BOGOTA. Kolumbijská vláda a povstalecká Národná oslobodzovacia armáda (ELN) v pondelok oznámili predĺženie prímeria o jeden týždeň. Delegáti oboch strán pokračujú v rokovaniach na Kube o možnom dlhšom prímerí.
V spoločnom vyhlásení vláda a ELN uviedli, že budú dodržiavať podmienky súčasného prímeria, ktoré sa začalo v auguste a malo sa skončiť v pondelok v noci.
Súčasná dohoda o prímerí hovorí o tom, že strany na seba nebudú útočiť a že jedným z cieľov prímeria je zlepšenie humanitárnej situácie komunít zasiahnutých bojmi. Neobsahuje však žiadne opatrenia zakazujúce povstalcom unášať civilistov s cieľom získať výkupné alebo zakazujúce verbovať neplnoleté osoby.
Povstalci sa sťažujú na to, že počas prímeria začala armáda s operáciami v oblastiach, ktoré sú pod ich kontrolou.
Kolumbia a Ekvádor rozložili zločineckú organizáciu, ktorá obchodovala s drogami Čítajte V spoločnom vyhlásení obe strany uviedli, že budú naďalej diskutovať o spôsoboch, ktorými "posilnia" prímerie. Vláda nalieha na povstalcov, aby prestali s únosmi. Skupina zas vládu žiada o alternatívne spôsoby financovania svojej prevádzky a únosy podľa vlastných vyjadrení zastaví len v rámci novej dohody o prímerí.
Kolumbijská vláda a ELN sa v júni minulého roka dohodli na šesťmesačnom prímerí, ktoré vstúpilo do platnosti začiatkom augusta. V októbri prímerie ohrozil únos rodičov kolumbijského futbalistu Luisa Díaza. Polícii sa okamžite podarilo oslobodiť jeho matku, otca povstalci prepustili po 12 dňoch.
ELN bola založená v roku 1964 a v roku 2022 mala podľa úradov viac ako 5800 príslušníkov. Táto marxistická skupina sa zapojila do neúspešných rokovaní s poslednými piatimi kolumbijskými vládami.
Oveľa väčšie Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) zložili zbrane v rámci historickej mierovej dohody uzavretej v roku 2016. Kolumbiu napriek tomu naďalej sužuje násilie súvisiace s bojom o územie a zdroje medzi partizánskymi skupinami odštiepenými od FARC a ELN, ako aj polovojenskými zoskupeniami a drogovými kartelmi.
