TCHAJ-PEJ. Taiwanské ministerstvo obrany v sobotu uviedlo, že v okolí ostrova zaznamenalo za uplynulý deň 33 čínskych bojových lietadiel vrátane stíhačiek SU-30 a šesť bojových lodí.
Trinásť čínskych bojových lietadiel podľa taiwanského rezortu obrany prekročilo stredovú líniu v Taiwanskom prielive, ktorá predstavuje neoficiálnu hranicu medzi Čínou a Taiwanom. Tchaj-pej situáciu monitoroval a v reakcii na tieto aktivity nasadil vlastné sily, dodalo ministerstvo.
Peking podnikol vojenské aktivity v Taiwanskom prielive krátko po správe, že čínsky minister zahraničných vecí Wang I má v Thajsku absolvovať rokovania s poradcom amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom, pripomína AP.
Čína kritizovala USA za provokácie v Taiwanskom prielive Čítajte Rokovali aj o Taiwane
Wang a Sullivan rokovali "o správnom riešení dôležitých a citlivých otázok vo vzťahoch medzi Čínou a USA", píše sa vo vyhlásení zverejnenom na webe čínskeho rezortu diplomacie.
Medzi Pekingom a Washingtonom existuje v súčasnosti viacero problémov, od obchodných sporov cez budúcnosť Taiwanu až po expanzívnu prítomnosť Pekingu v Juhočínskom mori.
V snahe o napravenie vzťahov medzi oboma veľmocami sa americký prezident Joe Biden vlani v novembri v San Franciscu stretol so svojím čínskym kolegom Si Ťin-pchingom.
Rokovanie Wanga so Sullivanom v Thajsku sa týkalo aj Taiwanu, kde sa nedávno konali prezidentské voľby. Ich víťazom sa stal kandidát vládnej Demokratickej pokrokovej strany (DPP) Laj Čching-te, ktorého Peking označil za nebezpečného separatistu.
Čínsky minister zahraničných vecí na schôdzke v Bangkoku zdôraznil, že Taiwan je "vnútornou záležitosťou Číny a voľby na Taiwane nemôžu zmeniť skutočnosť, že Taiwan je súčasťou Číny", uviedol čínsky rezort diplomacie.
"Najväčším rizikom pre mier a stabilitu v Taiwanskom prielive je 'hnutie za nezávislosť Taiwanu'. Najväčšou výzvou pre čínsko-americké vzťahy je tiež hnutie za nezávislosť Taiwanu," dodalo ministerstvo.
Lode vysielajú denne
Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia napriek tomu, že tento ostrov má od roku 1949 nezávislú vládu. Peking opakovane deklaruje, že jedného dňa demokratický Taiwan ovládne, pričom na dosiahnutie tohto cieľa nevylúčil ani použitie vojenskej sily.
V posledných rokoch zvýšil tlak na Tchaj-pej a k Taiwanu takmer denne vysiela lietadlá a lode svojich ozbrojených síl.
Taiwan zostáva jednou z najspornejších otázok medzi Washingtonom a Pekingom. Spojené štáty sú pre Tchaj-pej najdôležitejším partnerom, hoci tak ako väčšina krajín nemajú s ostrovom oficiálne diplomatické vzťahy. Poskytujú mu však ekonomickú a politickú podporu i zbrane.
