BERLÍN. Najstaršiu známu pevnosť postavili pred 8000 rokmi na Sibíri lovci a zberači. Vyplýva to z výsledkov novej štúdie zverejnenej v odbornom žurnále Antiquity.
Archeológovia dlhodobo spájali pevnosti s trvalými poľnohospodárskymi osídleniami, no tento zhluk opevnených obydlí odhaľuje, že prehistorické skupiny ľudí budovali opevnenia výrazne skôr, ako vedci pôvodne predpokladali.
Títo lovci a zberači "popierajú konvenčné stereotypy o primitívnych a nomádskych spoločnostiach a naznačujú, že vedeli budovať zložité stavby," uviedla archeologička a jedna zo spoluautoriek štúdie Tanja Schreiberová z Freie Universität v Berlíne.
Archeológovia skúmali pozostatky pevnosti ležiacej neďaleko rieky Amňa v Chantyjsko-mansijskom autonómnom okruhu v Rusku. Pevnosť tvorilo približne 20 opevnených polozemníc rozdelených do dvoch lokalít – Amňa I a Amňa II. Polozemnica je typ stavby čiastočne zahĺbený do zeme. Zemľanka je zahĺbená úplne.
Rádiokarbónová analýza ukázala, že lokalita bola po prvý raz osídlená v mezolite, čiže v strednej kamennej dobe. Každá polozemnica bola obohnaná násypom a palisádou. Tieto dva stavebné prvky naznačujú, že stavitelia mali "pokročilé znalosti z oblasti poľnohospodárstva a obrany," uviedli archeológovia vo vyhlásení.
Vedci však nepoznajú dôvod vytvorenia opevnení. Jedným z dôvodov mohla byť strategicky výhodná poloha ponúkajúca dobrý výhľad na krajinu. Stavitelia tak mohli včas spozorovať blížiace sa potenciálne nebezpečenstvo, ale aj sledovať pohyb zveri po krajine. Záhadou tiež zostáva, kto stavbu pevnosti nariadil: či ju nariadila vybudovať vládnuca vrstva pre seba, alebo ju postavila celá komunita na ochranu obyvateľov a cenností, uvádza Schreiberová.
