Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Severokórejský vodca Kim Čong-un minulý týždeň vyhlásil Južnú Kóreu za nepriateľský štát a formálne sa vzdal myšlienky mierového zjednotenia oboch polovíc polostrova, čo je bombastické vyjadrenie dokonca aj na jeho pomery.
Priniesol tak ostrý odklon od dlhoročného princípu, ktorý zaviedol jeho starý otec a posilnil jeho otec. Kim totiž vyhlásil, že jadrové zbrane severu už neslúžia len na odstrašovanie.
Kimov prejav prišiel len deň po tom, ako Severná Kórea vyhlásila, že odpálila raketu stredného doletu s hypersonickou hlavicou. Ak je to pravda, znamenalo by to, že jeho režim má teraz vysoko manévrovateľnú zbraň, ktorá by sa mohla pohybovať v malých výškach päťnásobnou rýchlosťou zvuku. Išlo by teda o ideálnu zbraň, ktorou by mohli útočiť na juh tak, že by sa vyhli protiraketovým systémom.
V piatok Severná Kórea uviedla, že v reakcii na spoločné cvičenia pri pobreží Južnej Kórey otestovala ďalší podvodný útočný dron schopný jadrového útoku.
Režim je známy svojimi bombastickými hrozbami, ale v posledných mesiacoch sa jeho rétorika výrazne znásobila, čo je alarmujúci posun, ktorý by ho podľa niektorých analytikov mohol viesť k použitiu konvenčných alebo jadrových zbraní proti južnej časti polostrova.
Niektorí pozorovatelia Severnej Kórey si teraz kladú otázku: Pripravuje sa Kim na vojnu?
V článku sa dočítate:
- čo sa zmenilo za posledné roky,
- prečo je Bidenova administratíva kritizovaná,
- ako Južná Kórea zhoršuje situáciu,
- o potrebe podpory zo strany Číny a Ruska.
Posun v stratégii
Dvaja významní vedci - ani jeden z nich nie je známy svojimi jastrabími názormi (myšlienky uprednostňujúce vojnu alebo pokračovanie v eskalácii, opakom sú holubičie názory, pozn. red.) - minulý týždeň varovali, že Kimove výpočty sa výrazne zmenili, odkedy v roku 2019 naposledy zasadol k jadrovým rokovaniam. Tvrdia, že tvorcovia americkej politiky, ktorí od Kima očakávajú „viac toho istého“, nie sú pripravení na potenciálne nebezpečné opatrenia, ktoré sa teraz chystá prijať.
„Mali by sme venovať pozornosť možnosti, že Kim Čong-un nejakým spôsobom prišiel na to, ako by mohol pripraviť a spustiť vojenský konflikt,“ povedal Siegfried Hecker, renomovaný americký jadrový vedec, ktorý Severnú Kóreu viackrát navštívil.
Spolu s Robertom Carlinom, bývalým popredným analytikom CIA pre Severnú Kóreu a pozorovateľom propagandy Pchjongjangu, napísali článok, v ktorom upozorňujú, že Severná Kórea by mohla naozaj prejsť na vojnový stav.
Náznaky, že Pchjongjang mení orientáciu svojich priorít v oblasti zahraničných vzťahov, sa objavujú už od roku 2022.
Kim vo svojich prejavoch signalizoval, že sa snaží posilniť väzby s Ruskom a Čínou - napriek tomu, že Pchjongjang má s oboma krajinami komplikované vzťahy - a angažovanie sa v Spojených štátoch považuje za zbytočné.
Len tento týždeň bola ministerka zahraničných vecí Čchoe Son Hui v Moskve, kde jej ruskí hostitelia zopakovali záväzok rozvíjať vzťahy so Severnou Kóreou „vo všetkých oblastiach vrátane citlivých“.
Pokiaľ ide o vzťahy so Spojenými štátmi, Kim v roku 2022 prijal nový jadrový zákon a vyhlásil, že nebude „absolútne žiadna denuklearizácia, žiadne rokovania a žiadne vyjednávanie o obchode“. Inými slovami, ak bude na programe denuklearizácia, nevráti sa k rokovaniam.
Washington opakovane vyhlásil, že sa so Severnou Kóreou stretne „kdekoľvek, kedykoľvek a bez predbežných podmienok“. Mnohí odborníci sa však zhodujú, že súčasné snahy USA o zapojenie Severnej Kórey sú nielen neefektívne, ale aj odkladaním konfrontácie, zatiaľ čo Pchjongjang rozširuje a modernizuje svoj jadrový arzenál.
„Severná Kórea už nevidí žiadny zmysel v snahe o rokovania so Spojenými štátmi, prinajmenšom za podmienok, ktoré stanovuje Bidenova administratíva,“ povedal Frank Aum, hlavný expert na severovýchodnú Áziu z Amerického inštitútu mieru.
Riziká narastajú
Napätie na Kórejskom polostrove medzitým rastie. Juhokórejský prezident Jun Sok-jol, ktorý sa ujal funkcie v roku 2022, si osvojil prístup „oko za oko, zub za zub“ s vlastnou ostrou rétorikou a ukážkami vojenskej sily.
Spojené štáty a Južná Kórea teraz pravidelne organizujú vojenské cvičenia a minulý rok Spojené štáty prvýkrát od 80. rokov minulého storočia vyslali do Južnej Kórey ponorku s jadrovými balistickými raketami. Sever považuje tieto kroky za nepriateľské voči svojej národnej bezpečnosti a využíva ich na ospravedlnenie svojho zbrojného a jadrového programu.
„Zdá sa, že Washington a Soul sa domnievajú, že posilnené odstrašujúce opatrenia a iné nátlakové taktiky postačia na zmiernenie zvýšeného napätia,“ uviedol Aum. „Tieto donucovacie opatrenia založené na nátlaku však zhoršujú riziká“ a spôsobujú, že sever sa sústreďuje na rozvoj vlastných odstrašovacích kapacít.
Podľa Heckera a Carlina sa v roku 2023 začali vo vyhláseniach vysokopostavených predstaviteľov vrátane Kima, začali pravidelne objavovať náznaky, že Severná Kórea sa pripravuje na vojnu.
Už v januári minulého roka Kim prisľúbil, že 2023 bude rokom „príprav na mobilizáciu na vojnu a zvyšovanie skutočnej vojnovej kapacity“ severu. Po tom, ako sa v polovici minulého roka uskutočnilo nezvyčajne veľa stretnutí najvyššej vojenskej organizácie krajiny, Kim vyzval na „prípravu revolučnej vojny na dosiahnutie“ zjednotenia, poznamenávajú autori.
Rok 2023 Kim zavŕšil vyhlásením, že „fyzický konflikt a eskalácia môžu nastať aj pre nepatrný náhodný faktor“ v blízkosti medzikórejskej hranice. Jeho vplyvná sestra Kim Jo-čong to zdôraznila varovaním, že sever „podnikne okamžitý vojenský úder, ak nepriateľ urobí čo i len nepatrnú provokáciu“.
Podľa dvojice expertov ide o viac než len o obvyklé chvastúnstvo.
„Za posledný rok sme zachytili čoraz intenzívnejší tlak, aby sa veci hýbali týmto vojenským smerom,“ povedal Hecker.
Popri stupňujúcej sa rétorike Pchjongjang posilňuje svoje vojenské sily. Kim prisľúbil, že v roku 2024 ďalej rozšíri svoj zbrojný arzenál vypustením nových špionážnych satelitov, stavbou vojenských bezpilotných lietadiel a výrobou ďalších jadrových materiálov.
Severná Kórea, ktorá sa po roku vrátila k testovaniu zbraní, v nedeľu odpálila raketu, o ktorej tvrdila, že je vybavená hypersonickou hlavicou a poháňaná motormi na tuhé palivo.
Aj keby to bolo prehnané, hmatateľný pokrok režimu v ostatných oblastiach raketovej technológie za posledných niekoľko rokov ukazuje, že Severná Kórea bola schopná dosiahnuť mnohé z ambícií, ktoré signalizovala. Čo by to všetko mohlo znamenať?
Obavy z vojny sú prehnané
Strach režimu zo zničenia - ak by Severná Kórea začala vojnu, rýchlo by pocítila plnú silu americkej vojenskej reakcie - dlho udržiaval krehký mier na Kórejskom polostrove. Kimove kalkulácie sa však môžu zmeniť.
Hecker a Carlin tvrdia, že „nebezpečenstvo už ďaleko presahuje rutinné varovania Washingtonu, Soulu a Tokia pred provokáciami Pchjongjangu“.
Hecker uviedol: „Pozrite sa, on nie je samovrah, ale čomu jednoducho presne nerozumieme, je: ‚Ako sa pozerá na tento svet, v ktorom sa teraz nachádza? Ako by videl cestu k víťazstvu?‘“
Odborníci pripúšťajú jasné a rastúce riziko potenciálnej vojenskej konfrontácie na polostrove, a to aj neúmyselnej.
Hoci Pchjongjang takmer určite vie, že by neprežil totálnu jadrovú vojnu, podľa novembrovej štúdie washingtonského think-tanku Atlantic Council, na ktorej sa podieľalo viac ako sto expertov a zainteresovaných strán, by mohol v priebehu nasledujúceho desaťročia nájsť obmedzené spôsoby, ako použiť jadrovú zbraň a spochybniť tak americko-juhokórejské spojenectvo.
Rastúca dôvera Pchjongjangu v jeho jadrový odstrašujúci prostriedok by ho mohla viesť k tomu, že nájde viac možností eskalácie, najmä ak dokáže Peking a Washington navzájom od seba odradiť, uvádza sa v štúdii.
Napriek tomu niektorí odborníci tvrdia, že obavy z vojny sú prehnané.
Severná Kórea má skúsenosti so strategickým využívaním svojich vojenských kampaní na získanie ústupkov od nepriateľov a zápalná rétorika pomáha vzbudzovať pocit národnej jednoty, povedal Lee Ho-ryung, severokórejský vojenský expert z Kórejského inštitútu pre obranné analýzy v Soule.
„Ak by to Kimov režim myslel s vojnovou pripravenosťou vážne, skôr by si robil zásoby zbraní a munície, než by ich veľké množstvo posielal do zahraničia [do Ruska],“ povedal Lee.
Yang Moo-jin, prezident Univerzity severokórejských štúdií v Soule, uviedol, že Severná Kórea stále zaostáva vo svojich kapacitách konvenčných zbraní a čelí chronickému nedostatku základných zdrojov potrebných na vedenie vojny, ako sú potraviny a palivo.
Režim si ešte musí zabezpečiť plnú podporu Číny a Ruska, ak chce v regióne začať novú vojnu, povedal Jang a dodal, že „narušenie stability na Kórejskom polostrove nemusí byť nevyhnutne v záujme spojencov Severu, najmä Číny“.
