BUENOS AIRES. V Argentíne sa v stredu začal 12-hodinový generálny štrajk na protest proti plánovaným reformám nového prezidenta Javiera Mileia. Protest organizuje najväčšia odborová organizácia CGT s približne siedmimi miliónmi členov.
Predchádzajúci štrajk zvolaný ľavicovo orientovaným CGT sa uskutočnil v máji 2019 a krajinu do značnej miery paralyzoval. Hlavné zhromaždenie sa koná v metropole Buenos Aires na Plaza del Congreso pred sídlom parlamentu, kde sa zhromaždili tisíce ľudí.
K protestu sa pridali aj ďalšie odborové zväzy. Zasiahnuté boli mnohé oblasti ako doprava, verejná správa či zdravotníctvo. Banky by mali byť zavreté od poludnia a verejná doprava nebude fungovať do polnoci miestneho času.
Argentínske odbory vyhlásili generálny štrajk proti reformám prezidenta Mileia Čítajte Demonštranti niesli transparenty s nápismi ako "Vlasť nie je na predaj", "Jedlo nie je privilégium " či "Dnešní dôchodcovia sú včerajší robotníci, prestaňte ich okrádať!".
Milei, ktorý sa v predvolebnej zaviazal znížiť verejné výdavky, nastúpil do úradu vlani 10. decembra. Krátko nato podpísal mimoriadny dekrét s 30 opatreniami, počítajúcimi so zrušením niekoľkých zákonov regulujúcich trh práce a trh s nehnuteľnosťami. Argentínske súdy však už časť nariadenia zrušili.
Generálny štrajk je namierený aj proti veľkému reformnému balíku, ktorý vláda predložila Kongresu koncom decembra a počíta s vyhlásením "verejného núdzového stavu". Ten by poskytol vláde rozsiahle právomoci rozhodovať o otázkach, ktoré sú v súčasnosti v kompetencii parlamentu.
O tomto balíku bude vo štvrtok rokovať Kongres. "Nijaký štrajk nás nemôže zastaviť, nijaká hrozba nás nemôže zastrašiť,“ uviedla ministerka pre bezpečnosť Patricia Bullrichová na platforme X. Keďže Mileiho strana nemá v parlamente väčšinu, vláda v posledných dňoch výrazne prepracovala pôvodný návrh zákona, aby vyšla v ústrety opozícii.
Podľa AFP sa generálny štrajk doteraz nekonal tak skoro — iba 45 dní — po nástupe novej vlády. Tá avizovala, že od odborov bude žiadať uhradenie nákladov za nasadenie polície.
Druhá najväčšia ekonomika Južnej Ameriky je v hlbokej kríze — miera inflácie dosahuje vyše 200 percent a približne 40 percent ľudí žije pod hranicou chudoby. Argentína trpí prebujneným štátnym aparátom, nízkou produktivitou priemyslu a rozsiahlou tieňovou ekonomikou, ktorá pripravuje štát o príjmy z daní.
