detí (SME Minúta)

Vojnu na Ukrajine sledujeme minútu po minúte.

Patrik Sopóci a 4 ďalší 121

Expert: Také sankcie, aké dopadli na Rusko, by Čína nevydržala

Rozhovor s Filipom Noubelom.

Daniel Hoťka 36

Na zničené elektrárne upozorňuje aj slávny boxer. Ukrajina dúfa, že ich stihne obnoviť

Prímerie potrvá už iba chvíľu.

Washington Post a 2 ďalší

Súvisiace témy: NATO, Ukrajina, Mikuláš Dzurinda, Rusko, Iniciatíva východnej hranice