Článok pôvodne vyšiel na stránke Balkan Investigative Reporting Network.
BELEHRAD, PRAHA. Tomáš Libiak sa vykloní cez malé okienko, jedno z pätnástich, v typicky fádnej, funkčnej a zjavne opotrebovanej návštevnej miestnosti pražskej väznice Pankrác, aby si podal ruku s reportérom.
Vyzve ho, aby sa posadil, a napriek tomu, že vo väzení už strávil 15 mesiacov pre podľa neho falošné obvinenia, s humorom rozpráva, ako sa dostal do vyšetrovacej väzby v Českej republike.
Slovenský občan sa hnevá nielen na českú justíciu, ale aj na srbské orgány, ktoré ho v auguste 2022 najprv zatkli a zadržali a potom deportovali do Českej republiky.
Libiak a ďalšie zdroje oboznámené s prípadom tvrdia, že sa stal nezamýšľanou obeťou vnútorných bojov o pozície v srbskom establišmente a príliš horlivého stíhania, ktoré vedie zástupca srbského prokurátora pre organizovaný zločin Saša Drecun.
„Naučil som sa, že v Srbsku si vláda môže robiť, čo chce, a zákony ich nezaujímajú; tam nie ste nikým,“ povedal Libiak pre BIRN.
„Stal som sa obeťou vnútropolitických hier, bol som uväznený a odsúdený za neexistujúci zločin.“
Libiak a jeho právnici preto 28. decembra podali žalobu proti srbskému štátu na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Tvrdia, že úrady porušili jeho základné práva podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach, keď ho zadržali a následne vydali do Českej republiky.
Stalo sa tak po tom, ako koncom septembra podal na Ústavnom súde v Belehrade sťažnosť proti tomu, ako s ním srbské orgány zaobchádzali.
Podrobnosti o Libiakovom zatknutí, zadržaní a deportácii sa môžu dostať na pretras na súdnych pojednávaniach v Belehrade a Štrasburgu. To, čo sa podarilo BIRN-u zistiť, však už teraz vyvoláva vážne otázky o postupe Srbska v jeho prípade bez ohľadu na to, či porušil zákon, alebo nie.
Zatknutie
Libiakove problémy sa začali 28. augusta 2022, keď dostal pozvanie pripojiť sa k pätici strelcov na súkromnej strelnici v obci Novi Slankamen v severnej srbskej provincii Vojvodina.
Ako sa uvádza v súdnych dokumentoch, skupinu tvorili Milorad Tojagič z jednotky ministerstva vnútra pre bezpečnosť osôb a objektov a strelecký inštruktor tejto jednotky Mihailo Lakič. Okrem nich tam bol ešte Libiakov a Tojagičov spoločný známy. Libiak udáva, že ďalších dvoch mužov v skupine nepoznal. Jeden z nich bol Tojagičovým spolupracovníkom a druhý jeho priateľom.
Libiak tvrdí, že bol jednoducho v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, keď všetkých šiestich členov skupiny zatkla miestna polícia v nedeľu popoludní na strelnici.
Tento 35-ročný slovenský občan, ktorý hovorí viacerými jazykmi a žije v Dubaji, vedie zdanlivo úspešnú firmu na vývoz dreva s názvom Egzatronik, registrovanú v Spojených arabských emirátoch. Podľa súdnych dokumentov má Libiak ako riaditeľ mesačný príjem 30-tisíc eur a ako majiteľ dostáva dividendy vo výške približne 1,5 milióna eur ročne.
Libiak disponuje aj značným majetkom: súdne dokumenty uvádzajú 15 bytov v Dubaji s rozlohou od 60 do 150 štvorcových metrov. Vlastní tiež viacero spoločností na Slovensku, Malte, v Hongkongu a na Panenských ostrovoch a na bankových účtoch v Dubaji, Singapure, na Malte a v karibskom ostrovnom štáte Dominika má päť až šesť miliónov eur.
Libiak nie je ženatý a tvrdí, že Srbsko navštívil, aby sa stretol so svojou priateľkou z Čiernej Hory a pozrel si futbalový zápas belehradského klubu Červená hviezda.
Ako sa teda ocitol na strelnici? „Pozval ma kamarát; chlapi radi strieľajú, nie?“ povedal Libiak pre BIRN.
Všetci zatknutí boli vypočutí na prokuratúre pre organizovaný zločin v Belehrade 30. augusta 2022, Libiak ako posledný zo skupiny. Po tom, ako mu umožnili hovoriť s právnikom, ho vypočúvali len 40 minút, od 21.40 do 22.20 h. Zo zvukových záznamov vyplýva, že bol prítomný prekladateľ, ale výsluch nebol ani zďaleka produktívny. Bol skrátený „pre nedostatok času“.
Polícia prehľadala aj domy zatknutých osôb vrátane adresy, na ktorej sa Libiak zdržiaval.
Na druhý deň súd v Belehrade nariadil, aby Libiaka spolu s Tojagičom a Lakičom zadržali vo väzbe. Ostatní traja boli prepustení do 48 hodín od zatknutia.
Libiak tvrdí, že ho zadržali do počtu, keďže podľa srbského práva sú na obvinenie zo zločinného spolčenia potrebné tri osoby. „Bolo len výhodné vziať cudzinca,“ povedal.
Sídlo prokuratúry pre vojnové zločiny a organizovaný zločin (JTOK) na ulici Ustanička 29, kde Libiaka zadržiavali. (zdroj: BIRN)V období od 31. augusta do 26. októbra 2022 Libiaka držali v špeciálnej väzenskej jednotke belehradskej okresnej väznice, ktorá sa nachádza na rovnakej adrese ako sídlo prokuratúry pre vojnové zločiny a organizovaný zločin na ulici Ustanička 29. Libiak a jeho právnici tvrdia, že mu nebol umožnený primeraný prístup k pracovníkom veľvyslanectva ani kontakt s rodinou na Slovensku.
Libiak uviedol, že pred súdnym vypočutím ho vypočúval hlavný prokurátor prípadu Saša Drecun a v prítomnosti právnikov mu povedal, že čelí obvineniu z účasti na zločineckom sprisahaní s Tojagičom a Lakičom s cieľom zavraždiť srbského prezidenta Alexandra Vučiča za 200-tisíc eur.
Drecun je vysokopostavený prokurátor pre organizovaný zločin. V júni ho policajný inšpektor Dušan Mitič obvinil z marenia vyšetrovania rozsiahlej marihuanovej farmy, ktorá údajne požívala ochranu srbských štátnych bezpečnostných predstaviteľov.
Srbská prokuratúra pre organizovaný zločin (JTOK) na otázku o obvinení z atentátu neodpovedala.
Odkedy sa Vučič v roku 2012 dostal k moci, najprv ako podpredseda vlády, neskôr ako premiér a od roku 2017 ako prezident, jeho spojenci a médiá naklonené vláde opakovane varovali pred sprisahaním s cieľom zavraždiť ho. Jeho kritici tvrdia, že takéto tvrdenia sú skôr o vykresľovaní Vučiča ako mučeníka a snahe odvrátiť pozornosť od problémov vlády.
BIRN-u sa podarilo potvrdiť najmenej z troch rôznych právnych zdrojov, že v prvej fáze prípadu existovali operatívne informácie o možnom sprisahaní s cieľom zabiť niekoľko vysokých štátnych úradníkov.
Libiak povedal prokurátorom, že ich obvinenia sú nepodložené a nezmyselné.
„Vzhľadom na to, že moje podnikanie v Dubaji generuje ročný zisk mnohonásobne vyšší ako táto odmena [200-tisíc eur], je zrejmé, že neexistuje žiadna finančná motivácia na spáchanie takéhoto činu,“ povedal pre BIRN. Poprel správy miestnych médií, ktoré citovali anonymné zdroje, podľa ktorých predtým vycestoval do Iránu a Afganistanu.
V oficiálnom príkaze na vyšetrovanie sa nespomína sprisahanie s atentátom, ale uvádza sa v ňom, že Libiak je podozrivý zo sprisahania s Tojagičom a Lakičom s cieľom ukradnúť zbrane z priestorov ministerstva vnútra, prepašovať ich z krajiny a predať ich na európskych trhoch.
Libiak pre BIRN povedal, že Drecun ho varoval. Povedal mu, že ak nepodpíše priznanie, bude súdený, uznaný vinným a uväznený na 40 rokov.
„Fyzickým a psychickým nátlakom sa ma snažil prinútiť podpísať dohodu o vine, v ktorej by som sa priznal k nezákonnému držaniu zbraní, za čo by som dostal len podmienečný trest,“ tvrdí Libiak.
„Domnieval som sa, že takéto priznanie by potom mohol prokurátor použiť proti Tojagičovi a Lakičovi a na základe toho by ich obžaloval. Kvôli Tojagičovi aj pre to, že som nechcel byť odsúdený za taký závažný trestný čin, som odmietol takúto dohodu podpísať.“
Prokuratúra pre BIRN uviedla: „Vyjadrenia Tomáša Libiaka, teda osoby, o ktorej tvrdíte, že je Tomáš Libiak, pretože podľa JTOK je vo väzbe v Českej republike, považujeme za nepodložené, pretože z každého pojednávania je vyhotovený zvukový záznam a v spise sa nachádza prepis zvukového záznamu z pojednávania.“
Podľa dokumentov prokuratúry poskytnutých BIRN-u bolo základom tohto obvinenia to, že na strelnici sa okrem iných zbraní našli aj dve automatické pušky SIG Sauer 516 patriace srbskému ministerstvu vnútra, ktoré nie sú určené na používanie civilistami. Jedna puška bola registrovaná na Lakiča a druhá na Tojagičovho kolegu Aleksandra Spaleviča.
Tojagič aj Lakič pri výsluchu potvrdili, že išlo o zbrane ministerstva vnútra, a súhlasili s tým, že zbrane boli z priestorov ministerstva vynesené v rozpore s predpismi, ale len na účely cvičnej streľby na strelnici.
Na základe zaistených zbraní a munície prokurátori obvinili Tojagiča z vedenia organizovanej zločineckej skupiny, ktorá sa podieľala na „neoprávnenom získavaní“ zbraní z priestorov ministerstva vnútra na ich neoprávnený predaj na území EÚ. Libiakova podozrivá „úloha“ v tomto prípade spočívala v preberaní zbraní od Tojagiča a Lakiča, ich preprave a predaji v EÚ. O žiadnom sprisahaní s cieľom zabiť Vučiča sa nehovorilo.
Zdá sa, že srbské orgány mali aspoň nejaký dôvod podozrievať Libiaka z účasti na nelegálnom obchode so zbraňami.
Podľa dokumentov k prípadu, s ktorými sa reportéri BIRN oboznámili, 7. septembra 2022 prišli prokurátorom informácie od slovenského úradu Europolu, podľa ktorých Libiak „obstarával, vlastnil a predával rôzne zbrane“ – najmä krátke strelné zbrane a automatické pušky – klientom na Slovensku, v Holandsku, Rakúsku, na Ukrajine a vo Veľkej Británii.
Jeho hlavným zdrojom príjmov však bol predaj a distribúcia anabolických steroidov a podobných produktov, ktoré si vyžadujú schválenie úradom, napísal úrad.
Keď srbské ministerstvo vnútra 20. septembra požiadalo o ďalšie podrobnosti, Europol na Slovensku uviedol, že ide o „operatívne informácie“ a že nemá nič nové, čo by ich mohlo potvrdiť.
Libiak tieto informácie označil za „smiešne“.
„Aj za predpokladu, že by to bolo v systéme Europolu – čo som si nemohol overiť – nechápem, ako sa do systému mohli dostať takéto neoveriteľné informácie,“ povedal pre BIRN.
„Slovenská polícia dokonca tvrdí, že v súčasnosti nemá žiadne nové, relevantné alebo dokonca potvrdené informácie – niekto jednoducho vyslovil tieto veľmi závažné obvinenia, ktoré mi nikdy neboli predložené žiadnym orgánom činným v trestnom konaní.“
České väzenie
Napokon koncom októbra minulého roka Libiak a prokurátori uzavreli dohodu o vine a treste, v ktorej sa priznal, že cestoval na falošný pas štátu Dominika. Libiak dostal trest odňatia slobody na jeden rok s podmienečným odkladom na štyri roky.
Lakič tiež podpísal dohodu o vine a treste v prípade obvinení z nezákonnej výroby, držby, nosenia a obchodovania so zbraňami a výbušnými látkami a prišiel o prácu. Prípad Tojagiča bol postúpený miestnemu prokurátorovi v Sremskej Mitrovici vo Vojvodine. Vo februári 2024 sa má postaviť pred súd na základe obvinení z nezákonnej výroby, držby a predaja zbraní.
Libiakov prípad sa tým však neskončil.
Jeho pas našli policajti pri prehliadke bytu v luxusnej štvrti Nový Belehrad 29. augusta 2022.
Pas bol vydaný na meno Anton Gomez, ale na fotografii bol Libiak. Podľa súdnych dokumentov bol pas opakovane použitý na vstup do Srbska a jeho opustenie v období od 4. septembra 2020 do 16. augusta 2022.
„Prokurátor ma osobne informoval, že toto je jediný spôsob, ako sa môžem dostať von,“ povedal Libiak, keď sa priznal k použitiu falošného pasu.
„Po mučení, ktorému som bol posledné dva mesiace vystavený vo väznici na ulici Ustaniča 29, som sa rozhodol prijať túto dohodu a podpísal som ju 24. októbra 2022.“
Jediným problémom bolo, že pas v skutočnosti nebol falošný. A prokurátori to vedeli.
Dňa 16. septembra, teda dávno predtým, ako Libiak podpísal dohodu o vine, prokuratúra dostala správu od policajných expertov, v ktorej sa uvádza, že pas nie je falošný. Niekoľko dní predtým Libiakova obhajoba predložila dokumenty z Dominiky, ktoré dokazovali, že si legálne zmenil meno na Anton Gomez.
Ukázalo sa, že Libiak bol jedným z približne 7700 ľudí zo schémy na kúpu občianstva Dominikánskeho spoločenstva, ktorú v októbri odkryl investigatívny projekt OCCRP (Organised Crime and Corruption Reporting Project).
Libiak uviedol, že sa snaží vyhnúť diskutovanej legislatíve EÚ, podľa ktorej by občania EÚ platili daň z príjmu v únii bez ohľadu na to, kde žijú. Povedal, že pas stál 100-tisíc dolárov plus najmenej 35-tisíc dolárov na poplatkoch a províziách.
„Bola to dobrá investícia,“ povedal. „Vrátila by sa za niekoľko mesiacov.“
Prečo si však zmenil meno? „Tomáš Libiak neznie veľmi dominikánsky,“ povedal. „Povedali mi, že si môžem dať dominikánske meno ako Anton Gomez. Bolo to úplne legálne.“
Libiak tvrdí, že deň po podpísaní dohody o priznaní viny mu jeho právnik oznámil, že na neho bol v Českej republike vydaný zatykač. Keďže mal pocit, že ho prokuratúra zavádzala v súvislosti s jeho prepustením na základe dohody o priznaní viny, rozhodol sa podať odvolanie proti rozsudku s odôvodnením, že pas je v skutočnosti pravý.
Odvolací súd v Belehrade 28. februára tohto roku rozsudok zrušil a nariadil obnovenie procesu. Prokurátori 5. apríla obžalobu stiahli.
Medzičasom, 27. októbra 2022, však Libiaka premiestnili do vydávacej väzby. Tam zostal až do 25. mája tohto roka, keď bol vydaný do Českej republiky.
Len štatistika
Libiak v súčasnosti čaká na súdny proces v Českej republike v súvislosti s prípadom s krycím názvom „VIAGRA“, v ktorom je policajný vyšetrovateľ obvinený z pokusu o predaj informácií o tajnej operácii proti predajcom liekov na erekciu.
Libiak odmietol obvinenia z účasti na nelegálnej distribúcii hormonálnych prípravkov. A hoci ho 8. decembra 2023, teda takmer 17 mesiacov po tom, ako bol prvýkrát vzatý do väzby v Srbsku, prepustili na kauciu, prokuratúra sa proti tomuto rozhodnutiu súdu odvolala a v čase uverejnenia tohto článku zostáva vo väzení.
Jeho právnici medzitým napadli jeho vydanie zo Srbska a tvrdili, že v čase, keď bol vydaný do Českej republiky, pražskí prokurátori nezaslali žiadne trestné oznámenie ani obžalobu, ktoré by podporili ich tvrdenia proti nemu.
Súd v Belehrade už v marci – dva mesiace pred jeho vydaním – rozhodol, že „neboli získané žiadne informácie [z Českej republiky] o dôkazoch, ktoré by naznačovali existenciu dôvodného podozrenia“.
Libiak sa odvolal na ESĽP v Štrasburgu, hoci o jeho odvolaní ešte nerozhodol srbský ústavný súd.
Jeho advokáti v podaní na ESĽP tvrdia, že Libiak strávil dva mesiace vo väzbe v Srbsku, počas ktorej viackrát rokoval s prokurátorom o ukončení konania a prepustení z väzby. A napriek tomu, že súhlasil s uzavretím dohody o vine a treste s určitými zárukami prepustenia a vrátenia dočasne zaistených vecí, bol potom predmetom nezákonného konania o vydaní do Českej republiky.
Libiak pre BIRN povedal, že k demokracii mal predtým vlažný vzťah – veril v silných vodcov a v nutnosť obetovať slobody jednotlivca v záujme budovania silnej spoločnosti. Po skúsenosti zo zadržania však zmenil názor.
„Prečítal som viac ako sto kníh: Dostojevského, Solženicyna...“ povedal o svojom pobyte vo väzení. „Teraz sa zdá, že aj ja som sa stal ,štatistikou‘.“
