Text vyšiel na webe Aktuálne.cz
Výprava, ktorá sa vydala v januári 1973 dobyť najvyššiu horu Ameriky – Aconcaguu – skončila smrťou dvoch jej členov. Špekulácie o tom, či išlo o nešťastnú náhodu alebo vraždu, sa nikdy nepodarilo uspokojivo potvrdiť, ani vyvrátiť.
Denník The New York Times teraz zverejnil snímky z fotoaparátu, ktorý dvojica iných horolezcov objavila po päťdesiatich rokoch. Patril jednej z obetí, ktorá priebeh výpravy zachytila.
Skupine chýbala spolupatričnosť
Je to už polstoročie, čo sa skupina ôsmich Američanov rozhodla zdolať najvyššiu horu mimo Ázie, 6 961 metrov vysokú Aconcaguu v Argentíne. Výprava, ktorú tvorili prevažne členovia miestneho horolezeckého klubu, bola zložená z právnika, lekára, psychiatra, študenta geológie, policajta, chovateľa dobytka, inžiniera NASA a učiteľa. Miguel Alfonso, ktorý bol ich sprievodcom v horách, ich označil za víkendových horolezcov.
Zabudnuté prvenstvo. Najťažšiu cestu na strechu sveta zvládli alpským štýlom len Slováci Čítajte Roberto Bustos, horolezec, ktorý pripravil základný tábor skupiny, súhlasne prikyvuje. "Chýbala im skupinová spolupatričnosť. Podľa môjho názoru neboli pripravení na takú zvláštnu a veľkú horu, akou je Aconcagua," hovorí.
Novinár Rafael Morán, ktorý s členmi skupiny robil rozhovor krátko pred ich výstupom na horu, bol ešte pesimistickejší. "Odhadoval som, že jeden z nich sa už nevráti," hovorí pre The New York Times.
"Od začiatku expedície som si myslel, že je veľmi improvizovaná. Okrem jednej členky - Janet Johnsonovej - im chýbali skutočné skúsenosti," spomína. Johnsonová bola jednou z dvojice horolezcov, ktorí expedíciu neprežili.
Denník New York Times vyvolal snímky z nájdeného fotoaparátu so súhlasom rodiny Janet Johnsonovej.
Loading
...Fotoaparát našli v topiacom sa ľade dvaja horskí vodcovia vo februári 2020. Spolu s ním topiaci sa ľadovec po takmer 50 rokoch odhalil aj chýbajúce rameno ženy, jej batoh, rukavice, červenú bundu a jeden vyfotený film.
Johnsonová bola vyštudovaná učiteľka, ale živila sa ako knihovníčka, aby si našla čas na horolezectvo. Bola jednou z prvých 82 ľudí na svete, ktorí vystúpili na viac ako 50 coloradských vrcholov vyšších ako 4 200 metrov nad morom, zdolala vrcholy aj v zahraničí a jej fotografie zdobili titulné strany odborných časopisov.
Podľa jej sestry bola táto vtedy tridsaťšesťročná žena najšťastnejšia v horách. "Myslím, že Janet sa snažila ukázať sebe a našej matke, že dokáže všetko, čo si zaumieni. Aj keď bola lesbička," naráža Judie Abrahamsonová na to, že Janet odišla z domu po tom, čo ju rodičia vo veku 21 rokov poslali do nemocnice na liečbu homosexuality. "Keď bola v horách, bola sama sebou," dodáva.
Pre Johnsonovú však bola expedícia osudná, rovnako ako pre Johna Coopera, inžiniera NASA, ktorý pracoval v riadiacom stredisku vesmírnej agentúry, keď sa prví ľudia prechádzali po Mesiaci.
Nechajte ma tu zomrieť
Osemčlenná skupina mala od začiatku problémy. Polovica členov sa ťažko prispôsobovala nadmorskej výške a nedostatku kyslíka, preto zostali v základnom tábore. Štvorica, ktorú tvorili Johnsonová
, Cooper, policajt Bill Zeller a chovateľ dobytka Arnold McMillen, pokračovala až na vrchol.
Udalosti, ktoré nasledovali, sú známe len z výpovedí Zellera a McMillena. V nádeji, že dosiahnu vrchol za jeden deň, sa štyria horolezci vydali na cestu s minimálnym vybavením.
Keď sa zotmelo a museli prenocovať v ľadovcovej jaskyni, ktorú si sami vykopali, nemali spacáky, v ktorých by mohli stráviť noc. Cooper sa rozhodol vrátiť do základného tábora na druhý deň ráno a absolvovať dvojhodinovú cestu sám.
Preživší uviedli, že si nevšimli, že by mal nejaké zdravotné problémy. Napriek tomu sa do tábora nikdy nedostal.
Loading
...Cesta na vrchol bola pomalá a v jednom momente muži stratili Johnsonovú z dohľadu. Keď ju našli, ležala 30 metrov od chodníka. "Nechajte ma tu ležať a zomrieť," povedala im údajne. Skupina sa rozhodla prenocovať, ale stav Johnsonovej sa nezlepšil - nemohla vstať a ruky jej opuchli a sčerneli. McMillen preto zišiel dolu, aby vyhľadal pomoc.
Zeller sa následne tiež rozhodol zostúpiť a postaviť si tábor a stan. Johnsonová, ktorá si mala cítiť lepšie, sa k nemu mala dostať neskôr. To sa však nestalo a ženu už nikdy nikto nevidel.
Zeller sa stretol s McMillenom, s ktorým strávili noc v stane. Keď Johnsonová neprišla ani ráno, pokračovali dole do základného tábora. Bolo zrejmé, že horolezec neprežil.
Nehoda alebo vražda?
Smrť dvoch členov expedície sa v Argentíne okamžite stala veľkou témou. Neúplné údaje a rozpory vo výpovediach horolezcov spôsobili, že sa začali šíriť príbehy o nevydarenom milostnom trojuholníku, zmiznutom batohu plnom peňazí alebo nájomnom vrahovi, ktorý prekročil hranice štátu.
V liste od americkej vlády, ktorý dostala Johnsonovej rodina, sa uvádza len to, že "podrobnosti sú neúplné". Sudca preto vyzval na vyšetrovanie. Trvalo však tri roky, kým sa telá obetí z High Mountain dostali na stôl patológa.
"Tvrdili, že všetko bolo naplánované. Že to nebola nehoda, že ju niekto zrazil a snažil sa to nafingovať, aby to vyzeralo, že spadla z útesu z únavy," opisuje Alberto Colombero pocity svojho otca a jeho kamaráta, s ktorým objavil telo Janet Johnsonovej dva roky po jej smrti, v roku 1975.
Tvár ženy bola roztrhnutá na troch miestach, na nej aj na oblečení bola krv a horolezkyňa mala okolo seba stále priviazané lano.
Na vrchole Everestu stál aj Čarnogurský ml. Nepamätá si to a bez sprievodcov by neprežil Čítajte "Zvláštne bolo, že na jej tvári bol kameň. V oblasti sa žiadne kamene nenachádzali, niekoľko metrov okolo bol iba ľad, kameň tak musel pochádzať odinakiaľ," citoval Colombera denník The New York Times.
Patológ našiel na Cooperovom tele aj zvláštne zranenia. V hrudi mal okrúhlu hlbokú dieru, ktorá sa tiahla až k chrbtici. Príčina smrti bola u oboch rovnaká - poranenia lebky a mozgu.
"Boli zabití. Obaja. Takéto zranenia si nespôsobíte," domnieva sa patológ Daniel Araujo, ktorý telá skúmal. Dodal, že jeho kolegovia dospeli k rovnakému záveru.
Vyšetrovanie sa však nikdy neuskutočnilo, pretože v Argentíne sa začal vojenský prevrat.
Fotografie, ktoré si nechal vypracovať denník The New York Times, zachytávajú začiatok expedície, okamihy, keď sa skupina rozdelila na dve časti, a deň, keď Cooper skupinu opustil.
Johnsonová v ten istý deň urobila ešte niekoľko fotografií a tá, ktorá vznikla za súmraku, je zároveň poslednou, ktorú urobila. Zomrela o niekoľko hodín neskôr.
Snímky, ktoré nenaznačujú, že by žena trpela bolesťami, nakoniec nevniesli do prípadu žiadne nové svetlo.
Vysvetlenie neprinesú ani pozostalí - všetci zvyšní členovia výpravy už zomreli, posledný z nich minulý rok.
