Autorka je analytička Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA).
Európske inštitúcie koncom roka 2022 prijali novú legislatívu, Akt o digitálnych službách (v origináli Digital Services Act, skrátene DSA) zameranú na reguláciu online prostredia a platforiem. Tá sa postupne zavádza do praxe a mala by pomôcť okrem iného aj s bojom proti dezinformáciám.
Vďaka jej celoeurópskej platnosti teda aj na Slovensku, ktoré má s odolnosťou spoločnosti voči dezinformáciám významný problém.
Téme regulácie online priestoru sa venuje aj slovenský europoslanec Vladimír Bilčík, ktorý sa na príprave tejto legislatívy podieľal ako tieňový spravodajca a považuje ju za prelomový nástroj v boji proti dezinformáciám.
Hovorí, že „sloboda má zmysel len vtedy, keď fakty a zdravá demokratická diskusia majú férovú šancu v online priestore. Platformy musia niesť väčšiu zodpovednosť“.
DSA ako kladivo na dezinformácie v EÚ?
Akt o digitálnych službách si dáva za cieľ vytvoriť bezpečnejšie online prostredie v Európe. Pre najväčšie platformy s ohľadom na počet ich používateľov platí DSA už od polovice roka 2023, pre tie menšie je zavedenie pravidiel nastavené do polovice februára 2024.
Zameriava sa na veľké online platformy, vyhľadávače, a teda aj na sociálne siete. Práve tie sú pre spôsob fungovania ich algoritmov dôležitou súčasťou problému.
Algoritmy totiž uprednostňujú a používateľom sociálnych sietí prioritnejšie ukazujú obsah, ktorý má vďaka polarizujúcemu a emotívne ladenému tónu príspevku vyššiu šancu zaujať a podnietiť ich ďalšie reakcie. Na príspevkoch, ktoré sú populárne, potom platformy získavajú aj cez reklamný priestor vyšší zárobok. Na úkor objektívnych informácií tak neraz šíria aj dezinformácie.
Bilčík spresňuje, že „ten zákon nie je postavený na tom, že by sme teraz išli určovať, čo je a čo nie je pravda, ale na tom, že ideme zmeniť biznis model fungovania tých platforiem. Musia byť oveľa otvorenejšie, deliť sa s nami informácie o tom, ako bojujú s dezinformáciami, ukázať nám, ako fungujú ich algoritmy, bojovať so šírením škodlivého, nenávistného a nelegálneho obsahu.“ Aj preto Bilčík hovorí o veľkej dôvere v to, že nám tento zákon pomôže, a pozitívne hodnotí, že už prináša prvé dáta a výsledky.
DSA ukazuje, že na platformy začala vyvíjať tlak a primala ich k prvým otvoreným reportom, v ktorých sa dozvedáme viac o ich fungovaní a napríklad aj o spôsobe moderovania obsahu. Umožnila tiež nahlasovanie nelegálneho obsahu, s ktorým sa platformy musia rýchlejšie vyrovnať.
Súčasťou DSA, ktorá by mala byť na rozdiel od doterajších snáh naozaj motivačná, je možnosť finančných postihov. V prípade, ak veľké platformy s viac ako 45 miliónmi používateľov nebudú dodržiavať nové pravidlá, hrozia im pokuty až do výšky šesť percent ich globálneho obratu. To pri hráčoch ako Facebook, Instagram, X (Twitter) či Tik Tok predstavuje naozaj významné čísla.
EÚ ako inšpirácia v regulácii platforiem
Európska únia sa už roky pýši svojím svetovým líderstvom v témach boja proti klimatickej zmene, ktorým časom v rámci strategického partnerstva inšpirovala aj našich amerických partnerov. V prípade novej legislatívy DSA a potrebnej snahe regulovať veľké platformy a sociálne siete, ktoré dlho odolávali podobným externým tlakom, kým neboli legislatívne podchytené, vidí Vladimír Bilčík podobný prípad.
V rámci jeho práce vo výbore proti zahraničnému zasahovaniu a misie do USA sa obával reakcie na novú legislatívu v podobe DSA, keďže tá významne cieli na reguláciu práve veľkých amerických platforiem pri ich fungovaní v európskom online priestore.
„Mysleli sme, že Američanom sa to nebude páčiť. Oni však boli za to vďační. Povedali, že nie sú schopní pre ich vnútorné politické problémy a rozdiely prijať niečo takéto a teraz vlastne preberú ten náš zákon. Čiže to, čo sme prijali v Európskom parlamente, má nielen dôsledky pre to, aby sa Slováci na internete mohli cítiť rovnako bezpečne ako napríklad Nemci, ale vlastne ten zákon nastaví, myslím si, aj globálne pravidlá v iných krajinách vrátane Spojených štátov amerických. Tu vidíme silu Európskej únie,“ upresňuje Bilčík.
Ochrana demokracie a volebný rok 2024
Ochrana európskej demokracie a boj proti dezinformáciám sú relevantné aj vo svetle nastávajúcich volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať úvodom júna 2024. Aj keď na Slovensku zatiaľ pozorujeme vyšší záujem o prezidentské voľby, ktoré sa v tomto roku konajú pred tými európskymi, je dobré vopred počítať s možnosťou, že klamlivé správy sa dotknú oboch.
V prvom prípade už vidíme začiatkom roka prvý hoax o údajnom americkom pase prezidentského kandidáta Korčoka. So zintenzívňujúcou sa kampaňou môžeme očakávať aj nárast podobných klamlivých správ. V prípade volieb do Európskeho parlamentu zatiaľ podobné správy nekolujú, pravdepodobne aj s ohľadom na nižšiu popularitu týchto volieb medzi Slovákmi.
Tú vidíme pri všetkých predošlých eurovoľbách, na ktorých sa občania Slovenska od vstupu krajiny do EÚ mali možnosť zúčastniť sa už štyrikrát, keďže v porovnaní s ostatnými členskými štátmi sa pohybujeme na chvoste v účasti. Pri voľbách do NR SR alebo pri prezidentských voľbách pritom Slováci vykazujú výrazne vyšší záujem. V prípade tých európskych sme sa od roku 2004 pohybovali od trinásť percent do necelých dvadsaťtri percent (pričom priemer EÚ sa držal medzi 42 až 50 percentami). Posledné voľby do NR SR mali pritom takmer 69-percentnú účasť a posledné voľby prezidenta necelých 49 percent v prvom a necelých 42 percent v druhom kole.
Možným cieľom dezinformátorov v nadchádzajúcich mesiacoch sú teda aj voľby do Európskeho parlamentu a dôveryhodnosť inštitúcie ako takej. Ten sa v uplynulom roku musel vyrovnať s korupčnou kauzou známou ako Katargate, keď boli viacerí členovia a pracovníci Európskeho parlamentu obvinení z korupcie a boli vyšetrované podozrenia zo zahraničného zasahovania. Takéto ovplyvňovanie chodu a práce Európskeho parlamentu je pritom v širšom meradle aj zásahom do demokratických procesov EÚ.
V reakcii na tento škandál Európsky parlament v septembri 2023 prijal zmeny vo svojich interných pravidlách tak, aby bola zvýšená transparentnosť aj zodpovednosť jeho pracovníkov. Ide napríklad o povinnosť poslancov informovať o ich stretnutiach s lobistami a so zástupcami tretích krajín, majetkové priznanie na začiatku a na konci mandátu či prísnejšie pravidlá pri konflikte záujmov, daroch aj pri druhom príjme.
Vladimír Bilčík, ktorý bol spravodajcom správy výboru parlamentu ING2 zameraného na zahraničné zasahovanie do demokratických procesov v EÚ, si myslí, že europarlamentu sa už podarilo so škandálom vyrovnať. „Myslím si, že to, čo sme dali dokopy (...), sú v niečom veľmi prelomové a revolučné veci pre to, ako by parlament mal fungovať v budúcnosti. Potrebujeme, aby parlament ostal otvorenou inštitúciou, ale musí byť bezpečnejší. To znamená, že potrebujeme vniesť oveľa viac bezpečnostnej kultúry do našej dennodennej práce. Poslanci by mali byť transparentnejší vo vzťahu k tomu, s kým sa stretávajú, keď pracujú na nejakých správach, aby jednoducho nevznikal priestor na akékoľvek korupčné praktiky,“ dodáva Bilčík.
Európska ombudsmanka O´Reillyová koncom roka 2023 pochválila spomínané reformy, no upozornila, že zatiaľ nie je jasné, ako bude zaistené riadne monitorovanie a dodržiavanie týchto prísnejších pravidiel. Vyzdvihla pritom dôležitosť vyjasniť tieto náležitosti práve pred nastávajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu. Tak, aby boli aj občania EÚ uistení, že chod Europarlamentu bude v budúcnosti odolnejší korupcii a vonkajšiemu zasahovaniu.
Tento článok vyšiel v rámci projektu realizovaného s finančnou podporou Európskej únie v rámci grantového programu Európskeho parlamentu v oblasti komunikácie. Obsah odráža názory autora a je zaň výlučne zodpovedná Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.
