LIMA. Protesty, ktoré na šesť dní narušili turistický ruch na svetoznámej inkskej citadele Machu Picchu v Peru, boli odvolané po dohode medzi vládou a miestnymi obyvateľmi, uviedli v stredu obe strany.
Štrajk sa začal po rozhodnutí vlády sprivatizovať predaj vstupeniek na túto najnavštevovanejšiu pamiatku v krajine a viedol k evakuácii približne 1200 turistov vlakom po tom, ako ich zastihli protesty, pričom niektorí sa na lokalitu ani nepozreli.
Peruánskeho exprezidenta Fujimoriho prepustili z väzenia Čítajte "Máme dobrú správu, že štrajk sa končí," vyhlásila peruánska ministerka kultúry Leslie Urteagová a dodala, že dohoda o odovzdaní predaja lístkov súkromnej spoločnosti sa zruší.
Hovorca obyvateľov Darwin Baca potvrdil rozhodnutie "ukončiť časovo neobmedzený štrajk", obnoviť prevádzku podnikov v okolí miesta a zrušiť blokádu železnice vedúcej k Machu Picchu. "Turistické aktivity sa normalizujú," dodal.
Podľa oficiálnych výpočtov viedol štrajk k denným stratám vo výške 263.000 dolárov.
Ministerstvo kultúry označilo nový systém predaja vstupeniek za prostriedok na kontrolu toku návštevníkov a obmedzenie korupcie pri osobnom predaji vstupeniek.
Vláda a obyvatelia sa dohodli, že predaj vstupeniek bude pokračovať, kým bude prebiehať "prechodný proces" k novej platforme riadenej vládou.
"Vynakladáme maximálne úsilie na to, aby sme rozbili mafiu, ktorá nelegálne zneužíva predaj vstupeniek, a nehodláme ustúpiť od potreby zmeniť tento model korupcie," povedal vedúci služobného úradu ministerstva kultúry Alberto Otalora.
Urteagová uviedla, že ročne sa odcudzia - napríklad prostredníctvom falošnej registrácie turistov - takmer dva milióny dolárov. Počet vstupeniek do citadely sa od začiatku roka zvýšil na 4500 denne; predtým bol maximálny počet 3800.
Machu Picchu leží severozápadne od mesta Cusco a bolo vybudované v 15. storočí v nadmorskej výške 2500 metrov na príkaz inkského vládcu Pachacúteca. V roku 1983 ho zapísali na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
