TAIPEI, BRATISLAVA. V Pekingu to prezentovali ako výber medzi vojnou a mierom.
Demokratické voľby na Taiwane, ostrove s 23 miliónmi obyvateľov, ktorý Čína považuje za súčasť svojho územia, mali ukázať, ako vzájomné napäté vzťahy budú vnímať voliči. Za „nebezpečenstvo“ už od začiatku čínski predstavitelia označovali Williama Laia, viceprezidenta a pokračovateľa súčasnej prezidentky Tsai Ing-wen.
Napriek varovaniam si však voliči Laia zvolili za nového prezidenta. Aj keď Lai Ching-te nepresadzuje úplnú nezávislosť Taiwanu a chce zachovať status quo, k Číne má kritickejší postoj ako jeho volební súperi. Akékoľvek zaváhanie či väčšiu kritiku však môže Čína podľa expertov využiť vo svoj prospech a na ostrovný štát, na ktorý si nárokuje, zväčšiť tlak.
Vidieť to takmer okamžite po voľbách – Taiwan už prišiel aj o jedného z diplomatických partnerov.
Zastrašovanie nepomohlo
Ešte v auguste zverejnilo čínske ministerstvo zahraničných vecí stanovisko, ktorým reagovalo na Laiovu zastávku v Spojených štátoch cestou do Južnej Ameriky. „Lai Ching-te sa tvrdohlavo drží separatistického postoja za ‚nezávislosť Taiwanu‘. Je to zdroj problémov,“ napísali.
