OSLO. Masový vrah Anders Behring Breivik, ktorý v roku 2011 zabil 77 ľudí, sa v pondelok postavil pred súd v rámci pojednávania v spojitosti so žalobou, ktorú podal na Nórsko za podmienky v samoväzbe.
Breivik (44) prišiel na pojednávanie vo väznici Ringerike v tmavom obleku s vyholenou hlavou. Pri príchode sa na rozdiel od predošlých pojednávaní vyvaroval provokatívnych gest, komentuje AFP.
Pred súdom má dostať slovo v utorok popoludní. Súd médiám zakázal vysielať zábery z jeho výpovede z obavy, že by odsúdený túto príležitosť opäť využil na provokácie ideologickej povahy, informovala agentúra AFP.

Je odkázaný na antidepresíva
Pravicový extrémista je väznený oddelene od ostatných väzňov v rôznych prísne strážených zariadeniach už viac ako 11 rokov. Tvrdí, že predĺženie jeho izolácie je porušením článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý zakazuje "neľudské a ponižujúce" zaobchádzanie.
Breivikov právnik Oystein Storrvik v dokumentoch k žalobe uviedol, že "dlhé obdobie izolácie a absencia zmysluplnej interakcie spôsobili Breivikovi (psychologické) utrpenie, vrátane skutočnosti, že má teraz samovražedné sklony".
"Je odkázaný na antidepresívum Prozac, aby dokázal prežiť vo väzení," dodal.
Podľa právnika jediný osobný kontakt, ktorý Breivik má, sú stretnutia s ďalšími dvoma väzňami, ktorých vidí na jednu hodinu každé dva týždne pod prísnym dohľadom, i jeho stretnutia s väzenským personálom.
Breivik s odvolaním sa na ďalší článok Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý zaručuje právo na korešpondenciu, požiadal aj o zmiernenie obmedzení týkajúcich sa písania listov s ľuďmi mimo väzenia.
V cele, kde si Breivik odpykáva trest v posledných dvoch rokoch, má odsúdený k dispozícii televíznu miestnosť s počítačovými hrami, kuchynku či posilňovňu.
Väznica dokonca vyhovela Breivikovmu želaniu mať zviera a zaobstarala mu tri andulky, ktoré môžu po cele voľne poletovať, napísal nórsky denník Verdens Gang.
Loading
...
Niekoľko žalôb
Tento pravicový extrémista už podal na nórsku vládu niekoľko žalôb, v ktorých sa sťažoval na porušovanie svojich práv a podmienky výkonu trestu, pripomína AFP.
Pri útokoch z 22. júla 2011 Breivik najprv nastražil bombu vo vládnej štvrti v hlavnom meste Oslo.
Táto explózia pripravila o život osem ľudí. Zhruba o dve hodiny neskôr spustil streľbu na účastníkov letného tábora organizovaného mládežníckou organizáciou vládnucej Strany práce na ostrove Utöya, kde zastrelil 69 osôb.
Ako motív svojich činov uviedol odpor proti multikulturalizmu a podpore prisťahovalectva zo strany nórskej vlády.
Breivika v roku 2012 odsúdili na 21 rokov väzenia. V Nórsku je to maximálny možný trest, ktorý však môže byť neobmedzene predlžovaný v prípade, že by odsúdený stále predstavoval hrozbu pre spoločnosť.
O podmienečné prepustenie mohol Breivik požiadať po prvý raz až po desiatich rokoch. Súd však vlani vo februári jeho prvú takúto žiadosť zamietol s argumentom, že by po prepustení mohol stále predstavovať potenciálnu hrozbu.
Nórsky väzenský systém tradične kladie veľký dôraz na rehabilitáciu zločincov a nórsky prokurátor Andreas Hjetland tvrdí, že "nič nenaznačuje tomu, že by Breivik trpel fyzickými alebo psychickými problémami kvôli podmienkam svojho väznenia".
Breivik navyše doteraz podľa Hjetlanda prejavoval "malú vnímavosť voči rehabilitačnej práci".