PETROHRAD. Predseda arménskej vlády Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev spolu rokovali počas neformálneho summitu postsovietskeho Spoločenstva nezávislých štátov (SNS) v Petrohrade o mierových dohodách medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
Informovali o tom arménske a ruské médiá s odvolaním sa na Pašinjanovho hovorcu. Rozhovor sa odohral ešte v utorok.
"Počas neformálneho summitu SNS sa uskutočnili neformálne kontakty medzi arménskym premiérom a azerbajdžanským prezidentom. Posúdili otázky späté s mierovou agendou medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Rokovania boli v bilaterálnom formáte," povedala hovorkyňa Narzej.
Výmena zajatcov
Agentúra zverejnila snímku oboch predstaviteľov, ako spolu sedia pri stole bok po boku. Ruský denník Kommersant na svojom webe pripomenul, že hovorca ruského prezident Dmitrij Peskov uviedol, že Arménsko a Azerbajdžan sú pripravené dokončiť mierové rokovania a uzavrieť mierovú zmluvu.
Podľa zdrojov denníka by Alijev a Pašinjan mohli mierovú zmluvu podpísať krátko po Novom roku.

Tento mesiac si Arménsko a Azerbajdžan vymenili vojnových zajatcov. Tento krok k normalizácii vzťahov medzi oboma krajinami avizovali obe strany už skôr a zároveň potvrdili zámer urovnať svoje vzťahy a uzavrieť mierovú zmluvu. Mnohí pozorovatelia sú však opatrní, pretože za posledné tri desaťročia sa medzi krajinami nahromadilo napätie a nezhody.
Sporná hranica
Azerbajdžan a Arménsko viedli v posledných troch dekádach dve vojny o Náhorný Karabach, región medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, v ktorom historicky žilo väčšinovo arménske obyvateľstvo.
Boje v 90. rokoch si vyžiadali asi 30-tisíc mŕtvych a skončili sa víťazstvom Arménov. Azerbajdžan ale dobyl späť niekoľko území počas vojny v roku 2020.
Po bleskovej vojenskej ofenzíve z tohto septembra potom Azerbajdžan prevzal nad Náhorným Karabachom plnú kontrolu a väčšina z asi 120-tisíc etnických Arménov z regiónu utiekla. Arménsko počas azerbajdžanskej septembrovej ofenzívy v Karabachu nezasiahlo.
Predchádzajúcu vojnu z jesene 2020 ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom, mierovú dohodu sa však doteraz nepodarilo dosiahnuť. Sporné zostáva vymedzenie spoločnej hranice, ktorá je uzavretá a na oboch stranách je množstvo vojakov. V pohraničí sa opakovane odohrávajú ozbrojené strety.