Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post
Po 20 mesiacoch požiadaviek, obštrukcií a odkladov turecký parlament v utorok odhlasoval vstup Švédska do NATO. Schválenie tureckým parlamentom bolo jednou z posledných prekážok významného rozšírenia vojenskej aliancie, ktoré je dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu.
Ratifikačný dokument ešte musí podpísať turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Ak tak urobí, poslednou prekážkou vstupu Švédska do NATO bude Maďarsko.
Tamojší predstavitelia však už signalizovali, že nakoniec Švédsku nebudú stáť v ceste. V utorok premiér Viktor Orbán trochu záhadne oznámil, že pozval švédskeho premiéra na návštevu, aby „rokoval o vstupe Švédska do NATO“.
Švédsky premiér Ulf Kristersson zjavne reagoval len na turecké hlasovanie, keď na sociálnej sieti X napísal: „Dnes sme o krok bližšie k tomu, aby sme sa stali plnoprávnym členom NATO.“
Turecký parlament hlasoval v pomere 287 za, 55 proti a štyria sa zdržali.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg výsledok privítal a dodal: „Spolieham sa aj na to, že Maďarsko čo najskôr dokončí svoju vnútroštátnu ratifikáciu. Všetci spojenci NATO sa vo Vilniuse dohodli, že pozvú Švédsko do našej aliancie, a Švédsko si svoje záväzky splnilo.“
Aliancia by tak mohla formálne privítať svojho 32. člena a dohodu uzavrieť ešte pred 75. výročím vzniku NATO na jar tohto roku.
Vstup Švédska do NATO by znamenal historický posun pre krajinu, ktorá dlho razila politiku vojenskej neangažovanosti. Posilnilo by to tiež vzdušné a námorné kapacity NATO a zlepšilo postavenie aliancie v Baltskom mori a Arktíde.
Veľvyslanec USA v Turecku Jeff Flake v poďakovaní tureckému parlamentu napísal: „Vstup Švédska do NATO je rozhodujúcim krokom k posilneniu aliancie, ktorá je dnes dôležitejšia ako kedykoľvek predtým.“
Odstránil by sa tým aj jeden zo zdrojov nejednotnosti Západu, ktorá hrá v prospech ruského prezidenta Vladimira Putina.
V článku sa dočítate:
- čo Turecko požadovalo od Švédska,
- prečo sa v USA senátori nevedeli zhodnúť,
- ako sa zmenil postoj Švédska.
Snahy o ústupky
Po tom, čo Putin poslal tanky na Ukrajinu a otriasol pocitom bezpečnosti Európanov, vlády vo Švédsku a Fínsku podporili vstup do NATO s tým, že v rámci aliancie budú v bezpečí, aj keď to ešte viac rozhnevá Rusko.
Dve severské krajiny predložili koordinované prihlášky. Schváliť ich však musela každá z 30 členských krajín NATO a hlavnou prekážkou sa stal turecký prezident Erdogan, ktorý tento proces využil na získanie ústupkov a domácich politických bodov.
Dokonca aj po tom, ako Erdogan prestal blokovať vstup Fínska, naďalej namietal proti Švédsku a požadoval, aby krajina robila viac pre potláčanie skupín, ktoré Turecko považuje za teroristické subjekty vrátane Strany kurdských pracujúcich (PKK) a hnutia obvineného z pokusu o zvrhnutie tureckej vlády v roku 2016.
Erdogan dosiahol, že Štokholm súhlasil s pokračovaním spolupráce v boji proti terorizmu, ako aj so zrušením zbrojného embarga na Turecko.
Analytici však zhodnotili, že hlavným cieľom Turecka bolo zabezpečiť dohodu o nákupe stíhačiek F-16 od Spojených štátov, ako aj modernizáciu svojej súčasnej flotily. V júli, po tom, ako Erdogan verejne upustil od odmietavého postoja k švédskemu členstvu v NATO, Bidenova administratíva uviedla, že má v úmysle pokračovať v transfere stíhačiek F-16 do Turecka.
Dohoda sa stretla s odporom vysokopostavených členov amerického Kongresu, hoci jeden z najzarytejších odporcov, senátor Bob Menendez (štát New Jersey), už nie je predsedom vplyvného senátneho výboru pre zahraničné vzťahy. Jeho nástupca, senátor Ben Cardin (štát New York), sa k predaju nevyjadril.
Niektorí vysokopostavení zákonodarcovia uviedli, že hlasovanie vo Švédsku by uvoľnilo cestu pre lietadlá F-16, iní trvali na tom, že s Tureckom sú širšie problémy vrátane porušovania ľudských práv a pokračujúcich tureckých útokov na kurdských spojencov USA v Sýrii.
„Väčšinu času, čo bol prezident Erdogan vo funkcii, bolo Turecko neverným spojencom NATO, takže toto je vítaná správa,“ povedal senátor Chris Van Hollen (štát Maryland).
„Napriek tomu mám stále otázky týkajúce sa Erdoganových pokračujúcich útokov proti našim sýrskym kurdským spojencom, jeho agresívnych akcií vo východnom Stredomorí a úlohy, ktorú zohral pri podpore vojenských útokov Azerbajdžanu proti Náhornému Karabachu. Potrebujeme viac odpovedí a uistení o týchto obavách zo strany Turecka aj Bidenovej administratívy predtým, ako Kongres pristúpi k predaju lietadiel F-16.“
Podľa zhrnutia Bieleho domu prezident Biden 14. decembra telefonicky hovoril s Erdoganom, okrem iného aj o ponuke Švédska a „ďalšom posilnení interoperability Turecka s NATO“.
O členstve Švédska v NATO rokoval tento mesiac na stretnutí s Erdoganom aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
Na to, aby sa mohlo pokračovať v obstarávaní lietadiel F-16, by administratíva musela predložiť Kongresu formálne oznámenie, po ktorom by zákonodarcovia mali 30 dní na vznesenie námietok. Alebo by administratíva mohla tento proces obísť vyhlásením „núdzového stavu“, ktorý si vyžaduje okamžitú dodávku, ako to nedávno dvakrát urobila v prípade Izraela.
Aj Maďarsko sa môže pokúsiť vynútiť si ústupky. Podobne ako Erdogan, aj Orbán udržiava väzby s Putinom. Maďarský líder pravidelne zdržiava alebo marí nadnárodné dohody, ktoré sú v rozpore so záujmami Moskvy vrátane sankcií EÚ voči Rusku a pomoci Ukrajine.
Orbán tvrdí, že nesúhlasí so švédskou kritikou, že demokracia v Maďarsku sa za jeho vlády oslabila. To isté však povedal aj o Fínsku a potom nakoniec Maďarsko aj tak jeho vstup schválilo.
Postupná zmena
Ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022 zmenila bezpečnostnú situáciu v Európe, podnietila zvýšenie výdavkov na obranu v krajinách, ktoré od konca studenej vojny neustále zmenšovali svoje ozbrojené sily, a oživila NATO po rokoch spochybňovania významu aliancie.
Dovtedy Švédsko neprejavovalo záujem stať sa plnoprávnym členom NATO.
Na začiatku 19. storočia zaujalo postoj neutrality a neangažovanosti, pričom počas veľkých konfliktov vrátane svetových vojen, zostalo oficiálne bokom. A hoci tento postoj je dlhodobo jadrom národného sebavedomia, Švédsko postupne posilňovalo svoje väzby na NATO.
V roku 1994 vstúpilo do aliančného programu Partnerstvo pre mier, v roku 2014 - po ruskej anexii Krymského polostrova - sa stalo „rozšíreným partnerom pre príležitosti“ a v roku 2016 podpísalo dohodu o hostiteľskej krajine.
Švédsko prispelo k misiám pod vedením NATO v Bosne a Hercegovine, Kosove, Afganistane, Líbyi a Iraku. Ako člen Európskej únie od roku 1995 je tiež viazané doložkou o vzájomnej obrane, ktorá ho zaväzuje k pomoci v prípade napadnutia ktoréhokoľvek člena EÚ.
