DUBAJ. Účastníci konferencie OSN o zmene klímy v Dubaji (COP28) sa v stredu dohodli na odklone od fosílnych palív, ktoré spôsobujú zohrievanie planéty.
Je to po prvý raz, čo medzinárodné spoločenstvo na klimatickom summite vyslovilo takúto požiadavku.
Loading
...Reakcie krajín
Spojené arabské emiráty a Francúzsko ocenili záverečnú dohodu. Menšie ostrovné štáty však vyjadrili znepokojenie.
"Je to plán pod vedením vedy," uviedol predseda COP28 Sultán Ahmad al-Džábir. Záverečný text dohody označil za historický balík na zrýchlenie konania v boji proti klimatickej zmene a tiež pripomenul, že medzinárodné spoločenstvo po prvý raz v dejinách summitov do záverečného vyhlásenia zaradilo fosílne palivá.
Osobitný vyslanec vlády USA pre klimatické otázky John Kerry ocenil spoluprácu. "Tento dokument vysiela svetu veľmi silný odkaz," povedal.
"Dohoda z COP28, ktorá bola práve prijatá, je víťazstvom multilateralizmu a klimatickej diplomacie," uviedla francúzska ministerka energetiky francúzska ministerka energetiky Agnès Pannier-Runacherová. Dodala, že je teraz potrebné prijať plán na ukončenie využívania fosílnych palív. Francúzsko tomu podľa jej slov bude venovať pozornosť.
Samoa ako predsednícka krajina Aliancie malých ostrovných štátov uviedla znepokojenie s niektorými časťami dohody. Delegáti na summite v Dubaji na to reagovali potleskom, píše AFP.
"Dosiahli sme prírastkový pokrok v porovnaní s bežným stavom vecí, keď to, čo sme naozaj potrebovali, je rýchla zmena nášho konania," uviedla Anne Rasmussenová zo Samoy.
Brazília uviedla, že bohaté krajiny musia zabezpečiť prostriedky na prechod na alternatívne zdroje energie.
Odklon od ropy
Text dohody zverejnili v stredu ráno. Tento 21-stranový dokument krajiny žiada, aby sa v rámci svojich systémov na produkciu energie odkláňali od fosílnych palív.
Predseda COP28 Sultán Ahmad al-Džábir dohodu označil za historický balík a akčný plán naplniť cieľ o obmedzení nárastu globálnej teploty do 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Tento cieľ vyplýva z klimatickej dohody z Paríža z roku 2015.
Viac než 100 účastníckych krajín summitu predtým podporilo hlbší návrh dohody, ktorý žiadal postupné vyradenie týchto palív. Názory účastníkov rokovaní sa však pri tejto formulácii rozchádzali. Niektoré štáty žiadali postupné vyradenie fosílnych palív, zatiaľ čo ďalšie hľadali spôsoby, ako pokračovať vo využívaní ropy, zemného plynu a uhlia.
Vyjednávač pre klímu Zvara: EÚ vie tlačiť na klimatické opatrenia aj ekonomicky Čítajte Záverečné vyhlásenie summitu žiada len odklon od fosílnych palív v procese výroby energie náležitým a organizovaným spôsobom.
Ponecháva využívanie zemného plynu ako zdroja energie a používanie technológii na zachytávanie a skladovanie emisií CO2. Takisto obsahuje cieľ strojnásobiť do roku 2030 objem energie z obnoviteľných zdrojov a zdvojnásobiť energetickú účinnosť.
Niektoré štáty aj neziskové organizácie boli prekvapené oznámením dosiahnutej dohody hneď na úvod plenárneho zasadnutia, bez možnosti diskusie o detailoch, a vyjadrili k nej výhrady. Predstaviteľka Aliancie malých ostrovných štátov Anne Rasmussenová sa napríklad v príhovore posťažovala, že dohoda bola schválená, kým delegáti prišli do rokovacieho štátu, a text kritizovala ako málo ambiciózny. Oficiálne ale proti dohode neprotestovala a za svoju reč bola odmenená potleskom, napísala agentúra Reuters.
Bolívia dohodu označila za novú formu kolonializmu. Vo všeobecnosti však dokument zožal viac pozitívnych ohlasov než kritikov, napísala agentúra AP.
