SANTIAGO. Obyvatelia Čile v nedeľňajšom referende odmietli druhý návrh novej ústavy, ktorá mala nahradiť základný zákon z obdobia diktatúry generála Augusta Pinocheta (1973 – 1990).
Kým pred vyše rokom odmietli progresívne ladený návrh, tentoraz ich neoslovila ani jeho konzervatívnejšia verzia.
S návrhom vypracovaným Ústavnou radou, v ktorej dominujú konzervatívne strany, súhlasilo podľa referendovej komisie len 44,2 percenta voličov, 55,8 percenta bolo proti.
Kritici zmeny upozornili na úbytok práv
Ľavicový prezident Gabriel Boric vopred avizoval, že aktuálny návrh bude jeho posledným pokusom o reformu ústavy. Výsledok referenda sa vníma aj ako hlasovanie Čiľanov o politike prezidenta, ktorý sa k moci dostal v roku 2021 vo veku 35 rokov.
V referende konanom v septembri 2022 sa takmer 62 percent Čiľanov vyslovilo proti progresívnemu návrhu novej ústavy, ktorá okrem iného zabezpečovala lepšiu ochranu životného prostredia, viac práv pre pôvodné obyvateľstvo, právo na bývanie, vzdelanie a zdravie či stanovila 50-percentnú kvótu pre ženy vo všetkých štátnych orgánoch.
Kritici druhého návrhu ústavy, vrátane ľavicovej vlády, tvrdili, že v oblasti niektorých základných práv je krokom späť, keďže by obmedzoval právo na umelé prerušenie tehotenstva, umožňoval čo najskoršie vyhostenie nelegálnych prisťahovalcov či zrušil daň z nehnuteľností, ktoré sú hlavným bydliskom.
Táto daň, ktorú platia tí najbohatší, je pritom dôležitým zdrojom príjmov štátu.
Minimálne úlohy štátu
V platnosti tak zostáva súčasná ústava Čile pochádzajúca z roku 1980. Úlohy štátu sú v nej redukované na minimum a školstvo, zdravotníctvo a dôchodkový systém sú vo veľkej miere privatizované.
Nová ústava bola jednou z hlavných požiadaviek účastníkov protestov v roku 2019, ktorí kritizovali nerovnosť v jednej z politicky najstabilnejších a ekonomicky najsilnejších krajín Latinskej Ameriky.
