BELEHRAD. Srbsko zvažuje znovuzavedenie brannej povinnosti, oznámil prezident Aleksandar Vučič. Odôvodnil to napätím na Balkáne a v Európe.
Vučič sa odvolal na vysokopostavených armádnych veliteľov, ktorý mu poskytli "silné argumenty" v prospech opätovného zavedenia povinných odvodov. Brannú povinnosť Srbsko zrušilo v roku 2011 v záujme profesionalizácie armádnych zložiek.
Srbský prezident nespresnil termín, ale o návrhu bude hlasovať parlamentu, v ktorom jeho priaznivci disponujú väčšinou. Obnovenie brannej povinnosti dlhodobo presadzujú aj srbskí nacionalisti.
"Nikomu sa nevyhrážame. Ak dnes nemáte (silnú) armádu, nemáte krajinu," uviedol Vučič na výstave vojenskej techniky po stretnutí s predstaviteľmi armády. Dĺžka trvania brannej povinnosti by sa mala pohybovať od 90 do 110 dní.
Opoziční politici a kritici spochybnili zmysel posilňovania armády, pretože Srbsko takmer výlučne susedí s členskými štátmi Severoatlantickej aliancie (NATO). Väčšia armáda by tiež znamenala vyššie výdavky štátneho rozpočtu.
Srbsko sa snaží o členstvo v Európskej únii, ale odmieta zaviesť sankcie proti tradičnému spojencovi - Rusku. Moskva totiž podporuje nároky Srbska na Kosovo, ktoré pokladá za svoju provinciu a jeho nezávislosť neuznáva. Srbská armáda vo vojenskej oblasti úzko spolupracuje s Ruskom, od ktorého nakupuje väčšinu zbraní vrátane stíhačiek a tankov.
Belehrad za posledné mesiace niekoľkokrát zvýšil vojenskú pripravenosť svojich jednotiek na hraniciach s Kosovom. Od roku 1999 tam pôsobia jednotky NATO, čo ukončilo ťaženie Srbska proti miestnym albánskym separatistom.
