PRAHA/VIEDEŇ/BUDAPEŠŤ. Vianočnú atmosféru v Česku cítiť už od konca novembra, keď sa začínajú vianočné trhy, námestia zdobia vianočné stromčeky a v mestách a na dedinách sa rozsvecujú vianočné svetlá, píše TASR.
Počas Štedrého dňa dodržiavajú Česi až do večera pôst a deťom sľubujú, že ak vydržia celý deň nejesť, uvidia zlaté prasiatko. Stôl má byť prestretý pre párny počet hostí, pretože nepárny počet údajne prináša smolu.
Rezeň namiesto kapra?
Niektoré domácnosti pripravia tanier navyše pre nečakaného hosťa alebo človeka v núdzi. Od štedrovečerného stola sa nesmie vstávať, pokým všetci nedojedia. Nikto nesmie sedieť chrbtom k dverám a od stola vstávajú všetci naraz, uvádza Český rozhlas.
K štedrovečernému menu patrí rybacia alebo hrachová polievka, kapor a zemiakový šalát. Mnoho Čechov však uprednostňuje pred kaprom vyprážaný rezeň.
V Česku počas Vianoc nesmú chýbať rozličné druhy koláčov, ako napríklad vanilkové rožky s vlašskými orechmi, maslové pečivo plnené alebo poliate džemom či čokoládou a taktiež perníky. Po večeri nasleduje rozbaľovanie darčekov a následne sa rodiny vyberú do kostola na polnočnú omšu.
Smútková poradkyňa: Človek môže prežiť Vianoce aj po strate blízkeho človeka. Zázraky sú všade dokola Čítajte Tradície a zvyky sa líšia a každá rodina má tie svoje. Spravodajský web Novinky.cz uvádza, že zvykom je odkladanie si šupín z kapra do peňaženky. Šupiny majú priniesť šťastie a peniaze.
K starším zvykom patrí púšťanie lodičiek zo škrupín vlašských orechov, ktoré majú predpovedať dlhý a šťastný život a tiež to, či bude tvorca lodičky v nasledujúcom roku cestovať, alebo sa bude zdržiavať doma. K zvykom patrí aj liatie olova. Z obrazov vytvorených z roztaveného olova sa veští budúcnosť.
To, či sa nezadané dievčatá vydajú, zisťujú hádzaním lodičky. Ďalšou tradíciou je krájanie jablka. Obľúbené je aj betlehemské svetlo, ktoré po krajine rozvážajú skauti a ľudia si ho tak majú možnosť priniesť aj do svojich domácností.
Podľa povier sa počas Štedrého dňa nesmie zametať, prať a vešať bielizeň, pretože to prináša nešťastie. Chudobu priťahuje požičiavanie si vecí a do roka skončí v chudobe ten, kto nikoho neobdaruje.
Na polnočnú omšu nechodia len veriaci
V susednom Rakúsku sa Vianoce stále oslavujú pomerne tradične. Už v polovici novembra sa otvoria vianočné trhy, na adventnom venci sa každú adventnú nedeľu zapáli jedna sviečka a na Štedrý deň sa potom už pri vyzdobenom stromčeku a vianočných piesňach, najmä Tichej noci, čaká na príchod Ježiška, ktorý Rakúšanom nosí darčeky.
Na Štedrý deň sa obchody zatvárajú podľa zákona o 14.00 h, ak to vyjde na nedeľu, sú tam ešte ďalšie obmedzenia. V tento deň sa nepremietajú žiadne filmy v kinách a nekonajú sa ani divadelné predstavenia či koncerty. Zatvorené sú takmer všetky bary a reštaurácie. Výnimočne sú otvorené niektoré kaviarne a reštaurácie, najmä v metropole Viedeň.
Vianočný stromček sa zdobí najneskôr na Štedrý deň. V rodinách, kde majú malé deti, sa toho zhostí sám Ježiško – alebo rodičia, ktorí stromček vyzdobia potajme v noci. Deti ho však môžu uzrieť po prvýkrát až na Štedrý večer, keď si pod ním nájdu darčeky. V iných rodinách zdobia stromček rodiny spoločne na Štedrý deň ráno.
Vianoce sú začiatkom konca náboženstva Čítajte Niektoré rodiny na Štedrý večer otvárajú okno, aby mohol prísť Ježiško, ktorý nikým nevidený prinesie darčeky pod vianočný stromček.
Štedrovečerná večera sa v rozličných spolkových krajinách líši. Zatiaľ čo v Burgenlande sa podáva hus s červenou kapustou a zemiakovými knedľami, v juhovýchodnom Štajersku majú tradičnejšie štedrovečerné špeciality v podobe studených jedál, pečené mäso sa totiž konzumuje až na sviatok Božieho narodenia 25. decembra.
Vo Vorarlbersku sa na Štedrý večer je syr raclette, v Korutánsku údená klobása, kyslá kapusta a čierny chlieb. Mnoho rodín jedáva na Štedrý večer ryby.
Po večeri zazvoní zvonček, deti idú k stromčeku, kde sú už uložené darčeky. Nerozbaľujú sa však hneď, najprv deti, niekedy spolu s dospelými, zaspievajú vianočné piesne a odrecitujú vianočné básničky, potom niekto zo starších prečíta vianočný príbeh z Evanjelia. Až potom môžu všetci začať rozbaľovať darčeky.
Štedrý večer sa završuje polnočnou omšou. V Rakúsku sa nazýva Christmette, i keď pôvodne tento termín vychádza z vianočného matutína, teda nočného bdenia, ktoré predchádza ranným chválam a následnej omši. To všetko sa však na Štedrý večer tradične konalo skôr, aby sa mohla začať prvá vianočná omša o polnoci.
Polnočná omša sa v niektorých farnostiach v súčasnosti začína aj o hodinu či dve skôr. Pre mnohých Rakúšanov patrí účasť na polnočnej omši k vianočným tradíciám bez ohľadu na to, či sú veriaci.
Magická moc posväteného vína
Vianočné obdobie sa v Maďarsku podobne ako inde v Európe začína prvou adventnou nedeľou. Štvortýždňové adventné obdobie sa od siedmeho storočia považuje za prípravu na sviatok Božieho narodenia.
Neodmysliteľnou súčasťou vianočného obdobia v Maďarsku je "szaloncukor", teda salónky plnené rôznymi náplňami – od marcipánu a ovocného želé až po čokoládový krém. Ďalšou obľúbenou vianočnou maškrtou je "bejgli". Sú to sladké rožky plnené makom či orechmi, uvádza Budapester Zeitung.
Tradičným vianočným jedlom v Maďarsku je rybacia polievka "halászlé". Táto pikantná polievka sa pripravuje z troch druhov rýb, a to z kapra, sumca a ostrieža. Druhým chodom je vyprážaný alebo zapekaný kapor či zubáč.
S rybami sa v Maďarsku spájajú aj povery. Rybie šupiny vraj prinášajú veľa peňazí a rodina, ktorá rybu zje, sa bude v nasledujúcom roku neustále posúvať vpred. Pre dobrý úlovok v budúcom roku ukladá rybár na Štedrý deň pod sviatočný stôl rybársku sieť.
Mali by sme sa snažiť o viac ako o pokojné Vianoce (komentár šéfredaktorky) Čítajte Ďalšou pochúťkou, ktorú možno nájsť v čase Vianoc na stoloch v Maďarsku, sú kapustové závitky. Toto jedlo sa pripravuje z nakladaných a kvasených kapustných listov spolu so zmesou ryže a mletého mäsa.
Zvykom, ktorý sa zachoval dodnes, najmä vo vidieckych oblastiach Maďarska, je pastierska alebo jasličková hra v podaní detí a mládeže. Chodia od domu k domu a za malý príspevok ponúkajú svoje predstavenie vianočného príbehu. Vyzbieraný príspevok sa používa na podporu ľudí v núdzi. Charakteristické je, že v centre príbehu nie sú traja mudrci, ale jednoduchí pastieri.
Po Štedrom dni a prvých dvoch vianočných sviatkoch prichádza 27. decembra sviatok svätého Jána evanjelistu. Mnohé rodiny, najmä v maďarsko-nemeckých dedinách, si v tento deň dávajú posvätiť víno. Podľa tradície by sa malo piť čerstvo posvätené víno, aby sa predišlo bolestiam hrdla v nasledujúcom roku.
Posvätené víno sa tiež nalievalo späť do naplnených sudov v nádeji, že v nasledujúcom roku bude bohatá úroda. V niektorých regiónoch Maďarska sa tiež verí, že posvätené víno má magickú moc a môže liečiť chorých ľudí a zvieratá.
Počas štedrej večere nejedia mäso a nepijú alkohol
V Poľsku sú Vianoce jedným z najdôležitejších katolíckych sviatkov. Oslavy Vianoc sa začínajú 24. decembra, ktorý je síce v Poľsku pracovným dňom, avšak mnohé podniky či obchody zatvárajú skôr a všetci sa chystajú na večeru, uvádza webový portál Culture.pl.
Poliaci sa počas Štedrého dňa postia. K stolu si podľa tradície zasadajú, keď sa na nebi objaví prvá hviezda. Pod obrus si vkladajú seno, ktoré ma pripomínať chudobu, v ktorej sa Ježiš narodil. Na stole prestrú jeden tanier navyše pre neočakávaného hosťa.
Večera sa začína modlitbou a lámaním oblátok. Každý pri stole dostane jednu oblátku, ktorú si rozdelí s ostatnými. Následne sa všetci posadia a začínajú večerať. Podľa tradície by mala byť večera zložená z 12 jedál – symbolizujúcich 12 apoštolov i 12 mesiacov v roku. V súčasnosti sa však táto tradícia až tak nedodržiava.
Poliaci počas štedrej večere nejedia mäso a nepijú alkohol. Medzi jedlá, ktoré sa objavujú na štedrovečerných stoloch, patrí cviklový boršč, hubová polievka, rybacia polievka, kyslá polievka z ražnej múky, pirohy, kapustové závitky s pohánkovou kašou, ryby či makové koláče a perník.
Mnohí Poliaci majú radi slede marinované v octe alebo v smotanovej omáčke. Chýbať nesmie ani kyslá kapusta, ktorú využívajú ako náplň do pirohov alebo ako prílohu. Na konci večere pijú kompót – takto volajú nápoj zo sušeného ovocia.
Stromčeky sa v Poľsku kedysi ozdobovali až na Štedrý deň, dnes už od tohto zvyku mnohí upustili a stromčeky ozdobujú skôr. Okrem tradičných ozdôb sa na stromčeku nachádzajú aj jablká, koláčiky, sladkosti a orechy. Vianočné darčeky si poliaci rozbaľujú po večeri. Darčeky nosí sv. Mikuláš alebo Hviezdička, Anjelik, Dieťatko či hviezdny muž Gwiazdor. Po rozbalení darčekov sa Poliaci vyberú na polnočnú omšu. Nasledujúce dni navštevujú svoju rodinu a blízkych.
Vianoce oslavujú dvakrát
Na Ukrajine pripravujú na Štedrý večer (Sviatvečir) 12 jedál, čo symbolizuje 12 apoštolov. Stôl sa prestiera obrusom, pod ktorý sa na každý roh stola kladie cesnak na odstrašenie zlých duchov.
Pre TASR to uviedla docentka Vira Berkovets, lektorka ukrajinského jazyka a ukrajinistiky na katedre ruských a východoeurópskych štúdií Univerzity Komenského v Bratislave.
Štedrý deň je posledným dňom 40-dňového predvianočného pôstu, takže pokrmy k večeri sa pripravujú bez mäsa, mlieka, vajec a masla. Ryba je však dovolená. Na štedrovečernom stole nesmú chýbať predovšetkým dve jedlá – kuťa (sladená dusená pšenica alebo ryža s makom, hrozienkami a orechmi) a uzvar (kompót zo sušených jabĺk a sliviek). Ostatné pokrmy sú ľubovoľné, malo by ich však byť 12. Podľa docentky sa to môže zdať veľa, no napríklad chlieb a soľ sa rátajú ako dve samostatné jedlá.
Za štedrovečerný stôl si rodiny obvykle sadajú po celodennom pôste, keď vyjde prvá hviezda. Večera sa začína modlitbou, zapálením sviečky a lyžičkou kute. V minulosti sa tiež s lyžicou kute vychádzalo na prah dverí, volalo sa na mráz: "Mráz, mráz, poď k nám kuťu jesť!" Potom mu ľudia prikazovali, aby neškodil domácim zvieratám ani ovocným stromom. Tento zvyk sa teraz vracia, aj keď sa ľudia už tak nezaoberajú poľnohospodárstvom.
Bez stromčeka a hodov, otec a syn idú na front. Aké sú Vianoce ukrajinskej rodiny Čítajte Na druhý deň, teda na samotné Vianoce, chodia rodiny do kostola a tiež sa navzájom navštevujú. "Je žiadúce, aby prvým hosťom v dome spomedzi cudzích bol muž, najlepšie čiernovlasý," uviedla Berkovets. V tento deň tiež deti chodia koledovať po domoch.
Na Ukrajine Vianoce neoslavujú všetci v rovnakom termíne a nájdu sa aj takí, čo Vianoce oslavujú dvakrát. V sovietskych časoch bol okrem prvých rokov nastolenia moci tento sviatok zakázaný.
K nahliadnutiu poskytla Berkovets aj niekoľko fotografií kalendárov zo sovietskeho obdobia. Napríklad v kalendári na rok 1929, teda tesne pred zrušením slávenia náboženských sviatkov, sa popri revolučných sviatkoch, ako Zvrhnutie samoderžavia či Deň Parížskej komúny, uvádzajú aj Vianoce a ďalšie nepohyblivé cirkevné sviatky, a to podľa gregoriánskeho kalendára. Sviatky paschálneho cyklu sú však počítané podľa juliánskeho kalendára.
"Babička hovorila, že Vianoce sú vždy pred Novým rokom, teda 25. decembra," poznamenáva Berkovets. Sama vraví, že jej generácia oslavovala Vianoce 7. januára (keď je v juliánskom kalendári 25. decembra). No v poslednom čase zosilnela na Ukrajine tendencia sláviť Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára ako "súčasť návratu Ukrajincov k svojej vlastnej kultúre a túžby vzdialiť sa od Moskvy".
"Myslím si, že je to logické z astronomického aj praktického hľadiska," uviedla docentka, pričom poukázala na zimný slnovrat, ktorý je krátko pred gregoriánskymi Vianocami. Okrem toho je podľa nej nedôstojné dosýta sa najesť počas novoročných osláv a potom predstierať, že človek dodržiaval predvianočný pôst.
Jej rodina i mnohí známi oslavujú v posledných rokoch Vianoce dvakrát – v decembri i v januári. Januárové oslavy však u nich nezahŕňajú štedrú večeru a spomínaných 12 jedál. "Myslím si, že ešte nejaký čas budú na Ukrajine paralelné dátumy osláv," uviedla docentka.
Od 1. septembra tohto roku (teda od nového liturgického roka) Pravoslávna cirkev Ukrajiny aj Ukrajinská gréckokatolícka cirkev prešli na západný kalendár, takže aj cirkevne sa tohtoročné Vianoce slávia v rovnakom čase ako v latinskej cirkvi.
Vianočné tipy a recepty:
- Vianočné darčeky: pre mamu, pre otca, pre deti, pre babku, pre dedka, pre teenagerov
- Vianočné recepty: štedrá večera, medovníky, plnené oriešky, vanilkové rožky, medové rezy, vianočné koláče
- Vianočné filmy: TV program, romantické, komédie, rozprávky a animáky
- Vianočné pesničky: koledy, hity, texty
- Vianočné priania a vinše a obrázky na stiahnutie
- Vianočné trhy: v Bratislave, Košiciach, Prešove, Žiline, Trnave, Martine, Trenčíne, Poprade
- Vianočné dekorácie: ako zabaliť darčeky ekologicky, trendy v roku 2024, ako vyzdobiť stromček
- Naj roka 2024: knihy roka, najlepšie filmy, najlepšie rozprávky, najlepšie seriály
- Aké bude počasie na Vianoce
