Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Po minulotýždňovom zásahu približne šesťdesiatich cieľov v Jemene patriacim husíjským militantom hlásia americkí predstavitelia úspech.
Generálporučík Douglas A. Sims II, riaditeľ Zboru náčelníkov štábov, v piatok uviedol, že Spojené štáty sú „celkom presvedčené“, že sa im podarilo úspešne znížiť schopnosť Húsíov pokračovať v útokoch raketami a bezpilotnými lietadlami na lode v Červenom mori - kampaň, ktorú jemenská frakcia spustila ako reakciu na izraelské bombardovanie Pásma Gazy.
Veľká časť svetovej lodnej dopravy však stále obchádza tranzitné body cez Červené more, ktoré sú v dosahu útokov Húsíov.
A samotní Húsíovia sa zdajú byť po útokoch koalície vedenej Spojenými štátmi neohrození. Na zhromaždeniach, ktoré sa konali cez víkend v hlavnom jemenskom meste Saná, ich priaznivci údajne skandovali: „Je nám to jedno a urobíme z toho svetovú vojnu.“
V pondelok Húsíovia zasiahli v Adenskom zálive kontajnerovú loď, ktorú vlastnia a prevádzkujú Američania.
V článku sa dočítate:
- kto sú husíovia,
- o spájaní jemenských frakcií v súvislosti s Palestínou,
- prečo sú analytici skeptickí voči útokom USA.
Najodvážnejší regionálny hráč
Húsíovia, oficiálne známi ako Ansar Allah alebo „Boží partizáni“, sú povstalecké hnutie, ktoré v roku 2014 prevzalo kontrolu nad mestom Saná. Ich úzke ideologické a taktické väzby na teokratický režim v Iráne sa odvtedy ešte viac prehĺbili, keďže Jemen sa zmietal v brutálnej občianskej vojne, v ktorej sa Húsíovia väčšinou bránili proti koalícii vedenej Saudskou Arábiou a Spojenými Arabskými Emirátmi, vyzbrojovanej a podporovanej aj Spojenými štátmi.
Zatiaľ čo bežní Jemenčania sa stále vyrovnávajú s hospodárskym kolapsom a rozsiahlou humanitárnou katastrofou, Húsíovia majú moc nad veľkými časťami krajiny, aktívne ohrozujú susedov v Perzskom zálive raketovými útokmi a útokmi bezpilotných lietadiel a držia tak v šachu jednu z najdôležitejších strategických námorných ciest na svete.
Analytici tvrdia, že táto nová fáza nepriateľstva ich môže skôr posilniť, než oslabiť. Po teroristickom útoku palestínskej militantnej skupiny Hamas na židovský štát zo 7. októbra uskutočnil Izrael operáciu, ktorej rozsahom a krutosť nemajú obdobu. Veľkú časť Gazy premenil na trosky, zabil viac ako 23-tisíc ľudí a paralyzoval obyvateľov Gazy.
Húsíovia sú súčasťou takzvanej „osi odporu“, siete militantných skupín napojených na Irán na celom Blízkom východe. Zatiaľ čo milície ako libanonský Hizballáh sa zjavne chcú vyhnúť priamej eskalácii s Izraelom, Húsíovia sa dostali do centra pozornosti tým, že sa postavili na stranu Palestínčanov a trvajú na tom, že svoje akcie v oblasti Červeného mora zastavia, keď Izrael prestane bombardovať Palestínu.
„Dostávajú to, čo chcú, a to pozíciu najodvážnejšieho regionálneho hráča, pokiaľ ide o konfrontáciu s medzinárodnou koalíciou zväčša naklonenou Izraelu, ktorá sa nestará o ľudí v Gaze,“ pre denník The Washington Post povedal Laurent Bonnefoy, výskumník, ktorý študuje Jemen na parížskej Sciences Po. „To im vytvára určitú formu podpory, a to na medzinárodnej úrovni, ako aj vnútri krajiny.“
Drony, rakety aj piráti. Ako povstalecká skupina ohrozila dôležitú obchodnú trasu Čítajte V hľadáčiku zahraničných mocností
Sympatie k Palestínčanom presahujú spory a rivalitu medzi spojencami, ktoré rozdeľujú Jemen, a tak si Húsíovia získavajú určitú priazeň aj u tých Jemenčanov, ktorí ich inak nepodporujú. Navyše, dokonca aj ich zarytí nepriatelia vrátane vlád v Saudskej Arábii a Spojených arabských emirátoch sa vyhýbajú podpore nedávnej kampane proti husíom vedenej Spojenými štátmi a varujú pred eskaláciou.
To, že Húsíovia teraz odolávajú medzinárodným leteckým útokom, je ďalším úspechom, na ktorý môžu byť hrdí.
„Myslím si, že snívajú o tom, že Američania alebo Izraelčania na nich zaútočia, pretože ich to stavia do pozície skutočnej odbojovej sily,“ povedal Mustafá Nomán, jemenský analytik, spisovateľ a bývalý diplomat, na brífingu v Chatham House v decembri, v čase, keď sa západné mocnosti viac sústredili na obranné akcie v Červenom mori.
Husíovia sa už dlho vyrovnávajú s tým, že sú v hľadáčiku zahraničných mocností. A nie je jasné, aký apetít majú Spojené štáty a Veľká Británia, druhá veľká západná mocnosť, ktorá sa minulý týždeň zúčastnila na úderoch, v súvislosti so začatím koordinovanej kampane na ďalšie oslabenie husíjských kapacít.
„Husíovia si možno spočítali, že po siedmich rokoch bombardovania zo strany Saudskej Arábie v priebehu jemenskej občianskej vojny je nepravdepodobné, že by letecký útok USA na jemenské ciele spôsobil výraznejšie škody alebo že by sa prípadné škody na ich vybavení alebo zariadeniach nedali rýchlo opraviť alebo nahradiť,“ poznamenal Gerald Feierstein, bývalý veľvyslanec USA v Jemene.
„Okrem toho by útok USA (alebo útok niekoho iného) na vojenské ciele Húsíov potvrdil z pohľadu Húsíov ich propagandu, že bojujú v prvej línii na podporu Palestínčanov a že ich operácie úspešne ohrozujú záujmy USA a spojencov,“ dodal.
Prevládajúci skepticizmus
Vojna v Gaze a jej dôsledky podľa Medzinárodnej krízovej skupiny „poskytli Húsíom príležitosť odvrátiť rastúci tlak verejnosti na praktiky v oblastiach pod ich kontrolou a umožnili im potlačiť vládnu opozíciu zatýkaním oponentov na základe obvinení zo spolčenia s Izraelom a USA“.
Vo Washingtone sú analytici naprieč politickým spektrom skeptickí voči stratégii Bidenovej administratívy v súvislosti s Húsíami. Jastrabi (politici, ktorí uprednostňujú vojnu alebo pokračovanie v eskalácii, opakom je holubica - pozn. red.) sa posmievali obmedzenému prístupu súčasnej kampane. Eliot Cohen z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie ju opísal ako „terapeutické bombardovanie“, ktoré z dlhodobého hľadiska môže len málo prispieť k oslabeniu schopností alebo odhodlania Húsíov.
„Je ťažšie nahradiť ľudí než veci a vyvolávanie strachu je účinnejšie ako snívanie o odstrašení,“ tvrdil Cohen a vyzval na údery, ktoré by zabili viac príslušníkov Húsíov, ako aj iránskych agentov a spojencov.
Po tom, čo útoky Húsíov na dopravné ciele pokračovali aj tento týždeň, si Ben Friedman, politický riaditeľ think-tanku Defense Priorities, ktorý presadzuje zdržanlivosť v zahraničnej politike USA, frustrovane povzdychol. Bidenova administratíva sa „musí rozhodnúť, či ustúpi a bude vyzerať bezradne, alebo bude nezmyselne eskalovať“.
„Jediná cesta, ako z toho von, je diplomatická,“ dodal.
