SANÁ, BRATISLAVA. Maersk, Hapag-Lloyd, CMA CGM a MSC patria medzi najväčších lodných prepravcov na svete. Spolu s britským ropným gigantom BP (v minulosti British Petroleum) aktuálne pozastavili plavbu svojich lodí cez Červené more a Suezský prieplav.
Príčinou sú útoky Húsíov - šiitskej povstaleckej skupiny z Jemenu. Tá v posledných dňoch vystupňovala útoky na komerčné lode plaviace sa v Červenom mori, ktoré cez Suezský prieplav už viac ako 150 rokov skracuje námornú cestu z Indického oceána do Stredozemného mora. Súčasné obchodné lode tak budú musieť na ceste do svojich destinácií oboplávať celý africký kontinent.
Situácia ohrozuje dodávky energetických surovín, ale aj potravinárskych produktov, ako napríklad obilia či palmového oleja, do Európy.
Zhoršujúca sa bezpečnostná situácia primala Spojené štáty, aby sa postavili na čelo medzinárodnej námornej koalície, ktorá sa pokúsi Červené more zabezpečiť. Operácia má názov Prosperity Guardian - Strážca prosperity.
"Červené more je kriticky dôležitá námorná cesta, ktorá je základom pre slobodnú plavbu a významným komerčným koridorom," vyhlásil americký minister obrany Lloyd Austin.
Ku koalícii sa pridali aj Spojené kráľovstvo, Bahrajn, Kanada, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Seychely a Španielsko.
V článku sa dočítate:
- kto sú Húsíovia, ktorí útočia na obchodné lode,
- prečo ich napádajú,
- aký má situácia dosah na globálny obchod a ceny energií,
- prečo si Washington musel vybrať z dvoch zlých možností.
Bojujú už roky
Séria útokov na komerčné lode v Červenom mori sa v posledných dňoch iba vystupňovala, jej korene sú staršie. Siahajú do deväťdesiatych rokov, keď sa v Jemene sformovala skupina Húsíov, oficiálne nazývaná Ansar Alláh (stúpenci Boha).
Húsíovia boli pôvodne opozičnou skupinou, mohutneli a začiatkom tisícročia prijali motto "Boh je najväčší, smrť Amerike, smrť Izraelu, prekliati nech sú Židia, víťazstvo Islamu". V roku 2014 sa Húsíom podarilo dobyť mesto Saná a zvrhnúť vládu. Jemen sa odvtedy zmieta v občianskej vojne, kde má každá zo strán skupinu spojencov, ovláda časť štátu a vyhlasuje sa za legitímnu vládu.

Odpor k Amerike, Izraelu a šiitské vyznanie spájajú Húsiov s Iránom, ktorý je ich najsilnejším spojencom a dodáva im výzbroj. Húsíovia na lode útočia raketami, dronmi, ale aj pirátskou metódou nalodenia sa a únosu lode, na ktorú používajú aj vrtuľníky. Irán ich používa aj na útoky proti sunitským štátom. V roku 2019 napadli a poškodili saudskoarabské ropné zariadenia Abkajk a Churajs. Viaceré štáty za sponzora útoku označili Irán, ktorý to poprel.
Aktuálne Húsíoviai napádajú v Červenom mori lode, o ktorých predpokladajú, že dodávajú tovar do Izraela. Niekoľko lodí, ktoré sa stali obeťami útokov, však do Izraela nesmerovalo a neplavili sa ani pod jeho vlajkou. Izrael aktuálne vedie pozemnú inváziu ako odvetu za októbrový teroristický útok hnutia Hamas, Húsíovia vyjadrili podporu Hamasu.
Svoje útoky na lode sústreďujú v úžine Báb el-Mandeb medzi Eritreou a Džibutskom na západnej strane a Jemenom na východe. Prieliv je široký zhruba 30 kilometrov.

Koalícia s lietadlovou loďou
Spojené štáty presunuli z Perzského zálivu do Červeného mora lietadlovú loď Dwight Eisenhower aj s podpornou flotilou, iné americké bojové lode už v Červenom mori operujú dlhšie. USA sú námornou veľmocou číslo jeden, žiadny iný štát aktuálne nedokáže presunúť takúto palebnú silu do oblasti.
Silnejšia námorná prítomnosť dáva Spojeným štátom možnosť nielen chrániť lode pred napadnutím, ale aj vykonať protiútoky, podotýka vo svojej analýze americká prognostická spoločnosť Stratfor. Pre Washington to môže znamenať zmenu stratégie, pretože "dosiaľ bol opatrný pri provokáciách zo strany Húsíov a iných predĺžených rúk Iránu v oblasti, aby nevyvolal intenzívnejšiu eskaláciu s Teheránom", píše Stratfor.
Analýza zároveň upozorňuje na to, že operácia Prosperity Guardian nemá jednoznačne určené ciele, no napriek tomu pravdepodobne dokáže obmedziť dosah útokov. Okrem odstrašenia útočníkov dokážu koaličné lode rýchlejšie reagovať na akýkoľvek incident alebo núdzové volanie napríklad v prípade, že sa Húsíovia pokúsia nalodiť na civilnú loď a uniesť ju.
Obchodné spoločnosti však aj tak budú musieť plavbu cez Červené more obmedziť. Nebezpečenstvo neklesne na nulu a plavba v konvoji eskortovanom bojovými loďami prináša osobitné problémy, upozorňuje Stratfor. Takto sprevádzané lode by sa museli zoradiť do konvoja a plaviť sa pomalšie, čím by sa z nich, paradoxne, stali ľahšie ciele.
Niektoré spoločnosti sa tak nevyhnú alternatíve, že namiesto Červeného mora a Suezského prieplavu budú musieť oboplávať Afriku "historickou" trasou okolo Mysu dobrej nádeje. V niektorých prípadoch to bude znamenať predĺženie plavby, v iných nutnosť zaangažovať viac komerčných lodí. Spoločnosti pri plavbách musia brať do úvahy aj cenu poistného či ochotu poisťovní poistiť plavidlá a náklad plaviace sa cez nepokojné oblasti.
Vianoce sú v bezpečí, ropa menej
Cez Červené more a Suezský prieplav sa plaví 40 percent tovaru medzi Európou a Áziou, povedal pre agentúru AP John Stawpert z Medzinárodnej námornej obchodnej komory (International Chamber of Shipping). "Má to potenciál spôsobiť závažné hospodárske následky," povedal.
Do Európy sa pritom už dostal takmer všetok tovar, ktorý má nasýtiť vianočný dopyt, hoci problém v námornej doprave by mohol spôsobiť omeškania pri objednávkach z internetu.
BBC upozorňuje aj na fakt, že cez Suezský prieplav v prvej polovici roka 2023 prešlo deväť miliónov barelov ropy denne. Ceny ropy zatiaľ na situáciu nereagovali prudko, no ak by sa to stalo, zdraželi by palivá na čerpacích staniciach a tieto zvýšené ceny by mohli zrýchliť aj infláciu.
Suez a Panama
Ohrozenie strategickej námornej trasy je problémom pre Európu aj pre Áziu, poznamenáva agentúra AP. Obmedzenie plavby v Červenom mori totiž nastalo v čase, keď je pre nedostatok vody obmedzená aj plavba v Panamskom prieplave. Ten je dôležitou obchodnou cestou medzi Áziou a Spojenými štátmi. Niektoré spoločnosti si preto namiesto Pacifiku naplánovali trasy cez Indický oceán a Červené more do Atlantiku.
Situácia, že by bola naraz obmedzená plavba v Suezskom aj v Panamskom prieplave, tu ešte nebola, hovorí pre AP Simon Heaney, analytik námornej konzultačnej spoločnosti Drewry. Ani jeden z prieplavov aktuálne nie je uzavretý, no v krátkodobom horizonte sa ich dostupnosť zhoršila.