Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Simon si vždy pred nástupom do lietadla pozerá videá leteckých havárií.
Nedávno, keď sa chystal ísť potápať do Thajska, si zase pozeral videá útokov žralokov.
„Prečo by som to robil? Tieto videá vo mne vyvolávajú úzkosť, no zároveň sú akési upokojujúce. Je to ako cucať si afty,“ hovorí Simon, odborník na komunikáciu z Brooklynu.
Simon o svojej záľube hovoril pod podmienku zachovania anonymity, pretože sa mu nepáči predstava, že by jeho priatelia a spolupracovníci vedeli, že oddychuje pri sledovaní videí o katastrofách.
„Neviem, prečo ma to priťahuje. Je to naozaj choré,“ hovorí Simon. Internetové algoritmy mu však neustále dodávajú nový materiál. A ak to nerobia ony, nájde si ich sám.
„Človek tak využíva čistý, surový, takmer prvotný inštinkt, ktorý v každodennom živote nemá. Vďaka tomu sa cíti živší, keď sa pozerá smrti do tváre,“ hovorí.
Simon mi poslal niekoľko takýchto videí. Na jednom z nich žralok tigrí zovrie čeľuste okolo 23-ročného ruského turistu.
Na inom je vidieť nákladné lietadlo 747, ktoré niekoľko sekúnd akoby nehybne visí vo vzduchu, potom sa prevráti a rúti sa k zemi. Výbuch pri dopade vyzerá ako z filmu Michaela Baya, akurát, že tento záber je skutočný. A Simona to prenasleduje. Ale je to príjemné.
„Pokiaľ ide o letecké havárie, je ťažké vybrať si obľúbenú,“ hovorí.
Po týchto videách už nikdy nechcem lietať ani plávať, ale pozerám si ich znova a znova. Prečo?
Prekonanie strachu
„Chceme pochopiť smrť,“ hovorí Cynthia Hoffnernerová, profesorka zo Štátnej univerzity v Georgii, ktorá skúma psychologické aspekty používania médií. „Všetci raz zomrieme. Zvedavosť na to je súčasťou ľudského života.“
Aj mňa samého lákajú tragédie.
Desia ma hlbiny oceánu a napriek tomu končím mnoho nocí sledovaním videí s potápajúcimi sa loďami.
Desia ma extrémne výšky a predsa často začínam deň sledovaním videí horolezcov, ktorí visia z mrakodrapov za jednu ruku.
Každý sa nakúka, keď ide okolo dopravnej nehody. Na diaľnici aj na internete.
Videá s dverami, ktoré vyleteli z lietadla spoločnosti Alaska Airlines začiatkom tohto mesiaca, nazbierali milióny pozretí. Odvrátili ste zrak? Alebo ste sa pozerali so zaujatím a nevoľnosťou a predstavovali ste si, aké by to bolo, keby vás vysali zo sedadla a hodili do výšky päťtisíc metrov voľným pádom?
Na Reddite viac ako 2,4 milióna používateľov sleduje sekciu s názvom r/sweatypalms, kde sú sústredené videá so zážitkami blízkymi smrti. Nech sa bojíte čohokoľvek, určite to tu nájdete.
Je tu puma, ktorá šesť minút prenasleduje turistu.
Sú tu chlapci na kolieskových korčuliach, ktorí sa držia spodnej časti idúceho 18-kolesového vozidla.
Je tu dobrodruh zakliesnený v úzkej trhline jaskyne.
Moderátori sekcie sa k tomu odmietli vyjadriť, pretože „nikto z nich nie je kvalifikovaný na to, aby sa vyjadroval k ľudskému stavu“. To je férová odpoveď.
Jedným z dôvodov, prečo ľudia tieto videá vyhľadávajú, je túžba prekonať strach, hovorí Hoffnerová. „V bezpečnom kontexte môžete zažiť strach a znecitlivieť sa,“ hovorí a poukazuje na to, že ide o bežnú liečbu fóbií.
Skutočný život
Ak ste závislí od konkrétneho typu strachu (a možno ho chcete prekonať), na Reddite existujú aj špecifickejšie skupiny. Na r/acrophobia môžete sledovať ľudí visiacich z útesov, mrakodrapov, dokonca aj z Eiffelovej veže. Určite narazíte aj na virálne video z kamery GoPro na hlave muža, ktorý vylezie na rozhlasovú vežu, aby na jej vrchole vo výške 600 metrov vymenil žiarovku.
Filmár Scott Mann, ktorého tento žáner láka, nakrútil triler s názvom Fall, v ktorom dvaja horolezci vylezú na vežu a uviaznu na vrchole. Približne 107 minút visia a zúfajú. Je to desivé! Vraj sa mu v pokladniciach kín vrátilo 580 percent rozpočtu.
„Všetky naše obavy sú ukryté v otázke: ‚Čo keby sa to stalo mne?‘ Predstava, že váš život závisí od niečoho takého nepatrného, ako je vŕzgajúca skrutka,“ hovorí Mann.
Ale stále je to film. Stále je to bezpečné. A práve preto sú videá zo skutočného života – ako napríklad to spoločnosti Alaska Airlines – také desivé.
„Video s lietadlom bolo mimoriadne zlé, pretože ste si ho nepozreli v bezpečí kina,“ hovorí. „Bola to realita. A o to je to horšie. Je to skutočný život, a to ma dostáva.“
Ale možno vás nevzrušujú výšky. Bojíte sa hlbokého oceánu? Prejdite na stránku r/thalassophobia a pridajte sa k 1,6 miliónu ľudí, ktorí sledujú videá s vrakmi lodí, životom v hlbinách a potápačmi, ktorí majú záchvaty paniky.
Alebo zamierte na TikTok, kde je Severné more trendom. (Áno, celé Severné more.) Klipy ukazujú lode zmietané obrovskými vlnami a členov posádky, ktorých pri čistení zubov hádže zo steny na stenu.
Christina Huberová nikdy Severné more nenavštívi, ale „rozhodne sa z celého srdca Severného mora bojí“.
„Žijem pri Michiganskom jazere a videla som, aké zradné môžu byť vody,“ hovorí 29-ročná Huberová, moderátorka podcastu z Chicaga, ktorá si hovorí Bravo Babe. „Presne to zažívajú títo ľudia na Severnom mori, ale stonásobne.“
Určitá útecha
Nášmu mozgu je jedno, aká veľká je pravdepodobnosť, že skončíme na vrchole rádiovej veže alebo uprostred Severného mora, hovorí Coltan Scrivner, behaviorálny vedec z Laboratória rekreačného strachu na Aarhuskej univerzite a z katedry psychológie na Arizonskej štátnej univerzite.
„Niekto sa ocitol v takejto situácii. Avšak aj my sa často ocitáme v situáciách, o ktorých sme si nikdy nemysleli, že sa v nich ocitneme,“ hovorí Scrivner. „Vaša myseľ si stále hovorí: ‚Dobre, toto je naozaj dôležité. Mal by som tomu venovať pozornosť, pretože čo ak?‘“
Scrivner uskutočnil štúdiu na začiatku pandémie a zistil, že ľudia, ktorí sledovali aspoň jeden film o pandémii, napríklad Contagion, „mali lepšiu psychickú odolnosť“ ako tí, ktorí film nevideli.
„Už to niekde videli. Bola tam neistota, ale bola to akási očakávaná neistota,“ hovorí.
A čo ľudia, ktorí so spotenými dlaňami tieto videá nakrúcajú?
Alexis Landot, ktorý má 23 rokov a žije v Paríži, sa naučil bouldrovať ako osemročný, keď ho otec dal do posilňovne, aby spálil prebytočnú energiu. Teraz lezie po mrakodrapoch bez bezpečnostného vybavenia a nahráva sa pri tom.
Na rozdiel od svojich divákov nemôže mať pri lezení spotené dlane. Aktívne sa snaží potlačiť adrenalín, po ktorom jeho fanúšikovia túžia.
Myslí si, že fanúšikovia ho sledujú, pretože oni sami by to nikdy nerobili. „Takto sa dostanú najbližšie k tomu, aby sami pocítili to, čo robím,“ hovorí Landot.
Simon z Brooklynu si možno jedno z Landotových videí pozrie – ale len ak Landot nespadne na mačku.
„Z nejakého dôvodu sú pre mňa zranené zvieratá už za čiarou,“ hovorí Simon. „Srdce mi puká a nemôžem sa na to pozerať. Ale ľudské bytosti? Dobre. To mi poskytuje určitú útechu. Nemôžem sa pozerať na osirelé mačiatko, ale môžem sa pozerať na trosky letu TWA 800 plávajúce v oceáne.“
