Z Bosny a Hercegoviny od nášho reportéra Lukáša Onderčanina.
BANJA LUKA. Terasa kaviarne Putin v centre Banjej Luky je v piatok na konci októbra zaplnená. Pred dverami stojí figurína s podobizňou ruského prezidenta a Putin sa usmieva aj z nápojových lístkov či čokoládok, ktoré čašníci rozdávajú ku káve.
Kaviareň v centre poloautonómnej Republiky srbskej na severe Bosny a Hercegoviny otvorili „v duchu vzájomného rešpektu a vojenskej neutrality“ len v apríli, mesiac predtým, ako sa prezident Republiky srbskej Milorad Dodik stretol s ruským prezidentom osobne.
Krajinu, ktorá je rozdelená na dva rovnoprávne celky: Federáciu Bosny a Hercegoviny a Republiku srbskú, okrem etnického a politického napätia rozdeľuje aj ruská propaganda. Využíva nielen nedôveru etnických Srbov voči Západu a komplikovanú históriu, no aj blízke vzťahy Republiky srbskej s Moskvou.
Bosnianski Srbi na čele s Miloradom Dodikom tak môžu blokovať sankcie proti Kremľu, no najmä zbližovanie sa s Úniou. Dodik sa pritom netají tým, že najradšej by sa od spoločného štátu úplne odpútal.
Aj týmto spôsobom Rusko podľa analytikov podnecuje nacionalizmus v oblasti. „Ich hlavným cieľom je vytvoriť atmosféru politickej nestability v celom regióne. Nie pre samotný Balkán, ale preto, že je tak blízko Európskej únie. Chcú tiež vytvoriť atmosféru nefungujúceho právneho štátu, nedostatočnej bezpečnosti a čo najviac sťažiť a znížiť všeobecnú podporu EÚ,“ vraví analytik think-tanku Strategic Analysis Omar Memičevič.
V reportáži sa dozviete:
- Ako sa Dodik zbližuje s Orbánom a Ficom.
- Ako Rusko zneužíva bosniansku históriu.
- Prečo ľudia v Republike srbskej nedôverujú Západu ani Únii.
- Ako môže Rusko pomôcť so snahami o odtrhnutie oblasti.
Putinov aj Ficov spojenec
Milorada Dodika pred vyše dvadsiatimi rokmi považovali za nádej sociálnej demokracie v regióne.
Bývalý líder bosnianskych Srbov Radovan Karadžič bol po genocíde v Srebrenici v júli 1995 na úteku, podobne ako veliteľ armády Ratko Mladič. Dodikovi sa v tom čase podarilo za krátky čas politicky presadiť a čoskoro získať post premiéra autonómnej Republiky srbskej. V tom čase ešte vyzýval na to, aby Mladiča medzinárodný trestný tribunál odsúdil.
Dodik sa však za takmer dve desaťročia pri moci zmenil. „Využíval svoje oficiálne postavenie a sieť osobných väzieb a spoločností na hromadenie osobného bohatstva prostredníctvom úplatkárstva, podplácania a iných foriem korupcie,“ napísal tento rok americký Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC), keď Spojené štáty zaviedli ďalšie sankcie voči nemu aj jeho deťom.
Zmenila sa aj Dodikova rétorika. V roku 2017 o Mladičovi povedal, že stále „zostáva pre srbský ľud legendou“. To už bol Mladič odsúdený za vojnové zločiny. O rok neskôr nazval Dodik vraždenie v Srebrenici „naaranžovanou tragédiou“ a povedal, že mnohé údajné obete masakrov sú stále nažive.
