Poľsko má od stredy novú vládu – konzervatívcov z Práva a spravodlivosti vystriedala široká koalícia na čele s bývalým šéfom Európskej rady Donaldom Tuskom. Ten sľubuje, že v krajine znovunastolí právny štát a prinavráti Poľsko do jadra Európy.
V spolupráci s Pobaltím a Škandináviou sa jeho postavenie v Európe môže posilniť, rozdielne názory s Ficom a Orbánom môžu zase oslabiť formát visegrádskej spolupráce, myslí si šéfredaktor časopisu Visegrad Insight WOJCIECH PRZYBYLSKI.
V rozhovore sa dočítate aj:
- akú rolu v poľských volbách zohralo šťastie,
- nakoľko bolo dôležité, že poľskej opozícii sa, na rozdiel od slovenskej, podarilo pred voľbami spojiť,
- čo z toho, čo Tusk hovorí, by malo zaujímať Roberta Fica,
- čo znamená, že Tusk jednu z prvých zahraničných ciest podnikne do Estónska,
- ako sa dá opraviť narušený právny štát v Poľsku a kde treba začať.
Unavil populizmus a útoky na právny štát strany PiS poľských voličov alebo to bola náhoda, že PiS vyhrala?
Ešte stále to musíme zanalyzovať, vplyv na voľby však mali najmenej tri faktory. Prvým je otázka prosperity. Väčšina voličov na otázku, či majú lepší život ako pred ôsmimi rokmi, odpovedala negatívne. Jedine jadro voličov PiS malo pocit, že sa im žije lepšie. Je to veľmi subjektívny pocit a nemusí priamo súvisieť s peniazmi, ale ľudia cítili, že ich budúcnosť a prosperita klesá. Bolo to spojené aj s poklesom investícií a blokovaním eurofondov. Hralo to vo voľbách zásadnú úlohu, pretože v exit polle súčasne 62 percent ľudí povedalo, že chce väčšiu spoluprácu s Úniou. Pre pätinu voličov boli dôležité aj otázky právneho štátu a pre ďalšiu pätinu to boli ženské reprodukčné práva. Progresívna agenda a otázky práv sa teda stali zásadným mobilizačným faktorom pre voličov, najmä pre mladých, ktorých prišlo voliť o 40 percentuálnych bodov viac ako naposledy. Mali sme tiež najvyššiu volebnú účasť od roku 1989.
Mala opozícia aj trocha šťastia?
Určite. Donald Tusk mal odvahu a vytrvalosť investovať dva roky do kampane a šťastie v tom, ako vybudoval dynamiku. Mal šťastie aj v tom, že jeho oponenti z PiS robili chyby, alebo v tom, že jeho voliči mohli niektoré veci prečítať úplne inak. Napríklad otázku migrácie vytiahla krajná pravica aj vláda. Tusk stavil svoju dôveryhodnosť na to, aby časť naratívov vyvrátil, ale súčasne bol tvrdý. Nehral špinavú hru, ku ktorej sa v kampani pred pár rokmi znížil Maroš Šefčovič, no všetko mohlo vypáliť veľmi zle. Tusk našiel rovnováhu medzi tým, aby nedával platformu krajnej pravici a súčasne vyvrátil to, čo o migrácii a relokáciách tvrdila vláda. Napokon sa ukázalo, že táto téma medzi voličmi opozície ani vlády nehrala zásadnú úlohu.
Poľská opozícia uspela aj vďaka tomu, že sa spojili – z menších strán vznikli koalície a aj rivali sa dohodli. Niečo také sa na Slovensku nepodarilo. Nakoľko dôležité to bolo?
Uspeli, ale vôbec to nebolo také jednoduché a hladké. Boli tam prvky dobrej vôle, ale aj veľa škaredého handrkovania. Až do posledných mesiacov kampane Donald Tusk z Občianskej koalície tvrdo agitoval za to, aby celá opozícia vystupovala v rámci jednej platformy. Napokon sa tejto myšlienky vzdal, pretože narazil na odpor lídra novej strany Polska 2050 Szymona Holowniu, kedysi populárneho moderátora a liberálneho televangelistu. Holownia sa spojil s ľudovcami z PSL, ktorí bežne mávajú podporu okolo piatich až ôsmich percent a navyše získal podporu katolíckej inteligencie, ktorá predtým stála skôr za Tuskom. Naopak, lepšiu spoluprácu sme videli medzi Tuskovou stranou a Ľavicou, ktorej však Občianska koalícia napokon vzala veľa hlasov.
Otázne však je, či taká široká koalícia dokáže prežiť a či ich vlastne spája aj niečo iné okrem odporu k PiS a otázok záchrany právneho štátu.
Donald Tusk tvrdí, že táto koalícia je existenčnou strategickou nutnosťou, prezentuje to skoro ako vojnový stav. Koalícia sa k tomu tiež hlási. Aj preto má Tusk dvoch vicepremiérov, jeden z PSL, ktorý je aj ministrom obrany a druhý z Ľavice, zodpovedajúci za digitálnu bezpečnosť. Pod dáždnikom bezpečnosti dokážu vládnuť. Za hranicami máme vojnu a aj voliči tomu rozumejú a táto téma ich dokáže zjednotiť. To, čo môže koalíciu rozhádať, budú prezidentské voľby v roku 2025. Prezident má u nás stále relatívne silné právomoci, najmä kvôli právu veta. Vieme, že Szymon Holownia chce kandidovať a zrejme aj Občianska platforma bude chcieť postaviť svojho kandidáta. Súčasný prezident Duda už kandidovať nemôže a je otázne, či PiS nájde dostatočne silného kandidáta.
Tusk je späť pri moci, no vrátil sa aj Robert Fico. Čo to bude znamenať pre náš región a najmä pre Viktora Orbána, ktorý síce prišiel o spojenca v Kaczynskom, no má staronového spojenca vo Ficovi?
Viktor Orbán v uplynulých dňoch povedal, že nechce Brusel zničiť, ale chce nad ním prevziať kontrolu. To zjavne motivovalo Tuska, aby vo svojom úvodnom prejave povedal, že Poľsko bude lojálnym a sebavedomým spojencom USA a lídrom Európskej únie. Obaja sú v tejto hre dostatočne dlho, aby vedeli, že týmto udávajú tému politickej debaty. Tusk dal najavo, že tieto témy budú pre Poľsko zásadné a že budeme mobilizujúcim hlasom na Západe pre plnú podporu Ukrajiny. Orbán v tomto aktívne presadzuje opačné smerovanie.
Tusk však povedal ešte niečo, čo bude dôležité najmä pre Fica. Povedal, že bude vystupovať za poľské záujmy a bude asertívny voči všetkým svojim susedom, aj voči Ukrajine, Nemecku, no aj Slovensku, ak sa ich hodnoty a záujmy budú rozchádzať. Slovensko by malo zaujímať aj to, že na druhú návštevu po Bruseli ide Tusk do Tallinnu. Poľsko sa dlho zapájalo do formátu spolupráce, ktorý prepája Visegrád s Pobaltím. So vstupom Fínska a Švédska do NATO sa môže Poľsko viac v otázke Ukrajiny zblížiť s týmito krajinami. Geografiu nezmeníme a hranica so Slovenskom je stále dôležitá, otázka však je, čo Poľsko dokáže ponúknuť. Ak sa situácia na Ukrajine stabilizuje, v budúcnosti to bude znamenať veľké príležitosti najmä pre krajiny, ktoré s ňou susedia. Rozdielne názory však skôr oslabia formát Visegrádu, ktorého bol Fico fanúšikom.
Tusk hovorí o tom, že chce byť lídrom Európy. Po odchode Merkelovej sme videli, že politický vplyv Nemecka sa trochu znížil. Chce a dokáže Tusk toto miesto zaplniť?
“Poľsko sa musí pripraviť na novú rolu a miesto v Únii, ktorej členom môže byť aj Ukrajina. Bude to transformatívny moment.
„
Tusk sa v Bruseli naučil vyrokovať kompromisy a priniesť výsledky. To vám pomôže, ak chcete viesť, no nemusí to pomôcť, ak chcete nejakú agendu diktovať. Za päť rokov si vybudoval vzťahy vo viacerých štátoch a niektorí lídri týchto štátov sú stále vo funkcii. V Berlíne teraz očakávajú, že spolu s Poľskom, Francúzskom a zrejme aj so Španielskom dokážu mobilizovať spoločné sily v podpore Ukrajiny. Otázne je, aké prostriedky dokáže poskytnúť Francúzsko. Francúzi tiež potrebujú Poľsko kvôli Nemecku, keďže ich vzťahy nie sú úplne ideálne. Poľsko je vnímané ako potenciálny sprostredkovateľ dialógu a spolupráce. To nie je málo. Keď to spojíme s podporou Pobaltia a severských krajín, či dokonca Česka, môže to pozíciu Poľska posilniť.
