Autorka je výskumná pracovníčka, SFPA.
Zabezpečiť kontinuitu Európskej zelenej dohody bude dôležité aj po júnových voľbách do Európskeho parlamentu. Myslí si to europoslanec Michal Wiezik.
Európska únia by nemala zľaviť v ambicióznych klimatických cieľoch, ktoré sú podmienené transformáciou ekonomiky na zelenú vrátane posilňovania obehového hospodárstva.
„Nedostatočnou pozornosťou k prírode si podpiľujeme ten pomyselný konár a veľmi si sťažíme splnenie cieľa, ktorý nás čaká v roku 2050 – byť uhlíkovo neutrálni,“ povedal poslanec Wiezik z frakcie Obnovme Európu.
Práca so živou prírodou ako kľúčová súčasť Európskej zelenej dohody
Európska zelená dohoda je plán Európskej komisie spraviť z Európy do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent. Keďže je to dlhý proces, Komisia postupne predstavuje viaceré legislatívne návrhy a stratégie, ktoré nás k tomuto cieľu majú nasmerovať.
Tieto návrhy sa týkajú viacerých oblastí, napríklad prechod na nízkouhlíkovú dopravu, obehové hospodárstvo, udržateľné poľnohospodárstvo alebo čistejšia energia. Je to teda komplexný rámec, ktorý zasahuje do všetkých oblastí ekonomiky a spoločenského života. Podľa europoslanca Michala Wiezika Európska zelená dohoda napriek svojej komplexnosti dosiahla úspechy v oblasti znižovania emisií a vyzerá to, že cieľ EÚ znížiť emisie o 55 percent do roku 2030 sa podarí splniť. Pripomína však, že práca so živou prírodou, teda pôdou a ekosystémami, je dôležitou súčasťou dosiahnutia uhlíkovej neutrality a práve tam vidí viaceré rezervy.
Komisia už v roku 2021 predstavila Stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, teda dlhodobý plán na ochranu prírody a zastavenie znehodnocovania ekosystémov. O dva roky neskôr, v lete 2023, bola v europarlamente diskutovaná kľúčová časť tejto Stratégie, a to legislatíva na obnovu degradovaných ekosystémov so zreteľom na tie, ktoré majú najväčší potenciál zachytávať a ukladať uhlík, ako aj predchádzať prírodným katastrofám. Jedným z týchto ekosystémov sú napríklad aj mokrade.
Zástancovia tejto legislatívy tvrdili, že je nevyhnutná pre dosiahnutie európskych ekologických cieľov, zatiaľ čo odporcovia upozorňovali, že jej prijatie negatívne zasiahne produkciu potravín, životy farmárov, lesníkov a rybárov. Legislatíva prešla v prvom čítaní len tesne – zo 705-členného zboru bolo za jej prijatie 336 europoslancov. Koncom minulého roka členské štáty však vyšli v ústrety farmárom a pravidlá zmiernili. Finálna podoba zákona o obnove prírody tak ukladá členským štátom, aby do konca desaťročia obnovili aspoň 20 percent pôdy a morí.
Na tomto mieste treba spomenúť, že EÚ je v oblasti ochrany biodiverzity viazaná aj globálnymi záväzkami. Svetoví lídri na summite o biodiverzite v roku 2022 v Montreale sľúbili, že do roku 2030 ochránia 30 percent planéty.
Inovovať poľnohospodárstvo zostáva veľkou výzvou do budúcnosti
Približne tretina celosvetových emisií skleníkových plynov pochádza z poľnohospodárstva. Poľnohospodárstvo je preto pre Európsku úniu kľúčové nielen z pohľadu financovania, keďže je to už tradičná oblasť, ktorá zhltne pomerne významný balík dotácií, ale aj znižovania emisií skleníkových plynov a vplyvu na životné prostredie. V aktuálnom programovacom období 2021 – 2027 je vyčlenená zhruba tretina financií na Spoločnú poľnohospodársku politiku, pričom zhruba 40 percent by malo ísť na opatrenia súvisiace s ochranou klímy.
Europoslanec Michal Wiezik upozorňuje, že poľnohospodárstvo potrebuje zásadný inovačný stimul, pretože sa približuje k bodu zlomu, keď pôda prestane „fungovať“ a dôjde k rozpadu celého agropotravinárskeho komplexu. Toto riziko pritom podľa neho nie je brané do úvahy tými, ktorí priemyselné poľnohospodárstvo obhajujú.
Jedno z kľúčových opatrení Európskej zelenej dohody, ktoré má posunúť súčasný potravinový systém k ekologickej produkcii, je stratégia Z farmy na stôl. Tú predstavila Európska Komisia už v máji 2020 a v akčnom pláne konkretizovala súbor opatrení na zvýšenie podielu ekologického poľnohospodárstva v EÚ. Avšak táto stratégia sa stretla s veľkým odporom.
Podľa europoslanca Wiezika stratégia Z farmy na stôl stroskotala na nevôli výboru pre poľnohospodárstvo, ktorý chce zakonzervovať súčasný stav poľnohospodárstva. Europoslanec ho považuje za spiatočnícky. Ohrozuje vzájomnú previazanosť politík zelenej dohody, ale aj samotné poľnohospodárstvo. „Poľnohospodárstvo zostáva poslednou konzervatívnou baštou, ktorú sa nedarí zmeniť,“ hovorí Wiezik.
V prejave o stave Únie v septembri 2023 aj samotná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen uviedla, že v oblasti poľnohospodárstva „treba viac dialógu a menej polarizácie“, čím podľa viacerých analytikov smerovala kritiku aj do vlastných radov pri predstavovaní tejto stratégie ekologickejšieho poľnohospodárstva i jej komunikácie.
V oblasti ochrany zvierat sú mnohé rezervy
S témou biodiverzity, teda ochrany prírody v jej rozmanitej celistvosti, úzko súvisí aj ochrana zvierat. Na Slovensku je to aktuálna téma aj v súvislosti s kontroverznou novelou trestných kódexov, podľa ktorých sa má okrem iného zvýšiť hranica, od ktorej je poškodzovanie živočíchov a rastlín trestným činom. A to na viac ako 35-tisíc eur v prípade chránených živočíchov a rastlín. Len pre porovnanie, dnes je táto hranica vo výške 2660 eur.
Europoslanec Wiezik hovorí, že navrhovaná hranica zvýšenia trestných sadzieb je veľmi vysoká vo vzťahu k spoločenskej hodnote chránených druhov a ako príklad uvádza medveďa hnedého, ktorého spoločenská hodnota je stanovené na päťtisíc eur. Podľa nového trestného kódexu by tak bolo potrebné uloviť v rozpore so zákonom až sedem medveďov na spáchanie trestného činu. „Takto postavená novela jednoznačne otvára dvere pre pytliakov, priekupníkov s trofejami a ľudí, ktorí trávia dravce,“ hovorí.
Ochranou zvierat sa zaoberali aj europoslanci v špecializovanom výbore na transport živých zvierat. Takýto výbor vzniká vtedy, keď je nejaký problém a existujúci legislatívny rámec je nefunkčný. V decembri 2023 predložila Európska komisia legislatívu, ktorá vychádza práve z ich odporúčaní a jej cieľom je zlepšiť podmienky transportu hospodárskych zvierat. Zostávajúcimi výzvami v krajinách EÚ sú klietkový a kožušinový chov. Europoslanec Michal Wiezik ich v dnešnej podobe považuje za neprijateľné.
Práca vo frakcii je pre europoslancov kľúčová
Poslanci Európskeho parlamentu sú spravidla členmi politických frakcií, ktorých je v súčasnosti sedem. Na vytvorenie frakcie je potrebných minimálne 23 europoslancov a zároveň musí byť nimi zastúpená aspoň jedna štvrtina členských štátov. Pomerne veľký počet europoslancov – 51 je nezaradených. Michal Wiezik v roku 2021 prestúpil z najväčšej frakcie Európskej ľudovej strany (European People’s Party) do frakcie Obnovme Európu (Renew Europe). K tomu kroku sa odhodlal po tom, keď zistil, že v konzervatívnej frakcii je environmentálna politika pomerne zaznávaná a jej členovia aktívne vystupujú proti mnohým návrhom na ochranu prírody.
Podľa europoslanca Wiezika je dôležité udržať kontinuitu európskych klimatických politík aj v nasledujúcom volebnom období. V tejto súvislosti upozorňuje, že v Európe sa začínajú posilňovať antisystémové prúdy a krajná pravica, ktoré sú negatívne nastavené voči klimatickým ambíciám. Hrozí, že po eurovoľbách získa väčší mandát, ako skutočne reprezentujú. Zvlášť toto varovanie platí pre Slovensku, kde je v eurovoľbách tradične najnižšia volebná účasť spomedzi krajín EÚ, takže na zvolenie politickej strany, respektíve konkrétnych poslancov, stačí pomerne nízky počet hlasov. Tým je zároveň oslabená reprezentatívnosť ich mandátu.
Tento článok vyšiel v rámci projektu realizovaného s finančnou podporou Európskej únie v rámci grantového programu Európskeho parlamentu v oblasti komunikácie. Obsah odráža názory autora a je zaň výlučne zodpovedná Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.
