PARÍŽ. Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý týždeň zavítal do parížskej katedrály Notre-Dame, aby sa oboznámil s postupom renovačných prác po jej ničivom požiari z apríla 2019.
Macron súhlasil
Počas kontroly uviedol, že v oknách by sa mali objaviť moderné vitráže. Jeho vyhlásenie okamžite vyvolalo vlnu pobúrenia u verejnosti a váhavé reakcie odborných kruhov, píše Le Figaro.
Pod petíciu proti zámeru nahradiť vitráže z 19. storočia, ktorých autorom je Eugène Viollet-le-duc, sa počas troch dní podpísalo vyše 67-tisíc ľudí.
"Požiar vitráže nepoškodil a sú historickou pamiatkou rovnako ako celá stavba," uviedol v texte sprevádzajúcom petíciu historik umenia Didier Rykner z odborného serveru La Tribune de l 'Art.
Upozorňuje, že nemá výhrady proti moderným vitrážam v prípade, že tie pôvodné boli poškodené, čo sa ale pri katedrále nestalo. O Macronovom návrhu píše ako o "vandalstve".
Macron chce novými vitrážami stavbe vtlačiť "znak 21. storočia" a na ich realizáciu má byť vypísaná umelecká súťaž. Pôvodné vitráže by boli premiestnené a vystavené v novovznikajúcom múzeu.
Za nápadom je podľa denníka Le Figaro parížsky arcibiskup Laurent Ulrich a Macron s jeho nápadom súhlasil.
Podľa kritikov zámeru ale majú sklenené dekorácie zmysel len na pôvodnom mieste, pretože sú súčasťou architektonického zámeru.
Po tom, čo 15. apríla 2019 požiar zachvátil strechu a vežu katedrály sa Macronove návštevy stali tradíciou - tá piatková bola šiesta v poradí.
Ako uviedla AP, nad loďou katedrály boli medzičasom nainštalované dubové trámy, takže chrám môže byť znovu zastrešený.
Veža zvaná sanktusník, ktorej replika bola postavená podľa návrhu francúzskeho architekta Violleta-le-Duca z 19. storočia, je od začiatku decembra opäť dominantou katedrály a týči sa do výšky 96 metrov, pričom ju opäť zdobí veterník v podobe kohúta osadeného na kríži.
Diskusie aj o sanktusníku
Macron počas svojej návštevy vystúpil do veže sanktusník, pričom tam vzdal hold generálovi Jeanovi-Louisovi Georgelinovi - kľúčovej postave renovačných prác -, ktorý v auguste tohto roku tragicky zahynul počas dovolenky v horách.
Na znak vďaky za angažovanosť pri obnove katedrály je teraz Georgelinovo meno vyryté do jedného zo stĺpov sanktusníka.
Francúzsky prezident tiež preskúmal vylepšenia v hlavnej lodi a na chóre katedrály a prediskutoval budúce projekty vrátane nového múzea na pripomenutie samotného obdobia obnovy.
Podľa harmonogramu má byť do konca roka dokončená predposledná fáza obnovy. Znovuotvorenie katedrály pre verejnosť je naplánované na 8. decembra 2024. Úplné ukončenie renovačných prác je naplánované na rok 2029 alebo 2030.
Rok pred týmto dňom sa však vo Francúzska stále diskutuje o sanktusníku, pričom problémom sú plány, aby bol opäť pokrytý oloveným plášťom - ako v čase svojho zrodu v 19. storočí.
Použitie tohto kovu na opláštenie znepokojuje poslancov parížskeho zastupiteľstva, ako aj mimovládne organizácie a miestnych obyvateľov, ktorí proti tomu 30. novembra demonštrovali pred katedrálou.
Senátorka Anne Souyrisová, ktorá je známou bojovníčkou za ochranu životného prostredia, žiada vládu, aby pozastavila tento projekt. Spoločne s aktivistami argumentuje, že toxicita olova je dokázaná a zdokumentovaná, pričom tento kov je škodlivý aj v nízkych dávkach.
Svetoznámu architektonickú a cirkevnú pamiatku v srdci Paríža zachvátili plamene 15. apríla 2019. Oheň sa rozšíril do krovu a pohltil rozsiahle časti stredovekej budovy.
Príčina požiaru nebola úplne objasnená. Katastrofu mohla spôsobiť závada v elektroinštalácii či nedopalok cigarety. Pamiatku, chránenú organizáciou UNESCO a preslávenú románom Victora Huga Zvoník u Matky Božej, pred požiarom navštevovalo na 13 miliónov ľudí ročne.
Rekonštrukcia vonkajšej časti katedrály má byť prakticky hotová už budúci rok v júli, keď Paríž očakáva príval návštevníkov počas dvojtýždňovej olympiády.
