VIEDEŇ. Takmer 26-tisíc ľudí, ktorí boli prenasledovaní nacistickým režimom alebo ich potomkovia, získalo od roku 2019 rakúske občianstvo. Uviedol to rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg.
"Mnohým potomkom tých, ktorí boli pred desaťročiami kruto zbavení svojej identity, vracia rakúske občianstvo dôležitú časť ich rodinnej histórie," povedal Schallenberg vo Viedni na prezentácii knihy o osudoch 15 nových občanov.
Prijatie rakúskeho občianstva ľuďmi, ktorí pochádzajú najmä zo Spojených štátov, Izraela a Británie, je prejavom dôvery v našu krajinu, povedal minister. Národná rada, dolná komora rakúskeho parlamentu, v roku 2019 jednomyseľne zmenila zákon o občianstve, aby takýto krok umožnila.
Na pozadí narastajúceho antisemitizmu v Európe Rakúsko jednoznačne stojí na strane Izraela, povedal predseda Židovskej náboženskej obce vo Viedni (IKG) Oskar Deutsch. "Rakúsko možno čoraz viac vnímať ako bezpečné útočisko pre židov. Vzhľadom na desaťročia trvajúce popieranie spoločnej zodpovednosti za holokaust to však nie je samozrejmé," dodal.
Rakúsko sa samo dlho považovalo za prvú obeť nacistického Nemecka pod vedením Adolfa Hitlera. Až v roku 1991 Franz Vranitzky ako prvý predseda rakúskej vlády verejne vyjadril ľútosť nad spoluúčasťou Rakúska na nacistických zločinoch.
Ľudia, ktorí sa opäť alebo po prvýkrát chcú stať Rakúšanmi, majú veľmi odlišné motívy. Alex Boyt z Británie je pravnukom zakladateľa psychoanalýzy Sigmunda Freuda. V knihe otvorene priznáva, že k tomu, aby prostredníctvom rakúskeho pasu zostal súčasťou Európskej únie, ho motivoval brexit.
"Dúfal som, že dostanem pas, ale dostal som oveľa viac - pocit spolupatričnosti a pozvanie preskúmať svoj pôvod," uviedol Boyt. Evelyn Konradová, 95-ročná právnička z USA, uviedla, že chce byť "hlasom nových občanov" v Rakúsku.
