Nemci vo veľkom protestujú. Podpora krajnej pravice je však stále vysoká

BERLÍN, BRATISLAVA. Na námestí nemeckého mesta Kamenica pomaly a s pomocou vystúpi na pódium osemdesiatnička Renate Aris. Je jednou z posledných obyvateliek spolkovej krajiny Sasko, ktorá prežila holokaust. Mnohí jej rodinní príslušníci však rovnaké šťastie nemali.

"Je veľmi dôležité, aby sme my židia o tom rozprávali nahlas. Strana Alternatíva pre Nemecko a iné krajne pravicové skupiny vytvorili v krajine hrozivú situáciu - nielen pre židov," cituje ju BBC.

Arisová rečnila na podujatí proti krajne pravicovým extrémistom, ktoré usporiadali 27. januára na Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Išlo o súčasť hromadných protestov, ktoré v posledných dňoch prebehli na viacerých miestach v Nemecku. Dokopy sa na nich podľa organizátorov zúčastnilo cez milión ľudí.

Demonštrácie podnietil aj fakt, že Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa otvorene stavia proti imigrácii a jej členovia sa vlani zúčastnili na tajnom stretnutí o masovej deportácii. V súčasnosti je druhou najsilnejšou stranou v prieskumoch, svojich potenciálnych voličov však dokáže zaujať aj niečím iným.

Víťazia rýchle riešenia

Vo prieskumoch o voľbách do federálneho parlamentu, ktoré sa majú konať až na jeseň 2025, má AfD podporu 21 percent. Nad ňou už je len hlavná opozičná strana, Kresťanskodemokratická únia Nemecka (CDU) s 31 percentami.

Dôvod, prečo sa strana môže tešiť narastajúcej obľube, približuje Lukáš Novotný, politológ a sociológ so zameraním na Nemecko z Univerzity Jana Evangelistu Purkyně v Ústí nad Labem. "V Nemecku, ale aj v Česku a na Slovensku je veľký počet ľudí, ktorí sú nespokojní s politikou. Zároveň ide o vysoký počet ľudí, ktorí vyjadrujú určité obavy z budúcnosti," hovorí pre SME.

AfD dokáže na tieto obavy rýchlejšie reagovať a svoje predkladané riešenia vie vysvetliť zrozumiteľnejšie ako súčasná vláda, myslí si Novotný. Tú tvoria stredoľavicová Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD), liberálna stredopravicová Slobodná demokratická strana (FDP) a strana Zelených.

"Strany, ktoré nachádzajú rýchle riešenia a vedia dobre pracovať s médiami, sú viac v kurze ako tie, ktoré sa zložitým spôsobom snažia dávať do hry argumenty," približuje Novotný.

Zviesť sa na vlne migrácie

Nemeckou spoločnosťou v poslednom čase hýbu najmä témy migrácie a tzv. Energiewende - prechod nemeckej energetiky na ekologicky šetrnú, čo súvisí napríklad s dekarbonizáciou či so Zelenou dohodou pre Európu (European Green Deal). Jej cieľom je, aby sa Európa do roku 2050 stala klimaticky neutrálnou.

Nie je pochýb, že migrácia Nemecku hospodársky pomáha, prízvukuje politológ. Krajina prechádza demografickou krízou a migrácia pomáha pokrývať potreby pracovného trhu.

"Na druhej strane ide o akúsi spoločenskú udržateľnosť. Ľudia sa do spoločnosti musia vedieť zaradiť. Kultúrna a náboženská integrácia je v Nemecku stále problém," dodáva.

Niektoré obce a mestá už podľa neho nedokážu prijať viac prisťahovalcov. Pretrváva frustrácia, ktorá sa objavila počas európskej utečeneckej krízy z roku 2015. Za vtedajšej vlády kancelárky Angely Merkel prišlo cez milión ľudí, mnohí utekali pred občianskou vojnou v Sýrii.

"Mnoho ľudí vtedy zistilo, že štát to nezvládol. Stále sa to s nemeckou spoločnosťou vlečie a AfD sa na tejto vlne vezie," dodáva Novotný.

Pre mnohých sa problémom stali aj presadzované zelenšie alternatívy vlády. V Nemecku preto napríklad protestujú farmári.

"Mnoho týchto krokov Nemcom komplikuje a zdražuje život. Pre spolkovú vládu je obrovskou výzvou, aby ich dobre vysvetľovala, ale aby ich aj robila citlivo voči širším vrstvám spoločnosti," myslí si Novotný.

Nemci vo veľkom protestujú

Strana AfD je otvorene protiimigračná. Investigatívnej skupine Correctiv sa nedávno podarilo zistiť, že jej zástupcovia sa spolu s ďalšími krajne pravicovými združeniami zúčastnili na tajnom stretnutí, na ktorom diskutovali o masových deportáciách. Týkať sa mali všetkých migrantov, žiadateľov o azyl, ale aj nemeckých občanov zahraničného pôvodu, ktorí sa podľa nich nedokázali integrovať.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Milióny deportovať do Afriky. Krajná pravica chystala v hoteli tajný plán pre Nemecko Čítajte 

"Je to úplne cez čiaru," hovorí Novotný. Pripomína však, že až takto radikálne oficiálna stranícka linka neznie.

Práve odhalenia o stretnutí v Postupime vyvolalo v Nemecku pred pár dňami hromadné protesty proti krajnej pravici. Viacerí udalosť prirovnávajú ku konferencii vo Wannsee, kde nacisti v roku 1942 koordinovali masové vyvražďovanie európskych Židov.

"Značnej časti populácie už pretiekol pohár trpezlivosti. Najmä liberálni Nemci mali problém s tým, že by sa mali vyhosťovať ľudia,” vysvetľuje protesty politológ Novotný.

Odhalenie o stretnutí a následné demonštrácie už AfD priniesli prvú porážku. Jej kandidát v nedeľu prehral okresné voľby v spolkovej krajine Durínsko aj napriek tomu, že pred dvoma týždňami ešte v prieskumoch pohodlne viedol.

Extrémisti nepribúdajú

AfD je krajne pravicová strana a v jej radoch sa nájdu aj vyznávači nacizmu. Napríklad jej zväzy v Sasku či v Durínsku sú veľmi problémové, tie sleduje aj kontrarozviedka, približuje Novotný.

V Sasku, Durínsku a Brandenbursku sa v septembri uskutočnia voľby. Na víťazstvo vo všetkých troch spolkových krajinách vo východnom Nemecku má našliapnuté práve AfD. Strana si verí aj v júnových voľbách do Európskeho parlamentu.

Nie všetci jej zástancovia sa však radia medzi radikálov. Potvrdzujú to aj prieskumy, ktoré ukazujú, že v Nemecku nenarastá počet ľudí s extrémistickými postojmi.

Mnohí z nich sú normálni ľudia, pripomína analytik. "Proste len nerozumejú, kam sa spoločnosť uberá. Pripadajú si, akoby niekto ukradol štát alebo tak chcel urobiť," hovorí.

Novotný zároveň pripomína prieskum, v ktorom 50 percent voličov AfD hovorí, že by si v nasledujúcich parlamentných voľbách vedeli predstaviť, že by hlasovali za inú stranu. "Je tu priestor voličov od AfD odtrhnúť. Strany politického stredu však musia robiť zodpovednú politiku zrozumiteľnú pre široké vrstvy spoločnosti," dodáva.

Pre súčasnú vládu je to však výzva. "Naráža na to, na čo narážajú vlády v Česku či na Slovensku - teda na to, že svoje kroky nestíha dostatočne a zrozumiteľne komunikovať," vraví.

Zákaz nerieši hlavný problém

V Nemecku sa v súčasnosti diskutuje o tom, či by AfD nemal rozpustiť súd. Takýto krok by však bol zložitý. Ťažko by sa totiž dokazovalo, že strana ide proti demokracii, pretože to nemá v programe, pripomína odborník.

"Už len samotná debata o zákaze strany jej však mediálne a spoločensky celkom pomáha a prospieva jej," upozorňuje Novotný.

Ani možný zákaz činnosti AfD by nevyriešil problém, ktorý strana predstavuje na politickej scéne. Novotný poukazuje na príklad v jeho rodnej krajine, kde v roku 2010 v Česku najvyšší správny súd rozpustil extrémistickú Dělnickú stranu. Jej prívrženci si rýchlo našli náhradu - mimoparlamentnú Dělnickú stranu sociální spravedlnosti.

Podobný príbeh sa stal aj na Slovensku. Keď v roku 2006 Najvyšší súd rozpustil Slovenskú pospolitosť Mariana Kotlebu, jej členovia sa zoskupili v Ľudovej strane Naše Slovensko (ĽSNS), ktorá sa neskôr dostala do parlamentu.