Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Päťdesiatdeväťročný vojak jednotky protivzdušnej obrany v zasneženom kúsku lesa neďaleko ruských hraníc práve začal svoju zmenu, keď v utorok skoro ráno na obzore zažiarilo jasné svetlo.
Schmatol vysielačku a vykríkol naliehavú správu: „Vidím záblesky a počujem údery!“
Vojak vedel, že ide o balistické rakety vypustené zvnútra Ruska. Nemal však čas na to, aby ich zastavil a v arzenáli jeho jednotky ani nebola žiadna zbraň, ktorá by to dokázala.
Prešlo len pár sekúnd a rakety dopadli na Charkov – druhé najväčšie ukrajinské mesto. Zrovnali tam so zemou obytnú budovu a zničili ďalšiu civilnú infraštruktúru. Zahynulo desať ľudí vrátane jedného dieťaťa a desiatky ďalších boli zranené. Niektoré obete boli celé hodiny uväznené pod troskami.
„Pochopil som, že zasiahnu ľudí a tomu ja nemám ako zabrániť,“ povedal vojak, ktorý hovoril pod podmienkou, že v súlade s vojenskými pravidlami bude identifikovaný svojím volacím znakom Dedko. Bolesť z tejto bezmocnosti bol podľa jeho slov pocit, ktorý nedokázal vyjadriť slovami.
V článku sa dočítate:
- odkiaľ prichádzali ruské útoky,
- prečo je problémové využívať systémy protivzdušnej obrany v Charkove,
- aké sú následky útokov v Charkove.
Jeden z najľahších cieľov
Rusko v utorok trikrát zasiahlo Charkov, ktorý leží len 30 kilometrov južne od hraníc – prvýkrát o 4.00 h, potom krátko po 7.00 h a opäť krátko po 22.00 h. Dvakrát sa mestská siréna varujúca civilistov, aby sa ukryli, rozozvučala až po začatí výbuchov.
Tieto útoky, ktoré boli podľa Ukrajiny kombinovanými útokmi čiastočne spustenými zo systémov S-300 vnútri Ruska, boli poslednými zo série nedávnych úderov, ktorých cieľom bolo zrejme čiastočne využiť slabé miesta ukrajinských systémov protivzdušnej obrany. Druhá z troch utorkových sálv, ktorých svedkom bol Dedko počas svojej zmeny, bola kombinovaným útokom, ktorý zasiahol aj Kyjev a juhovýchodnú oblasť Dnepra.
Raketové údery ukazujú, že ruský prezident Vladimir Putin je pripravený skôr zničiť Ukrajinu, než by jej dovolil usilovať sa o nezávislú, demokratickú budúcnosť v Európskej únii. Ukazujú tiež, že Ukrajina stále nemá dostatočnú protivzdušnú obranu ani po tom, čo Západ dodal Kyjevu celý rad systémov vrátane NASAMS, Iris-T, Gepard, Stinger a ďalších.
Používanie týchto systémov sa dostalo pod drobnohľad v stredu po tom, ako Rusko obvinilo Ukrajinu zo zostrelenia vojenského dopravného lietadla v neďalekom Belgorode, ktoré podľa Moskvy prevážalo desiatky ukrajinských vojnových zajatcov. Ukrajina zostrelenie lietadla nepoprela, ale úradníci uviedli, že nepotvrdili to, že by na palube boli vojnoví zajatci.
Charkov je pre Rusko jedným z najľahších cieľov. Mesto je tak blízko hraníc, že aj moderné systémy protivzdušnej obrany, ako napríklad Patriot americkej výroby, ktorý Ukrajina používa v Kyjeve, by mali problém včas reagovať na vysokorýchlostné rakety pohybujúce sa po balistickej trajektórii. Blízkosť ruských odpaľovacích miest znamená, že čas medzi odpálením a pristátím je zvyčajne kratší ako jedna minúta.
Dedko patrí k 113. brigáde teritoriálnej obrany v jednotke, ktorej úlohou je chrániť oblohu severne od mesta Charkov. Na tento účel sa jeho jednotka spolieha na ZU-23-2 zo sovietskej éry, trofejnú zbraň zhabanú ruským jednotkám, ktoré ju tu zanechali pri ústupe z neďalekého mesta Kupiansk v septembri 2022.
Mobilný systém, ktorý je namontovaný na korbe nákladného auta, dokáže zasiahnuť len ciele, ktoré sa pohybujú rýchlosťou nižšou ako rýchlosť zvuku. Patrí k nim aj rastúci počet dronov, ktoré sa každý deň vypúšťajú z Ruska, ako napríklad iránske Shaheds a výbušné FPV, teda drony s pohľadom z prvej osoby. Niektoré z týchto zbraní sú namierené na jednotky umiestnené severne od mesta, teda na oblasť, ktorú Rusko začiatkom roka 2022 napadlo a obsadilo. Iné sú zamerané na samotný Charkov, ktorý sa Rusku nikdy nepodarilo obsadiť.
V poslednom čase sa však zdá, že Moskva sa opäť zamerala na Charkov a okolitý región, ktorý opustila počas bleskovej protiofenzívy Ukrajiny v septembri 2022.
Absurdné obmedzenie
Machno, 38-ročný veliteľ jednotky protivzdušnej obrany, uviedol, že v poslednom mesiaci čoraz viac diverzných skupín – zložených z piatich až dvadsiatich ruských vojakov – prekračuje hranice na Ukrajinu, aby vyvolali strach v pohraničných obciach a zajali tých, ktorí by mohli mať informácie o pohybe ukrajinských vojsk a zmenách v posádke.
Ruské sily tiež opakovane zasiahli mesto a zároveň posilnili pozície svojich jednotiek z iných uhlov vrátane východne od Kupianska. Len za posledné štyri týždne raketové útoky v Charkove zničili dva hotely a poškodili stovky budov. Prvý utorkový úder zasiahol aj plynovod a školu. Takéto útoky sú dôvodom, prečo študenti, ktorí v tomto meste navštevujú školu osobne, ju teraz navštevujú v provizórnych učebniach vybudovaných v podzemí železničných staníc.
„Máme veľký strach a obavy,“ povedala Larisa Kulaková, hlavná odborníčka na predškolskú výchovu v Charkove. „Mesto je čoraz častejšie ostreľované.“
V utorok popoludní sa na vojenskom stanovišti medzi Charkovom a hranicou pohybovali vojaci brigádnej jednotky protivzdušnej obrany – oblečení v bielych snehových kombinézach, aby splynuli so zimnou krajinou – a pripravovali sa na ďalšie útoky. Jeden z nich stál na korbe nákladného auta a cez ďalekohľad sledoval prilietajúce drony a rakety.
„Pozícia je neustále vypätá,“ povedal Machno, ktorého volací znak odkazuje na slávneho ukrajinského revolucionára, ktorý zomrel v roku 1934.
Oneskorenie dodávok zbraní od partnerov z Európy a Spojených štátov podľa neho postavilo jeho jednotky, ktoré na východe Ukrajiny bojujú od roku 2014, na zadné. Svet podľa jeho slov stráca čas rozhodovaním o tom, či im má dať zbrane, alebo nie. „Musíme byť dva kroky pred nepriateľom,“ povedal Machno.
Ďalší vojak, ktorý vystupuje pod volacím znakom Strilok, teda Strelec, povedal: „Keď na mesto smerujú rakety, rozhodne cítime, že nemôžeme nič robiť.“ Najlepším spôsobom, ako zastaviť údery, by podľa neho bolo použitie amerického vysoko mobilného delostreleckého raketového systému, čiže HIMARS, na zasiahnutie odpaľovacích miest v Rusku. Washington, ktorý tieto systémy poskytol, však zakázal Ukrajine používať ich na zasahovanie cieľov v Rusku – toto obmedzenie Strilok označil za „absurdné“.
Prekopávanie cez trosky
Zatiaľ čo Machnove jednotky skenovali oblohu, záchranári sa v Charkove hneď vedľa cesty brodili troskami obytného komplexu, ktorý v to ráno zasiahla raketa. Znepokojení priatelia a príbuzní nezvestných stáli a dúfali v zázrak pri teplotách pod bodom mrazu a oblakoch dymu.
V susedných obytných blokoch vyťahovali preživší svoje veci z rozbitých domov, keď im dobrovoľníci prišli pomôcť zatĺcť okná. Tridsaťtriročná Saša Terechovičová sa v utorok zobudila na prvú sériu náletov a presťahovala sa zo svojej spálne na gauč v obývačke – verí, že práve to jej zachránilo život. Jedna zo striel z ďalšieho kola narazila do vedľajšej budovy a rozbila jej všetky okná v dome.
„V Charkove je to tak, že ak sem niečo smeruje, tak to [niečo] aj zasiahne,“ povedala.
V utorok okolo 12.30 h sedel 60-ročný muž menom Viačeslav prikrčený pred troskami obytného bloku a čakal na správy o príbuzných. Bývalý manžel jeho manželky Valery so svojou terajšou manželkou Juliou bývali na prvom poschodí. Oba páry si boli blízke, mali spoločné deti a vnúčatá. Prvých 17 minút po údere videli, že telefónne čísla Valera a Julie sa v aplikáciách na posielanie správ stále zobrazovali ako „online“. Potom sa odpojili.
Prešli hodiny bez akýchkoľvek správ. Viačeslavov nevlastný syn skontroloval okolité nemocnice, či sa v nich nenachádza jeho otec, no bez úspechu. Viačeslavova manželka volala, aby získala aktuálne informácie. „Prekopávajú sa cez trosky,“ povedal jej.
O niekoľko hodín neskôr robotníci vytiahli z trosiek telo a uložili ho do čierneho plastového vreca. Okolo sa zhromaždili príbuzní nezvestných. Jedna žena, ktorá hľadala priateľov zo štvrtého poschodia, držala v ruke prameň vlasov a náušnicu ako potenciálne stopy. Iná žena v červenej čiapke a bunde povedala policajtovi, že jej dcéra a vnučka sú stále nezvestné. Opísala ich a on prevzal jej informácie, aby ju spojil s márnicou.
Telo vo vreci bola žena, povedal policajt, 43-ročný Maxim Melnychenko. „Bola uvarená,“ povedal. „Nemohli sme im ukázať jej tvár, pretože je to príliš ťažký pohľad.“
Keď sa začalo stmievať, záchranári, ktorí predtým opatrne preosievali trosky a hľadali preživších, začali kopať agresívnejšie. O niekoľko hodín neskôr mesto opäť zasiahli silné výbuchy. Zranení boli ďalší civilisti. Na miesto činu sa ponáhľali ďalší záchranári.
Jednotka protivzdušnej obrany severne od mesta opäť zbadala rakety smerujúce na Charkov. A vojaci opäť nemohli nič urobiť.
