PRAHA, BRATISLAVA. Štrnásťročné dievča v ruskom meste Brjansk prinieslo do školy brokovnicu a začalo strieľať. Zabilo jednu spolužiačku a následne spáchalo samovraždu. Okrem toho za sebou zanechalo päť zranených. Dievča sa na škole dlhodobo cítilo šikanované.
Krátko po tragickej streľbe v Prahe česká polícia pracuje s hypotézou, že útok v Brjansku mohol inšpirovať aj útočníka, ktorý má na Karlovej univerzite na svedomí životy 14 ľudí. Vychádzajú zo správ na sociálnej sieti telegram.
Podrobné informácie o teroristických útokoch so sebou vždy nesú riziko, že inšpirujú ďalších ľudí. Ich páchatelia sa o to často snažia. Príkladom je nórsky terorista Anders Behring Breivik, ktorý pred svojím útokom v roku 2011 zverejnil extrémistický manifest.
Na Breivikov prípad upozornili v otvorenom liste aj českí študenti a študentky žurnalistiky a komunikačných štúdií. Poukázali na to, že v čase, keď sa v Prahe príbuzní snažili zistiť informácie o svojich blízkych na mieste činu, niektoré médiá zverejňovali (vtedy ešte) údajné fotografie páchateľa, informácie o jeho pôvode či možný motív vraždenia.

V liste podotýkajú, že páchatelia sa často odvolávajú na predchádzajúcich páchateľov ako svoje vzory. „Cieľom útočníkov je, aby sa tieto zápisky vrahov spolu s menom a podobou dostali na verejnosť,“ píše sa v otvorenom liste.
V piatok už českými médiami prebehla informácia, že polícia stotožnila a zadržala človeka, ktorý sa vo štvrtok večer vyhrážal, že napodobní pražského útočníka.
Novinári, ale aj ľudia, ktorí majú účty na sociálnych sieťach, sú tak postavení pred dilemu – informovať o dianí v reálnom čase, podrobne a zo všetkých pohľadov alebo zdržanlivo a za cenu, že niektoré informácie, napríklad videá či fotografie páchateľa alebo obetí, jednoducho nezverejnia.
Obete treba chrániť
„V záujme informovania o rozsahu útoku, zverejňovanie fotografií a videí musí zohľadňovať ochranu dôstojnosti obetí a ich rodín a verejný záujem,“ píše sa v dokumente o žurnalistickom pokrývaní terorizmu a extrémizmu, ktorý vydala bosnianska misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Médiá sa podľa týchto pravidel majú zameriavať v prvom rade na obete a preživších, pri uvádzaní počtov mŕtvych a zranených by mali používať len oficiálne informácie, aby nešírili tragické fámy.
Dokument zároveň necháva rozhodovanie o hraniciach medzi ochranou obetí a verejným záujmom na editorov médií. „Rozsah, v ktorom médiá poskytnú priestor páchateľovi a ideológii, musí byť výsledkom citlivého editorského zváženia, ktoré sa bude vyhýbať zovšeobecňovaniu,“ píše.
Zverejňovanie podobizne údajného páchateľa tak má zmysel napríklad, keď po ňom polícia ešte stále pátra. Ak je útočník chytený alebo po smrti, zverejňovanie sa vzďaluje verejnému záujmu.
Analytický dokument britského bezpečnostného think-tanku RUSI poukazuje na to, že médiá sa pre svoju otvorenú povahu ľahko stanú nástrojom teroristov, ktorí sa snažia šíriť svoju agendu. Jej súčasťou je aj šírenie dojmu, že protiteroristické opatrenia sú totalitné a kontraproduktívne.
Na trend, v rámci ktorého sa vďaka internetu mladí ľudia inšpirujú od radikálov, upozornila v roku 2021 aj NBC. V Británii začiatkom roka identifikovali dovtedy najmladšieho extrémistu, ktorý plánoval spáchať teroristický útok.
„Zmenu v povahe hrozby umožnili dva výrazné trendy v terorizme za posledných dvadsať rokov,“ napísala NBC. Vynorili sa „osamelí vlci“ a možnosť rýchlej radikalizácie na internete. Súčet oboch premenných znamená nárast počtu mladých ľudí, ktorí prepadnú extrémizmu.
„Keď radikalizácia nastane v obývačke a nie v modlitebniach a vo chvíli, keď teroristický čin už nevyžaduje komplexné plánovanie, prekážky sa zmenšujú a aj tínedžeri sa na terorizme dokážu zúčastňovať,“ komentuje NBC.

Kedy treba šíreniu informácií brániť
„V prípade šírenia nenávisti, paniky a strachu majú médiá použiť dostupné nástroje na sociálnych médiách a komunikačných kanáloch, aby ich potlačili,“ pokračuje dokument OBSE.